Bratislavský železničný uzol

splinterX: budes mozno prekvapeny, az na minimum boli vsetky elektricky robene na jednoduchu prestavbu na 1435 rozchod. ono sa to aj planovalo v 9tejt ci 10tej 5rocnici urobit. len ako by povedal klasik, kvoli znacke FAB a studentom sa uz toho z 9tej 5tiletky nestihlo urobit :)

Addams: a vieš si predstaviť, ako by postavili trate normálneho rozchodu napr. na Račianskej ulici, kde už teraz je málo miesta?? Alebo pre o 40cm širšie električky treba zase kopať tunely??

splinterX:
Tax ma pravdu - staci domysliet sposob vyuzitia infrastruktury ZSR a dorobit v okolitych dedinach a mesteckach par stoviek metrov trate od sucasnej k sidliskam a ich centram. Kamenom urazu vsak, je ze najprv treba "dokopat" vedenie Magistratu Ba a DPB do rozchodu 1435 mm. Problem je to viac psychologicky ako financny i ked furt vytrubuju, ze len financny.
Financie na vystavbu sa zohnat daju, ale ked sa bude setrit na udrzbe trati, tak ako doteraz v DPB aj ZSR tak to bude o par rokov zase v .
Zmenu by vsak museli chciet ...

brano: Práve v tom je problém - prípadnú úzkorozchodnú dráhu do PK, SC a MA by určite nebudovala spoločnosť, ktorá to robila v Linci, ale nejaká podobná tej, ktorá rekonštruovala električkové trate v BA. No a druhá vec sú peniaze, kde ich vziať na XXX km nových tratí, keď sú vyasfaltované cesty a po nich sa plížia čmudiace linkové karosya ikarusy a najmä keď sú na všetky 3 - 4 smery z BA natiahnuté kolaje ?

Viesť sa električkou po Miletičovej je adrenalín...

Tax: Splašenokozovitosť jazdy pri rýchlostiach väčších ako 30 km/h nie je fyzikálnou vlastnosťou rozchodu, ale závisí skôr od odfláknutosti stavby a údržby zvršku. Keď chceš porovnávať porovnateľné, teda električkové trate v rôznych mestách, odporúčam sa zviezť električkou napríklad v Linzi (úzky rozchod) a Katowiciach (normálny rozchod) - čo myslíš, kde idú električky ako v bavlnke a kde naopak pripomínajú skôr kostitras ako prostriedok na prepravu ľudí?

Brano: Neporovnávaj neporovnateľné. Prevez sa po "zmoderinizovaných" úsekoch električkových tratí železničného typu v BA a zaplač. Na takomto cestovať zvýšenou rýchlosťou je zážitok podobajúci sa hororu. Druhá vec je načo stavať úzkorozchodnú dráhu do Jura, Pezinka, keď stačí dobudovať zastávky na vhodných miestach a zabezpečiť vhodné vozidlá ?

Tax: A čo ešte chudáci Švajčiari, ktorí dokonca prevádzkujú taký adrenalínový šport, ako vozenie rýchlikov idúcich 100 km/h na metrovom rozchode?

splinterX: Máš pocit, že cestovať v úzkorozchodnej električke je med lízať ??? V Košicoch majú "rýchlodrážnu trať" do USS/VSŽ, ale tá má normálny rozchod, a teda jazda rýchlosťou 80 km/h nie je až taký adrenalínový šport ako na úzkych kolajach v BA. Navyše, železničné kolaje do Jura/Pezinku, do Senca, do Malaciek aj smerom na DS sú dávno položené, stačí naozaj len drobná investícia do zastávok a vhodné motorové alebo elektrické súpravy. Napríklad v Žiline sa dokázala trať na Rajec integrovať do mestskej hromadnej dopravy, v BA by to šlo takisto, stačí len rozmýšľať a chcieť.

ohľadom prímestkej dopravy v BA. Asi najlepším a najlacnejším riešením by bola stavba nových úzkorozchodných tratí k novým sídliskám príp. okolitým obciam. Tak napr. račianska trať končí za posledným panelákom v Ba niekde vedľa vinice. Ďalej od mesta sú už len polia, lúky a vinohrady. Postaviť dvojkoľajnú úzkorozchodnú trať napr. po Svätý Jur by asi nebol problém. takisto by sa dala postaviť električková trať od Dúbravky po DNV možno ďalej k Zohoru. Obdobne by sa dala postaviť trať z Ružinova po Dolné Hony. Existujú už projekty na stavbu električkovej trate do Petržalky a mesto už si na to požičalo peniaze od Dexia banky. A ešte chcem vedieť jednu vec: aké je napájacie napätie na električkách v BA?? 600V alebo 750V??

