Ladce - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Umiestnenie na trati

Otvorenie objektu:

1912

Koľaje v objekte

Dopravné: 4    Manipulačné: 1   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Elektrifikácia

25 kV 50 Hz   

Poskytované služby

Predaj cestovných lístkov, Reštaurácia, občerstvenie,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Ladce (okres Ilava) leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava - Žilina.
Poloha budovy: vľavo, v smere od Bratislavy.

V železničnej stanici zaúsťuje do koľaje č.7 výhybkou č.8, do koľaje č.9 výhybkou č.11ab a výhybkou č.13 vlečka Považská cementáreň, a.s. Ladce. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 147,806 na koncovom styku výhybky č.8, v km 147,681 na koncovom styku výhybky č.11ab, v km 147,125 na koncovom styku výhybky č.13.

Z histórie obce

Najstarší hodnoverný písomný údaj o Ladcoch je darovacia listina kráľa Mateja Korvína z roku 1472, v ktorej daruje Ladce, spolu s inými obcami Ladislavovi Podmanickému. Ešte starší písomný údaj, pochádzajúci z roku 1397 je o Tunežiciach (od roku 1976 súčasť Ladiec), v ktorom král Žigmund potvrdzuje držbu Tunežíc Stiborovi zo Stiboríc. V ďalších rokoch patria Ladce tomu, kto bol pánom hradu Košeca. V 18. storočí je majiteľom rod Motešických, ktorý dal v Ladcoch vybudovať v roku 1747 barokový kaštieľ s rozsiahlymi záhradami a parkom. Ku kaštieľu grófka Judita Motešická dala pristaviť kostolík.

Nové možnosti pre rozvoj obce nastali po roku 1883, keď bola vybudovaná železnica Trenčín - Žilina. Železničná stanica bola postavená v roku 1912. Pôvodná stoličná cesta vedúca cez Ladce sa v roku 1939 prebudovala na modernú asfaltovú cestu. V poslednom období však táto cesta, vedúca priamo cez obec, svojou dopravnou preťaženosťou vážne poškodzovala životné prostredie a ohrozovala bezpečnosť chodcov.
Otvorenie diaľnice v roku 1998, ktorá Ladce obchádza, občania privítali s veľkým uspokojením.

Významnou a svojim spôsobom unikátnou stavbou bolo vodné dielo, hydrocentrála v Ladcoch. Stavali ju v rokoch 1932 - 1936 ako prvú vodnú elektráreň väčšieho rozsahu na Slovensku. Ročne na stavbe našlo prácu v priemere viac ako tisíc pracovníkov. Okrem výroby elektriny je vybudovaný vodný systém významným prínosom proti povodniam na Váhu, ktoré často v minulosti záplavami ohrozovali Ladce.

Mimoriadne dôležitým dátumom pre Ladce je rok 1889, kedy za začala výstavba cementárne, ktorá ako prvá v Hornom Uhorsku vyrábala cement moderným spôsobom. Viedenský bankár a veľkostatkár Adolf Schenk, vlastniaci v tom čase aj ladecké panstvo, vystihol požiadavku doby a rozhodol sa využiť veľmi výdatné ložiská vápenca, nachádzajúce sa na jeho pozemkoch v Ladcoch. V roku 1895 zamestnávala továreň už 500 zamestnancov, väčšinou miestnych, pričom odborníci boli povolaní z Rakúska, Slovinska a Nemecka. Výstavbou továrne sa zmenila poľnohospodárska obec na priemyselnú, čo sa prejavilo vo všetkých oblastiach života občanov. Dodnes je to najväčší a najstabilnejší zamestnávateľ v obci. Továreň a jej aktivity výrazne zasiahli aj do urbanistickej štruktúry obce. Vznikli nové obytné štvrte. Sídlisko robotníkov malo na svoju dobu dobrý štandard. Pri výstavbe bytov a domov vedúcich pracovníkov továrne sa popri dobrej architektúre dbalo aj na kvalitné záhradné úpravy. Krásne lipové aleje spolu s parkom tvoria dodnes základnú kostru zelene v obci. Sú najhodnotnejším estetickým prvkom v urbanistickej štruktúre obce. Rozvoj bytovej výstavby v období socializmu pokračoval výrazným tempom. Vybudovali sa nové bytové domy na relatívne dobrej technickej úrovni. Z jestvujúcich objektov občianskej vybavenosti si zaslúži pozornosť dom kultúry postavený v 50.rokoch v štýle tzv. socialistického realizmu s kvalitným prevedením interiérov, od pražských remeselníkov.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.

Galéria objektu