ŽSR 120: Bratislava - Žilina

Rozchod
1 435 mm
Správca
Železnice Slovenskej republiky
ŽSR 120: Bratislava - Žilina
  • Základné informácie
  • Objekty
  • Dokumenty
  • Články
  • Diskusia (archív)

Ing. Jiŕí Kubáček, CSc:

Myšlienkou výstavby konskej železnice z Bratislavy do Trnavy sa začala zaoberať skupina 17 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z Bratislavy, Trnavy a okolia pod vedením baróna Juraja Walterskirchena. Spočiatku sa s prepravou osôb neuvažovalo, železnica mala iba urýchliť prepravu poľnohospodárskych produktov. Silným impulzom bola skutočnosť, že barón Rotchild požiadal 7.3.1836 o povolenie na výstavbu trate, odbočujúcej zo stanice KFNB Deutsch Wagram (Severná železnica cisára Ferdinanda – spojovala Viedeň s Haličou cez Břeclav, Přerov a Bohumín) a pokračujúcej cez Marchegg do Bratislavy.

Mesto Bratislava návrh podporovalo – už v roku 1836 ponúklo zdarma pozemky pre potrebu železnice. Na základe rozhodnutia mestskej rady zo dňa 24.9.1836 bol vyžiadaný tiež posudok inžiniera Mathiasa Schönerera (staviteľa konskej železnice České Budějovice – Linec), ktorý vypracoval aj projekty, potrebné k žiadosti o udelenie predbežného súhlasu.

Zámer vyvolal priaznivý ohlas v celom Uhorsku. Skupina baróna Walterskirchena sa obrátila 3.5.1837 na Kráľovské uhorské miestodržiteľstvo so žiadosťou o povolenie spojenia štyroch kráľovských miest župy – Bratislavy, Pezinku, Modry a Trnavy – „koľajnicovou cestou“. Po predbežnej obhliadke trasy predostrela skupina prostredníctvom mesta Bratislavy návrh na výstavbu železnice a požiadala miestodržiteľstvo, aby na vypracovanie projektu a rozpočtu poskytlo potrebných odborníkov. Miestordžiteľstvo žiadosti vyhovelo už 11.7.1837 a spoločnosti dalo k dispozícii inžinierov O. F. Hieronymiho, J. Lechnera, F. Reittera, G. Rauschmanna a G. Perleberga. Projektanti, ktorí museli vypracovať aj príslušné mapy (v tom čase ešte väčšia časť územia Uhorska zmapovaná nebola), sa zhostili svojej úlohy s prehľadom. Za predpokladu prepravy 60 000 metrických centov tovaru ročne sa uvažovalo o príjmoch 64 555 zl, z ktorých by čistý zisk bol 9802 zl. Tržba bola vypočítaná podľa taríf konskej železnice Linz – Gmünden (osobná tarifa bola 5 až 7,5 grajciarov na osobu a míľu, nákladná tarifa 1 až 1,5 grajciarov na metrický cent a míľu). Výdavky sa skladali z nákladov na mzdy, údržbu trate a na kone a krmivo.

Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl. Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily.

Ešte v januári 1838 požiadala spoločnosť miestodržiteľskú radu o vydanie stavebného povolenia a koncesie (mala platiť 100 rokov) a o schválenie stanov a rozpočtu stavby. Miestodržiteľská rada žiadosti nemohla vyhovieť, pretože v Uhorsku ešte nebol vypracovaný postup koncesovania, výstavby a prevádzkovania železníc. Predložila preto 22.5.1838 projekty, rozpočet a stanovy dvorskej kancelárii vo Viedni a riaditeľstvo spoločnosti sa 15.7.1838 obrátilo cestou miestodržiteľskej rady priamo na cisára. Kancelária 12.9.1838 oznámila, že súhlas bude čoskoro udelený, ale koncesia bude platiť iba 50 rokov. Na základe žiadosti bratislavskej župy sa miestodržiteľská rada dňa 25.9.1838 obrátila na kanceláriu, od ktorej dostala dňa 27.10.1838 odpoveď, že niet námietok proti trase, nákladom ani stanovám.