Na http://www.dpb.sk/aktuality/aktuality.htm sa objavili cestovné poriadky platné od 11. decembra 2005 (v pdf) pre Bratislavskú integrovanú dopravu. Zdá sa, ze DPB u z ju zacinaju akceptovat ako sucast verejnej dopravy v meste.

Keď si tak pozerám príspevok s návrhom na zavedenie micodunčového dopravného systému do BA, napadá ma - načo tu vlastne meniť rozchod električkových tratí? Veď hádam bude stačiť, keď urobíme micodunčové vozidlo s podvozkom na 1000 mm aj 1435 mm - keď sme v BA ako prví na svete zvládli otočenie mosta na hladine rieky, hádam zvládneme aj toto.

Ešte sa trochu doplním - výstavba nových zastávok na území BA má určite zmysel, ale tieto zastávky budú aj tak väčším prínosom pre dochádzajúcich cestujúcich ako pre Bratislavčanov.

Pri dnešnej polohe a stave železničných tratí v BA si nemyslím, že by železnica mala šancu nejako výrazne zasiahnuť do dopravy v rámci mesta. Ak si aj odmyslíme zopár úzkych miest v infraštruktúre (tunely a celá hl.st., jednokoľajné úseky hl.st. - N. Mesto - Podunajské Biskupice, Predmestie - filiálka), ostáva tu hlavný problém v podobe obrovských dochádzkových vzdialeností od obývaných častí k tratiam. Stačí si uvedomiť, aké búrlivé protesty sa ozývali po zmene linkovania MHD v Petržalke, keď zrazu časť substrátu nemala dochádzať na zastávku vzdialenú namiesto 2 minút pešej chôdze od vchodu až nekonečne dlhých 5 minút, nehovoriac o pribudnutí jedného prestupu s prechodom ďalších 100 m medzi zastávkami. Už si viem predstaviť nadšené výkriky u toho istého substrátu, keby od neho niekto chcel dochádzať k trati 15-30 minút pešo, resp. s prestupmi navyše a diskutabilnou časovou úsporou pri použití systému pešo-MHD-vlak-MHD-pešo...

Postavenie nových zastávok by tento handicap mohlo iba čiastočne zmierniť, ale nie odstrániť. Viď polohu tratí v jednotlivých mestských častiach: Petržalka - trať ide len po okraji sídliska, navyše nevedie do centra mesta. Ružinov, Podunajské Biskupice, Dolné Hony - to isté, len v ružovom. Nové Mesto - trať vedie okolo záhradiek a spustnutých priemyselných areálov a nie okolo domov. Rača - električky idú priamo cez sídlisko, železnica je od väčšiny domov o dosť ďalej než električka. Vajnory - pre väčšinu obyvateľov je trať extrémne ďaleko. Staré Mesto, Karlova Ves, Dúbravka, Devín - žiadna železnica v rozumnej vzdialenosti na použitie pre mestskú dopravu. Jediné ako-tak predstaviteľné využitie železnice v mestskej doprave by bolo možné pre Devínsku Novú Ves - ale aj tam vedie trať iba po okraji sídliska, navyše na kopci, cestujúci do centra by aj tak musel z hl.st. využiť MHD (prestup + časová strata) a po postavení tunela pri ZOO sa snáď podarí odľahčiť križovatku na Patrónke a tým aj skrátiť cestovné doby pri použití busov.

