Bratislavský železničný uzol

slinterX: pozri sa sem .. tunak je na to specialna tema aj s tym ako to bude vyzerat, su tam ortofotomapy, vizualizacie etc etc doknca tam je aj video kde je aj presne trasovanie zakreslene ;)

http://www.vlaky.net/online/diskusia/tema.asp?lang=1&id=2642

ľudia..v jednom časopise som čítal, že sa chystá stavba tunela od filiálky do Petržalky...Údajne EÚ tento projekt podporuje a dokonca je ochotná vyčleniť na realizáciu aj peniaze...stavby by mala byť súčasťou stavby 5.koridoru u nás, a tým by sa umožnil plynulý prejazd cez BA bez preprahu...čo vy na to??

montoya: Keďže Raču čaká v najbližších dňoch rozsiahla rekonštrukcia, tak súpravy budú porozhadzované vo Vajnoroch alebo na Východnom.

na slovensku je mozne vsetko v meste sninna svetelne zariadenia na elektricku a ta jazdi 100 km odtial v ke nuz necudo ze mame zastavky metra bes metra nie? jak presustrujeme dalsie lowee?

Mam dojem ze z Vajnor sa stava druha Raca. Vcera tam boli cely den odstavene supravy osobnych voznov a napr. 263.009 si tam bola pre jednu. Kto to potvrdi, upresni alebo vyvrati?

Žasnem
ďalší odklad - to je fakt super neschopnosť Bratislavy a jaj vedenia
Takéto vyhlásenia čítam či počúvam od roku 2000 čiže 6 rokov!!!!!

Dnešná Pravda:
Eseročku Bratislavská integrovaná doprava vlani v lete spoločne založili vyšší územný celok a hlavné mesto, s podielom účasti 65 ku 35 percentám. Jej náplň a ciele priblížil Pravde konateľ Peter Kľučka.

* V čom spočíva princíp integrovanej dopravy?

V zosúladení všetkých typov dopráv na určitom území, v našom prípade v Bratislavskom kraji. V zapojení prímestskej autobusovej, regionálnej železničnej aj bratislavskej mestskej hromadnej dopravy do uceleného systému s jednotnými tarifami a prepravnými podmienkami. A v odstránení spojov, ktoré za nemalé vynaložené finančné prostriedky mesta a župy jazdia nevyťažené, zdvojené či nerovnomerne využité po celej trase.

* Ako jej výhody pocíti pasažier?

Povedané jednoducho - s jediným cestovným lístkom sa odvezie trebárs z Malaciek do Šamorína a ešte sa pritom môže zastaviť v Bratislave. Pri preprave využije podľa potreby "modrý" autobus SAD, "červeno-biele" spoje MHD, regionálny vlak... Zavedenie integrovanej dopravy však neprinesie výhody len cestujúcemu. Zúčastneným dopravcom umožní pôsobiť na väčšom území, využívať spoločné zastávky a ďalšie zariadenia, zlepšiť vzájomné väzby.
Pokračovanie - s. III

BID odštartuje do dvoch rokov
Dokončenie - s. I
A objednávatelia dopravných výkonov, teda mesto a samosprávny kraj, zase usporia na optimálnej voľbe dopravnej siete. Je predsa nerozumné, ak do Záhorskej Bystrice jazdí MHD a po súbežnej linke do Marianky, ktorá je odtiaľ čo by kameňom dohodil, prímestský autobus.

* Systém nazvaný Bratislavská integrovaná doprava však už predsa v metropole a okolí funguje niekoľko rokov.

Áno, lenže ide iba o skúšobnú, čiastkovú prevádzku. Zapojené sú do nej prakticky len dva železničné ťahy vedúce mestom a prímestská autobusová linka od Záhoria. Myšlienka ponúknuť takýto druh dopravy vznikla ešte v čase, keď samosprávne kraje ani nejestvovali. Na pokusnom zavedení "bidky" sa v roku 2000 dohodli hlavné mesto, Dopravný podnik, bratislavská SAD aj vtedajšie ŽSR. Napriek niektorým problémom doterajšie výsledky potvrdzujú, že išlo o správny krok. Teraz ho však treba dotiahnuť, čo je práve výzva pre nás.

* Čím chcete začať?

