ŽSR 183: Poprad-Tatry - Starý Smokovec - Štrbské Pleso

Rozchod
1 000 mm
Správca
Železnice Slovenskej republiky
ŽSR 183: Poprad-Tatry - Starý Smokovec - Štrbské Pleso
  • Základné informácie
  • Objekty
  • Dokumenty
  • Články
  • Diskusia (archív)

Ing. Jiří Kubáček CSc.:  Dejiny železníc na území Slovenska. 

Zámer mesta Poprad vybudovať medzi Popradom a Starým Smokovcom železničnú komunikáciu sa objavil už v polovici 80. rokov v súvislosti s výstavbou miestnej železnice v údolí Popradu a neskôr i Tatranskolomnickej miestnej železnice. Prvým spojením oboch miest motorovým dopravným prostriedkom sa však nestala železnica, ale trolejbusová linka postavená popradskou spoločnosťou Matejka, Krieger a spol. Trolejbusy začali prevádzku 2.8.1904, 12 km dlhú trať absolvovali za 75 min a jazdili asi až do roku 1906. Aj keď ich prevádzka bola vzhľadom na jestvujúci stav ciest i technickú úroveň priekopníckeho dopravného prostriedku do istej miery dobrodružnou, vysoký záujem verejnosti o dopravu preukázal oprávnenosť zámeru zdokonaliť dopravné spojenie medzi Starým Smokovcom a Popradom.

Zainteresovaní podnikatelia si tento potenciál uvedomovali a ešte počas prevádzky trolejbusu – 26. a 27. 7. 1906 – vyvolali verejnoprávnu obchôdzku na trase zamýšľanej elektrickej železnice Poprad – Starý Smokovec a pozemnej lanovky Starý Smokovec – Hrebienok. Po viacerých prepracovaniach a doplneniach projektovej dokumentácie bolo napokon stavebné povolenie na výstavbu pozemnej lanovky s dĺžkou 2019 m a najväčším stúpaním 154,5 ‰ udelené rozhodnutím MO č. 3249/908.II.28. Výstavba 34,8 km dlhej elektrickej železnice bola povolená rozhodnutí MO č. 16050/908.III.3. Koncesionárom sa stal budapeštiansky podnik Účastinná spoločnosť pre elektrické podniky Phöbus, ktorý prevzal aktivity podnikteľov Matejku, Kriegera a Hermanna a 30.3.1908 založili spoločnosť Smokoveckej miestnej elektrickej železnice (Tátrafüredi helyi érdékü villamos vasút, r. t.) so sídlom v Budapešti. Napriek pokračujúcim zmenám v projektovej dokumentácii stavba prebiehala pomerne rýchlo a 16.12.1908 sa uskutočnila operatívna obchôdzková komisionálna prehliadka. Hoci jej účastníci vytkli spoločnosti celý rad nedostatkov predovšetkým v súvislosti s vyhotovením elektrickej železnice, povolili zahájiť dopravu na lanovke už od 17.12.1908 a na elektrickej železnici od 20.12.1908. Závady sa však opakovali aj počas technicko-bezpečnostnej skúšky 19.3.1909 a tiež počas následnej kontroly 21.-27.7.1909. Ekonomický vzostup spoločnosti Phöbus, ktorá onedlho prevzala prevádzku na železnici (prevzatie prevádzky schválilo MO 18.12.1909) spôsobil, že jestvujúce problémy mali byť riešené radikálne: vybudovaním siete elektrických železníc výstavbou železnice Starý Smokovec – Tatranská Lomnica a Starý Smokovec – Štrbské Pleso a súčasnou rozsiahlou rekonštrukciou jestvujúcej železnice (zahŕňajúcou najmä výmenu zvršku, niektoré zmeny trasy, modernizáciu napájacích zariadení, stavbu nového depa v Poprade a neskôr i výpravnej budovy v Starom Smokovci). Rekonštrukčné práce sa začali v marci 1910 a najdôležitejšie stavebné objekty boli dokončené za 3 mesiace. Koncesiu na výstavbu plánovaných predĺžení obdržala spoločnosť rozhodnutím MO 51738/910.VII.30. Verejná prevádzka na úseku Starý Smokovec – Tatranská Lomnica bola otvorená 16.12.1911, do Štrbského Plesa sa začalo jazdiť 13.12.1912. V súvislosti s výstavbou nových železníc sa zmenila napájacia sústava celej železnice z pôvodného jednosmerného napätia 550 V (čoskoro po zahájení prevádzky v roku 1908 však zvýšeného na 650 V) na 1650 V. K tejto zmene došlo pravdepodobne v máji 1912.