Stanovy spoločnosti potvrdil a stavebné povolenie udelil rakúsky cisár a uhorský kráľ Ferdinand V. až 6.3.1839.

Prvá dohoda o výstavbe železnice v Uhorsku bola podpísaná 16.4.1839. Napriek ustanoveniam cisárskeho nariadenia zo dňa 18.6.1838 aj ustanoveniam uhorského zákonného článku č. XXV/1836, ktoré pre motivovanie výstavby železníc ponechali tvorbu taríf na vôli podnikateľa, resp. prevádzkovateľa, miestodržiteľská rada už v prvom konkrétnom prípade stanovila maximálne tarify, ktoré musel zaplatiť každý, či bol šľachticom, zemanom alebo poddaným. Toto ustanovenie vzbudilo silnú nechuť uhorskej šľachty a zemanov voči rovnostárskej železnici, pretože dovtedy boli oslobodení od platenia mýt, ciel aj mostného.

Po uzavretí dohody sa začali stavebnné práce, ktoré prebiehali spočiatku bez problémov. V septembri pracovalo na stavbe 200 a v októbri až 900 robotníkov a dokončili sa zemné práce až po Pezinok. Predpokladalo sa, že prevádzka úseku do Svätého Jura sa začne už na jar nasledujúceho roka a na celej trati na jar 1841. Napriek ťažkostiam s výkupom pozemkov sa v roku 1840 podarilo dokončiť zemné práce až za Svätý Jur aj výstavbu budovy železnice v Bratislave a nakúpilo sa aj 12 osobných vozňov s kapacitou 42 cestujúcich. Na úseku Bratislava – Svätý Jur sa 24.9.1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka.

Podľa zachovaných prameňov prepravila železnica v prvom mesiaci prevádzky 533, v druhom 7185, treťom 8421 a vo štvrtom 5727 (spolu 26 668) cestujúcich. Za prepravu 100 funtov (asi 50 kg) cennejšieho tovaru sa platilo 2,5 grajciara, za menej cenný tovar 2 grajciare na míľu. Pramene neuvádzajú. dokedy táto tarifa platila, avšak v roku 1849 už bola v osobnej i nákladnej prevádzke vyššia.

Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841. Hoci v tomto čase spoločnosť už zápasila s veľkými ťažkosťami (prevádzka nesplnila očakávanie, po počiatočnom nadšení počet cestujúcich upadol, nákladná preprava sa vďaka nadsadenej tarife ukázala ako nepríťažlivá a nepomohla ani rozvážková služba, pre ktorú spoločnosť využila svoje trakčné kone), požiadala o súhlas s výstavbou trate Trnava – Sereď. Po zistení, že náklady na stavbu boli podcenené o 400 000 zl, sa však počiatočná dôvera a nadšenie vytratili. Ak ťažkosti s vyvlastňovaním pozemkov spôsobovali vtedy iba stratu času, nedostatok peňazí priamo ohrozoval ďalšiu výstavbu. Spoločnosť sa snažila získať prostriedky vydaním ďalších 1 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl, tie však nenachádzali odbyt.

Spoločnosť sa okrem získania peňazí snažila aj o zmenu stanov. Chcela dosiahnuť, aby sa na zasadnutiach spoločnosti mohol zúčastniť každý akcionár a pri hlasovaní disponovať toľkými hlasmi, koľko vlastnil akcií. V roku 1843 žiadala, aby do riaditeľstva mohol byť zvolený aj taký akcionár, ktorý vlastní len jedinú akciu. Táto úprava sa presadzovala z dôvodu, že väčšina akcií sa dostala do rakúskych rúk a počet uhorských akcionárov stále klesal.

Železnici sa snažila pomôcť aj Bratislava, ktorá žiadala uhorské župy o podporu. Reakcie boli rôzne, ale väčšina žúp ani len neodpovedala. V tejto beznádejnej situácii vyznelo ako prázdne gesto, keď zasadanie akcionárov 21.2.1842 splnomocnilo riaditeľstvo, aby trať do Trnavy za každú cenu dokončilo a vydaním ďalších 2 000 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl zabezpečilo chýbajúce peniaze na dostavbu celej trate, vrátane úseku Trnava – Sereď.