Musíme predovšetkým spracovať návrh dopravnej obslužnosti celého regiónu. Naplánovať, ako dovezieme deti do škôl, dospelých do práce, zdravotníckych zariadení, prípadne aj na kultúrne podujatia. Od toho sa odvinie cestovné, ktoré však nemienime so zavedením integrovanej dopravy automaticky zvýšiť. Našou predstavou je rozdeliť podľa vzoru Bratislavy aj celý kraj na niekoľko tarifných pásiem, v tvare sústredených kružníc alebo výsečí, na ktoré sa budú dať zakúpiť predplatné lístky rôznej ceny. Aj s dopravcami chceme hrať slušnú hru. Pripravujeme rámcovú zmluvu, ktorá jasne stanoví podmienky pre každého zo zúčastnených.

* A kedy nový systém nabehne v praxi?

Ak všetko pôjde dobre, tak v druhom polroku 2007.

http://bratislava.sme.sk/ , LINDA VASIĽOVÁ, [18. 1. 2006] - Vedenie mesta neprestalo s prípravami nosného dopravného systému. Tvrdí to námestník primátora pre dopravu Karol Kolada. "Zdržalo nás posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie," povedal.
Ministerstvo životného prostredia vlani v máji požiadalo o takzvané veľké hodnotenie. "Treba preveriť všetko až po najmenšieho chrobáčika, ktorý na dotknutom území žije," povedal Kolada.
Po stroskotaní plánov na metro mesto v roku 2003 rozhodlo o postavení trate pre rýchloelektričku, ktorá by spojila Petržalku s centrom. Ministerstvo zdôvodňuje svoj postoj tým, že navrhovaná trasa električky vedie cez najväčšie slovenské sídlisko a s jej výstavbou súvisí množstvo závažných problémov."Predchádzanie problémom je vždy lacnejšie ako ich následné odstraňovanie," povedala Dana Gregorová z tlačového oddelenia ministerstva."Mesto správu o hodnotení vypracovalo a odovzdalo 11. augusta, ale správa nezodpovedala rozsahu určenému podľa zákona," povedala Gregorová. Dopracovanú správu predložilo mesto opätovne 4. januára a ministerstvo má čas do 5. marca, aby ju pripomienkovalo. Mesto musí medzitým urobiť verejné prerokovanie a nakoniec ministerstvo vydá záverečné stanovisko. "Ukončenie procesu sa očakáva asi v máji," dodala Gregorová.
Súčasťou výstavby je aj prestavba Starého mosta, kadiaľ má viesť trať cez Dunaj s vyústením na Šafárikovo námestie. To podľa ministerstva predstavuje odstávku mosta na niekoľko mesiacov s dôsledkami na celú dopravu v meste.
Ďalším negatívnym vplyvom je hluk. "Ešte nie je presne známy typ električky, preto vplyvy hluku sa predpokladajú len teoreticky," povedala Gregorová. Podľa nej to nemôžu byť staré električky.
Ďalej bolo treba opísať vplyv na vodstvo, definovať urbanistické zmeny a vplyv na dopravu v meste po dokončení. Podľa ministerstva však rýchlodráha aj tak nevyrieši problém celej Petržalky, lebo ľudia nebudú môcť odvšadiaľ dochádzať na zastávky. "Ostatní budú naďalej využívať autobusovú dopravu," myslí si Gregorová.
Už vlani sa objavili názory, že vedenie mesta sa vzdáva myšlienky na nosný dopravný systém. Nasvedčovalo tomu vyčlenenie 200 miliónov korún z peňazí určených na rýchloelektričku na nákup nových autobusov pre dopravný podnik.
V minulom roku sa v rozpočte plánovalo na prípravu nosného systému 1,4 miliardy, v skutočnosti boli preinvestované štyri milióny.
V rozpočte na tento rok sa nosný systém objavuje medzi kapitálovými výdavkami - 120 miliónov má ísť na obstaranie dokumentácie potrebnej na územné rozhodnutie. "Je predpoklad, že v tomto roku mesto bude objednávať projektovú dokumentáciu k prvej etape výstavby, ktorá sa začne rekonštrukciou Starého mosta," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
Nosný dopravný systém bol od začiatku jednou z priorít vedenia mesta. V čase blížiacich sa komunálnych volieb je téma opäť aktuálna a nevie sa, koľko sa do volieb stihne. Podľa Chudinovej je predčasné hovoriť o tom, či primátor Andrej Ďurkovský bude znova kandidovať. "Ale pre každého človeka je iste významné, aby začaté dielo dokončil," povedala Chudinová.