Železničná spoločnosť plánovala ďalej rozširovať sieť tatranských elektrických železníc. V roku 1913 získala koncesiu na výstavbu železnice zo Štrbského Plesa na Podbanské a uvažovala o predĺžení tejto železnice do Liptovského Hrádku, o výstavbe odbočky k Popradskému Plesu i železnice z Tatranskej Lomnice do Tatranskej Kotliny a Levoče. Realizácii týchto zámerov zabránila 1. svetová vojna.

V roku 1909 disponovala železnica 3 dvojnápravovými motorovými vozňami 1-3 (ČSD EMU 28.001-3), 2 motorovými nákladnými vozňami, 2 dvojnápravovými osobnými, 1 poštovým (neskôr rekonštruovaným na elektrický – ČSD EMU 25.001) a 4 otvorenými nákladnými vozňami. Po predĺžení siete bol v roku 1912 park vozidiel doplnený o 3 štvornápravové motorové vozne, označené inventárnymi číslami 4-6 (ČSD EMU 48.001-3) a 4 dvojnápravové prívesné vozne. Posledným predvojnovým prírastkom bol motorový poštový vozeň, ktorý obdržal číslo 22 (ČSD EMU 26.001). Všetky vozidlá dodala budapeštianska firma Ganz. Elektrický výstroj novších i starších rekonštruovaných vozidiel pochádzal od takisto budapeštianskej firmy Siemens.

Pohon lanovky zabezpečoval jednosmerný elektromotor s výkonom cca 30 kW a napätím 550 V, umiestnený vo vrcholovej stanici Hrebienok a napájaný vzdušným vedením zo Starého Smokovca. Celé technologické zariadenie lanovky dostala viedenská firma AEG Union. Zaujímavým bolo dorozumievanie sprievodcu a strojníka prostredníctvom neizolovaných drôtov, natiahnutých pozdĺž trate lanovky a dotýkaných návestnou tyčou držanou sprievodcom alebo strojníkom (dotykom sa uvádzal do činnosti zvonček na stanovisku strojníka, resp. sprievodcu). Dve vozidlá s nápravami upravenými pre Abtove výhybne dodala firma Ganz.

Napájenie železnice i pozemnej lanovky zabezpečovala vodná elektráreň v obci Veľká a nová parná elektráreň v Poprade. Po rekonštrukcii napájania železnice v roku 1912 sa jediným napájacím bodom železnice stala meniareň v Starom Smokovci, spojená s popradskou elektrárňou vysokonapäťovým vedením 15 kV. Rekonštrukcia napájania sa nedotkla elektrických zariadení pozemnej lanovky.

Km TTP
Km KCP
Objekt
Typ
0,000
0,000
ŽST
5,115
5,000
Výh / Zast
8,322
8,000
Zastávka
10,042
10,000
Výh / Zast
10,872
11,000
Zastávka
13,048
13,000
ŽST
13,661
14,000
Zastávka
14,139
15,000
Zastávka
15,235
16,000
Zastávka
16,785
17,000
Výh / Zast
18,378
18,000
Zastávka
19,768
19,000
Zastávka
22,206
 
Priecestie
22,297
22,000
Výh / Zast
27,438
27,000
Zastávka
29,110
29,000
ŽST

Cestovné poriadky

PDF
PDF
650 kB
29.3.2009
PDF
PDF
819 kB
26.4.2009
PDF
PDF
478 kB
16.6.2010
PDF
PDF
773 kB
25.6.2010
PDF
PDF
581 kB
14.1.2009
PDF
PDF
1 012 kB
14.1.2009
PDF
PDF
1 642 kB
27.6.2010
PDF
PDF
985 kB
3.7.2010
PDF
PDF
963 kB
29.10.2018
PDF
PDF
602 kB
14.1.2009
PDF
PDF
1 924 kB
5.7.2010
PDF
PDF
1 724 kB
5.7.2010
PDF
PDF
1 007 kB
17.4.2011
PDF
PDF
1 008 kB
10.4.2011
PDF
PDF
1 028 kB
5.6.2011
PDF
PDF
903 kB
14.1.2009
PDF
PDF
1 141 kB
16.10.2011
PDF
PDF
1 054 kB
23.10.2011
PDF
PDF
923 kB
29.5.2011
PDF
PDF
135 kB
9.1.2009
PDF
PDF
63 kB
16.9.2017
PDF
PDF
134 kB
16.9.2017
PDF
PDF
111 kB
27.10.2018
PDF
PDF
113 kB
27.10.2018
PDF
PDF
103 kB
27.10.2018
PDF
PDF
98 kB
27.10.2018

Ostatné prílohy