A využitie železnice pre návštevníkov hypernákupných hyperstredísk - no neviem neviem... Drvivá väčšina nakupujúcich si odtiaľ vezie toľko suvenírov, že použitie auta je pre nich nevyhnutnosťou. A pre zvyšných nešťastníkov sa pár metrov od vchodu nachádzajú zastávky MHD, takže asi málokto sa rozhodne s plnými taškami nákupu šliapať až k trati a navyše od trate domov - viď predchádzajúci odstavec.

Záver - v okolí BA by sa mala železnica jednoznačne sústrediť na prímestskú dopravu (čo súčasná úbohá úroveň vozidlového parku a obrovské intervaly medzi spojmi veľmi nenaznačujú) a nie na pofidérne projekty s otáznym prínosom pre substrát...

Addams: To tvrdenie o akcionároch BRKS ako fyzických osobách sa mi nezdá - o vlastníckej štruktúre BRKS som videl len jeden článok, v ktorom sa ako vlastníci spomínali BSK, Connex, nejaké ŽOS, Wagon Slovakia a záhorské obce popri trati, žiadne fyzické osoby tam neboli. Je možné, že odvtedy sa vlastnícka štruktúra zmenila, ale nič konkrétnejšie som sa o nej nedozvedel. Súčasní funkcionári BSK by teda mohli na BRKS ďalej "zarábať" a sčasti aj ovplyvňovať jej činnosť len v prípade, že by vlastnili akcie niektorého zo súkromných spoluvlastníkov BRKS.

brano:
kdesi tu uz padla zmienka o tom, ze akcoinarske prava v BRKS uplatnuju sucasny funkcionari zupy, avsak udajne ako fyzicke osoby a nie statutari zupy, tj ak ich zajtra volici kopnu do zadku, tak tam budu rozhodovat (a zarabat) dalej ako fyzicke osoby - akcionari !

splnterX: vsak som to uz raz pisal obch. centrum Avion - nalepene na trati N.Mesto - P.Biskupice/UNS

Ad tr3mp: Na Tvoj dotaz môžem odpovedať len v bode o vzdialenostiach medzi stanicami. Keď to zoberiem len ako teóriu, je potrebné medzi jednotlivými stanicami dodržať zábrzdnú vzdialenosť. A tá závisí od traťovej rýchlosti. Napr do 100 km/h je to 700 m. Ďalej záleží, aké zabezpečovacie zariadenie chceme uplatniť na trati. Zrejme v tejto dobe to bude autoblok. Keď bude najvdzialenejšie odchodové návestidlo v st. A tvoriť predzvesť vchodovému návestidlu do st. B musí to byť zábrzdná vzdialenosť . V tomto prípade najmenej 700m. Spomínal si trať 131. To je vedľajšia trať., traťové zab. zariadenie sa tam len buduje , bude to DOZZ. Terajší stav je taký, že nie sú tam oddielové návestidlá, takže medzistaničné vzdialenosti tvoria zároveň aj traťové oddiely. A sú to rôzne vzdialenosti, podľa toho, kde konkrétnu stanicu postavili. Napr. 12, 10, 7, 12 atď km. Na tratiach, kde je AB je to 1 km vzdialenosť . Na hradlovaných tratiach kde boli v minulosti , prípadne ešte sú hradlá, zvyčajne boli 1 - 3 hradlá. Napr. Na trati 130 je najdlhšia medzistaničná vzdialenosť medzi Senec - Sladkovičivo 16 km. Myslím, že je to najviac aj v sieti ŽSR. Mimochodom , v predpise Ž1, ktorý začne platiť už 11.12.05, je pe rýchlosť do 160 km/h vzdialenosť 1500 m.

Garin: keby som mal v Ba volebné právo, tak ho určite využijem a dám hlas pánovi Bajanovi, pretože je stokrát..čo stokrát..tisíckrát lepší ako ten sku..ý liberál a kriminálnik Roman...

Je pravda, že akcionárom BRKS je bratislavská župa, ale vo vedení firmy sú ľudia blízki SDKÚ. Napokon, sympatie, či nesympatie k pánovi Romanovi môžu fanúšikovia železnice z VÚC Bratislava zohľadniť vo voľbách župana bratislavskej župy tento víkend.

mohla by sa postaviť žel.zastávka pre Ružinov pri obratisku električiek..no nie??