Fakty o rýchloelektričke

Celá stavba by mala stáť do päť miliárd korún a stavať by ju mali vyše dvoch rokov. Trať rýchlodráhy pravdepodobne povedie z Janíkovho dvora na juhu Petržalky popri Draždiaku cez Háje, Bosákovu, Einsteinovu a Viedenskú cestu a cez Dunaj po zrekonštruovanom Starom moste na Šafárikovo námestie. Výškové vedenie trasy počíta s tromi variantmi - povrchové, nadúrovňové a polozapustené v povrchu. (sita)

História snáh o metro

O metre sa začalo hovoriť už pred tridsiatimi rokmi pri projektovaní Petržalky. V roku 1985 postavili južnú radiálu z Petržalky, kde sa plánovalo aj depo. V roku 1990 boli práce pre nedostatok peňazí a politické zmeny prerušené. Neskôr sa začali objavovať alternatívy výstavby ľahkého metra. Jeho trasy a stanice sa stali súčasť

** Bratislavské metro alebo len spomienky.... **

** http://www.joj.sk/archiv/?pid=1626 **

** Ja sa chcem už konečne voziť...!!! **

splinterX: s pristupom magistratu je v BA vsetko sci-fi. pre informaciu, vsetky "nove" veci co boli akoze za poslednu dobu postavene, vychadzaju zo 70 tych rokov, kedy boli navrhnute.. cize taky up-to date su v BA ;)

aquila: myslíš, že zakopať električky pod zem bude až také jednoduché?? Ináč existuje v Ba zámer /rozumej scifi/ vybudovať podzemné električkové dráhy v celom Strom Meste...

len smola je v tom, ze ten treti zaujemca je pofidernejsi viac ako prvy a druhy dokopy ...

totizto zistilo sa, ze v konzorciu je namiesto 4ch zucastnenych len 2ja, z toho oba spekulativny kapital. nemaju podielnika ziadnu spolocnost spravujuce letiska. totizto prevadzkovatel letisk kolin-bonn nie je podnielnikom a podla vyjadrenia ani sa nechysta byt, ma len poradnu funkciu => ISAP nesplna zakladnu podmienku tendra. no a aj stvrty ucastnik konzorcia nie je podielnik, navyse je tam stret zaujomv, lebo sa jedna o stavebnu firmu ...

plus treti chcel sice dat cenu 8 miliard, ale to tak, ze 4,8 mld pred privatizacou cash a potom doplatit 3,2 miliardy z uveru, ktory si zoberie na tarchu BTS PO privatizacii ako aj znizenie imania ... (tak by som si to kupil aj ja :lol: )

jediny dvaja co mali realnu sancu sa presadit boli TwoOne a Abertis ...

nick, ver tomu ze posledne co zavazi na rozhodovani je nejaka blba anketa na sme.sk

kazdopadne je to uz predane, silne pochybujem, ze sa nieco zmeni .. je to skoda, ale s tym uz nic nenarobime.

mozno to znie sialene, ale ked teraz rakusani ziskali letisko v petrzalke, tak cim dalej sa ozyvaju hlasy na postavenie transrapidu vieden - vieden letisko - bratislava - bratislava letisko.

cas BA - vieden by malo byt okolo 15-17 minut ...

tu je priamy link na relaciu

http://www.joj.sk/archiv/?pid=1626

k tvojej otazke, mno s pristupom magistratu sa metra BA docka tak okolo roku 2050 ;)

v tom lepsom pripade bude okolo roku 2015 hotova aspon bratislavska elektrickova radiala po starom moste s napojenim elektricky na safko (rozumej totalny nezmysel)

ked uz mesto chce sila mocou usetrit a vyuzit most na safku, tak mali hned minimalne po kamenne elektricku aj zakopat po vzore viedne.