Príčinou priaznivého obratu, ku ktorému došlo v roku 1844, sa stali nielen priaznivejšie prevádzkové výsledky železnice, ale predovšetkým angažovanosť grófa Esterházyho, vlastníka pozemkov v Seredi, ktorý podporoval výstavbu železnice spájajúcej jeho pozemky s Viedňou. Spoločnosť rozpredala dovtedy nechcené akcie a požiadala miestodržiteľskú radu o vyslanie inžiniera Hieronymiho, aby vypracoval projekt trate Trnava – Sereď. Práce na stavbe sa potom rozbehli s veľkou intenzitou.

Na úseku do Serede, po ktorom sa mali do Bratislavy prepravovať i drevo a stavebniny splavené do Serede po Váhu, sa prevádzka začala 11.12.1846 už bez okázalostí i bez väčšieho záujmu verejnosti, ktorej pozornosť sa už v tom čase sústreďovala na parné železnice.

Železnica bola vybudovaná dôkladne a pracovala spoľahlivo, o čom sa aj vtedajšia tlač vyjadrovala s uznaním.

Na trati premávali osobné vlaky s dvoma a nákladné vlaky so šiestimi vozňami, pričom nosnosť osobných bola cca 1 800 kg a nákladných 6 000 kg. Osobné vlaky ťahali „ľahké“ a nákladné vlaky „ťažké“ kone, ktoré pracovali v rovnakom turnuse – po dvoch dňoch služby mali 1 deň na oddych. „Ľahké“ kone sa vyradili po štyroch, „ťažké“ po šiestich rokoch služby a odpredávali sa záujemcom. Kone sa prepriahali v Rači, Pezinku, Šenkviciach a Cíferi, kde bolo v pohotovosti 6 až 9 koní a v zálohe ďalšie 2 až 3 kone, kým v koncových staniciach (Bratislava a Trnava) bolo 6 až 8 koní. O údržbu a opravu vozňov sa starali kováčne v Bratislave, Trnave a Seredi.

Čistý zisk spoločnosti nebol taký vysoký, ako sa pôvodne predpokladalo. Najväčší zisk dosiahla spoločnosť v roku 1850. Odvtedy obrat klesal. Pravdepodobne to spôsobilo dobudovanie parostrojnej železnice Viedeň – Bratislava – Pešť.

Ekonomické výsledky sa odrážali aj na investičných zámeroch spoločnosti. Ak ešte v roku 1847 uvažovala o predĺžení železnice do Nitry a pre túto stavbu dokonca získala povolenie prípravných prác, v polovici 50. rokov sa už zaujímala o prestavbu konky na parostrojnú železnicu, ako jedinú možnosť zvrátenia trendu systematického poklesu tržieb. Pretože však minimálne náklady na túto rekonštrukciu boli vyčíslené na neakceptovateľných 200 000 zl, začala spoločnosť pomýšľať na odpredaj železnice.

 

Km TTP
Km KCP
Objekt
Typ
0,000
0,000
ŽST
3,820
 
Hradlo
4,188
4,000
Zastávka
5,000
 
Dynamitka (1950 ?)
Zastávka
5,732
 
Odbočka
6,118
 
Priecestie
7,077
 
Priecestie
7,435
7,000
ŽST
10,690
 
Hradlo
13,519
13,000
Zastávka
14,045
 
Výhybňa
15,008
 
Most
16,610
16,000
Zastávka
19,057
19,000
ŽST
22,167
 
Hradlo
23,508
 
Zastávka
24,800
 
Most
25,833
26,000
ŽST
30,100
 
Hradlo
33,650
 
Vŕšok (2008)
Hradlo
34,042
34,000
Zastávka
37,350
37,000
ŽST
41,945
 
Hradlo
46,290
46,000
ŽST
48,950
 
Hradlo
51,859
 
Prílohy (2008)
Hradlo
55,011
55,000
Výh / Zast
58,000
 
Zastávka
59,682
 
Hradlo
63,527
63,000
ŽST
67,635
67,000
Zastávka
71,018
71,000
ŽST
73,365
73,000
Zastávka
77,685
 