Ja túto debatu trochu rozšírim. V pondelok 9.1.2006 sa v TV JOJ v relácii Črepiny diskutovalo o bratislavskom metre. Nemyslím ten modrý hypermarket v Ivánke pri Dunaji, ale myslím tým 30 rokov masírovania blaváckych mozgov hotovou fantasmagóriou...aký je Váš názor na oné nikdy nepostavené metro??

splinterX: neviem preco sa to tak planovalo, ale planovalo sa to tak. a ked sme pri tom, v stave akom su kolaje a zvrsky elektriciek v BA, tak by totalna renovacia oproti rekonstrukcii nebola o moc drahsia :)

tr3mp: ake vozidla, vykony etc ti neviem povedat :) az take znalosti ohladne tohto problemu nemam. ja som len poukaoval na to ze by to mohol pomoct, a nie vyriesit problemi MHD v BA :)

snahu kombinovat zeleznicu a elektricku do jednej nie, ale vyuzit synergicke efekty pri budovani a planovani :)

iste naznaky lepsieho vyuzivania BID je vidno kedze mesto aj BASK zalozili spolocnost na BID :) alebo nieco v tom zmysle a myslim, ze linka cez filialkau do petrzalky s vhodnymi supravami by nebola od veci ako viedensky s-bahn :) tam tiez s-bahn neriesi MHD, len vypomaha :)

splinterX: Po prečítaní kocurovho príspevku som si uvedomil, že si zrejme neporovnával električky na normálnom a na metrovom rozchode, ale železničné vozidlo na normálnom a električky na metrovom rozchode. V tom prípade sa ospravedlňujem za nepochopenie.
Osobne inak tiež nevidím snahu kombinovať električkovú a železničnú sieť do jednej tak, aby po nich mohlo premávať jedno vozidlo. Skôr si vzájomnu integráciu (v bratislavských podmienkach) predstavujem na poli jednotnej tarify a zabezpečením čo najbližších prestupov. Napr. predĺžením električiek z Dúbravky k železnici, z Rače na Rybničnú, zo Zlatých Pieskov do Vajnor a pod., najlepšie, ak by oba druhy dopravy stáli pri tom istom nástupišti.
A keby sme už naozaj nevedeli, čo s peniazmi, vždy je možnosť obnoviť osobnú prevádzku do Stupavy, či vybudovať nové light rail trate Pezinok - Modra, či P. Biskupice - Rovinka - D. Lužná - Šamorín

aquila: to potom znamená, že istého času plánovali v BA zmenu rozchodu. prestavba koľajníc by bola drahá, a navyše čo by tým asi sledovali...no asi len zvýšenie traťovej rýchlosti /možno stability/, ale to je diskutabilné, jednak pri stave dnešných tratí /miletičova rullez/, a jednak že každých 200-300 m je v Ba zastávka električky /výnimkou je asi len úsek Kapucínska -PKO, ale to medzi nimi je 800 dlhý tunel.../ takže po rozbehu nasleduje prakticky hneď brzdenie na nulu....a zato že električka by mala o 435 mm širšie podvozky, tak sa do nej ani o jedného človeka viac nevtrepe...

Podla www.imhd.sk bratislavske su siroke 2.5m. CKD vyrabalo aj 2.6 a 2.4 metra siroke elektricky. Bezne zeleznicne vozidlo je 2.88m siroke, takze kockopsu (hybrid zeleznicne vozidlo-elektricka) by chybalo 38mm v sirke. Kedze bratislavsky prejazdny profil je uzsi, kockopes by sa musel podobat elektricke. Musel by splnat podmienky pre elektricku aj pre vlak (2x tak dlhe a drahe vybavovanie). Bratislavske napajanie je +-600V=, zeleznica25kV~,15kV alebo nic (trat do DS) => komplikova a draha elektricka vyzbroj.
Pochybujem, ze sa da vsade aplikovat standartny rozchod, ked aj teraz je vjazd a vyjazd do tunela pod hradom velmi komplikovany.
Kockopes mi pripada velmi komplikovany a drahy, radsej som za kombinaciu vlak+primestky vlak(S-Banh)+rychloelektricka+elektricka.

Na kvalitu a bezpecnost cestovania ma o omnoho vacsi vplyv ako rozchod, druh podvozku. Pre bratislavske pomery si neviem predstavit pevne napravy, ktore su velmi rozsirene u modernych nizkopodlaznych vozidlach.

splinterX: "a vieš si predstaviť, ako by postavili trate normálneho rozchodu napr. na Račianskej ulici, kde už teraz je málo miesta?? Alebo pre o 40cm širšie električky treba zase kopať tunely??". Električky sú široké rovnako, užší je len rozchod