Hradlo
81,384
81,000
ŽST
85,820
 
Hradlo
87,825
87,000
Zastávka
91,437
91,000
Zastávka
93,271
 
Výhybňa
93,931
93,000
Zastávka
95,508
 
Hradlo
99,323
99,000
ŽST
101,238
 
Most
101,875
 
Most
102,200
 
Hradlo Búdy (máj 2010)
Hradlo
103,500
 
Tunel
103,900
 
Hradlo
104,685
 
Most
105,090
 
Most
105,513
106,000
ŽST
107,357
 
Priecestie
108,533
 
Priepust
109,010
 
Hradlo
109,615
 
Most
110,031
 
Priecestie
110,213
 
Most
111,103
111,000
Zastávka
111,837
 
Most
113,230
 
Most
113,244
 
Priecestie
113,290
 
Nivy hradlo (zbúrané v roku 2010)
Hradlo
115,031
 
Chocholnica most (júl 2010)
Most
116,593
 
Sihoť (1. mája 2010 )
Hradlo
117,287
 
Most
117,500
117,000
Zastávka
119,095
 
Hradlo
119,146
 
Most
119,746
 
Priecestie
121,755
121,000
ŽST
124,036
124,000
ŽST
127,800
128,000
Zastávka
131,484
132,000
ŽST
133,023
 
Most
136,740
137,000
ŽST
138,433
 
Priecestie
139,192
 
Most
139,679
 
Priecestie
140,284
 
Hradlo
140,770
 
Most
142,474
 
Most
142,880
 
Priecestie
143,108
144,000
ŽST
145,180
146,000
Zastávka
145,229
 
Priecestie
147,445
 
Tunežice (7.5.2011)
Priecestie
148,552
149,000
ŽST
149,182
 
Most
151,552
152,000
Zastávka
155,152
156,000
Zastávka
157,532
159,000
ŽST
157,600
 
Vlečka
159,338
 
Styčné miesto = 3 kV a ~25 kV
SMES
161,174
161,000
Zastávka
165,100
165,000
Zastávka
168,600
 
Dubovec (1990)
Hradlo
170,547
171,000
ŽST
175,020
176,000
ŽST
178,000
 
Hradlo
179,226
180,000
Zastávka
180,900
 
Rašov (1990)
Hradlo
183,620
184,000
Zastávka
185,275
186,000
ŽST
189,181
 
Zastávka
193,073
194,000
ŽST
195,042
196,000
Zastávka
197,400
 
Hradlo
337,632
203,000
ŽST

Cestovné poriadky

PDF
PDF
1 698 kB
28.3.2009
PDF
PDF
5 412 kB
26.4.2009
PDF
PDF
6 206 kB
15.6.2010
PDF
PDF
6 703 kB
25.6.2010
PDF
PDF
8 061 kB
17.1.2009
PDF
PDF
3 945 kB
17.1.2009
PDF
PDF
7 569 kB
27.6.2010
PDF
PDF
8 122 kB
3.7.2010
PDF
PDF
7 894 kB
29.10.2018
PDF
PDF
4 075 kB
17.1.2009
PDF
PDF
8 799 kB
5.7.2010
PDF
PDF
8 290 kB
5.7.2010
PDF
PDF
8 480 kB
16.4.2011
PDF
PDF
11 010 kB
10.4.2011
PDF
PDF
11 330 kB
5.6.2011
PDF
PDF
3 204 kB
17.1.2009
PDF
PDF
12 779 kB
16.10.2011
PDF
PDF
11 696 kB
23.10.2011
PDF
PDF
12 031 kB
29.5.2011
PDF
PDF
2 080 kB
26.11.2008
PDF
PDF
2 163 kB
26.11.2008
PDF
PDF
527 kB
16.9.2017
PDF
PDF
549 kB
16.9.2017
PDF
PDF
1 599 kB
27.10.2018
PDF
PDF
420 kB
27.10.2018
PDF
PDF
423 kB
27.10.2018
PDF
PDF
481 kB
27.10.2018

Ostatné prílohy

PDF
PDF
271 kB
8.1.2009
PDF
PDF
150 kB
16.3.2010
PDF
PDF
95 kB
21.7.2010
PDF
PDF
262 kB
8.1.2009
PDF
PDF
261 kB
16.3.2010
PDF
PDF
239 kB
21.7.2010