ŽSR 110: Bratislava - Kúty - Břeclav ČD

Rozchod
1 435 mm
Správca
Železnice Slovenskej republiky
ŽSR 110: Bratislava - Kúty - Břeclav ČD
  • Základné informácie
  • Objekty
  • Dokumenty
  • Články
  • Diskusia (archív)

Železnice na Záhorí

Rudolf Cielontko

zdroj: http://www.zahorskemuzeum.sk/?q=page/166

Najstaršia železnica na Záhorí viedla z Bratislavy do Devínskej Novej Vsi a odtiaľ do Marcheggu a Gänsendorfu v Rakúsku, kde sa spájala s traťou Viedeň - Břeclav. Postavili ju roku 1848. Dovtedy museli Záhoráci chodiť na stanicu do Bratislavy a v severnejšej časti Záhoria cez Moravu z Jánov do Cahnova /Hohenau/ alebo z Brodského do Břeclavi. Tam bola trať z Viedne cez Břeclav a Bohumín do Bochnie vybudovaná roku 1839.

Aj železničná stanica v Devínskej Novej Vsi spolu s lamačskou železničnou budovou je najstaršia na Záhorí. Vybudovali ju pri stavbe trate a slúžila až do roku 1980-81, keď ju zbúrali a vybudovali novú. Staničnú budovu v Lamači zváľali asi roku 1985. V Bratislave hl. stanici bol pôvodne drevený prístrešok a zaviedli tu prvý telegraf v Bratislave. Dnešnú budovu hlavnej stanice postavili roku 1872, keď mal ísť do Budapešti cisár František Jozef I. na svoju korunováciu. Budovu rozšírili tento rok /1992/ o prístavbu pred hlavným vchodom.

Pokračovanie trate z Dev. Novej Vsi do Skalice prebiehalo v rokoch 1889 - 1891. Trať postavila Železničná spoločnosť Moravskej doliny, odbočku z Devínskeho Jazera do Stupavy dal postaviť vlastným nákladom gróf Károlyi v čase výstavby trate do Skalice. Obe trate však mala v prevádzke uvedená Železničná spoločnosť. V Dev. Jazere ako v križovatke boli dve staničné budovy, ktoré tam stoja podnes.

Stará železničná stanica v Zohore stála pri výhybkárskom stanovišti č. 1 smerom k Bratislave a bola spojená s dreveným skladišťom tovaru. Zváľali ju niekedy roku 1985. Nová budova pochádza z rokov 1925 - 30. Malacky majú pôvodnú staničnú budovu z roku 1891. Pre zvýšenú frekvenciu nestačila, a tak ju pri zdvojkoľajňovaní trate hneď po prvej svetovej vojne rozšírili o prízemnú prístavbu, kde sú pokladnice a čakárne. Podobne rozšírili aj stanicu vo Veľkých Levároch, ale značne menej. Vo Svätom Jáne bola do 1921-22 jediná zastávka na trati, ostatné boli stanice. Zastávka bola v strážnom domčeku č. 13, odkiaľ sa na diaľku obsluhovali závory na ceste do Závodu. Stará sekulská staničná budova stojí podnes. No smerom na Bratislavu muselo byť pri zdvojkoľajení predĺžené koľajisko. Hradská smerom zo Sekúľ do Borského Sv. Jura tu musela byť odsunutá takmer o 300 m.

Pôvodná železničná stanica v Kútoch bola malá a dnes je v nej pošta Kúty 2 a nocľaháreň vlakových čiat. Nová budova pochádza z roku 1931. V Kútoch v rozbehu tratí smerom na Sekule a Šaštín stojí malá pyramída s pamätnou tabuľou a menom inžiniera, ktorý naplánoval zdvojkoľajnenie trate Dev. Nová Ves - Břeclav a ktorý roku 1921 zomrel. Ihlan - pyramída je z brizolitu sfarbeného dočervena podobne ako staničná budova. Nápis na tabuli znie: "K památce vybudovatele 2. koleje Dev. N. Ves - Břeclav Ing. Emanuela Kouby, vrchního rady ČSD. Stavbu započal 4.11. 1919, zemřel 26.8. 1921."

V Gbeloch stála podobná staničná budova ako v Zohore a bola spojená s dreveným skladom tovaru. Holíčska stanica je v pôvodnom stave. Na náprotivnej strane dal postaviť viedenský bankár barón Rotschild, patrón Severnej dráhy cisára Ferdinanda, pri vlečke z tabakovej továrne v Hodoníne prijímaciu budovu. Chcel tak zabezpečiť prevoz panstva z cisárskeho dvora priamo do Holíča, kde mali Habsburgovci až do skončenia prvej svetovej vojny svoj zámok. Prípojka do Hodonína je z roku 1891, vlečka ju predbehla len o mesiac.

Stará staničná budova je v Skalici podnes. Asi 25-30 m ďalej od nej bola ešte jedna jednoposchodová budova, kde boli nocľahárne vlakovej a rušňovej prevádzky, lebo Skalica mala byť konečnou stanicou. Bol tam aj byt domovníka, ktorý železničiarov budil. Pokračovanie trate zo Skalice na Moravu je z roku 1893.
Trať z Kútov do Trnavy bola budovaná na dve etapy. Od roku 1897 chodili vlaky z Kútov len do Jablonice, lebo cez Malé Karpaty /Bielu horu/ museli budovať tunel. Celá trať až do Trnavy bola zjazdná od roku 1898, keď dokončili tunel.

Z Kútov do Brodského a Břeclavi vybudovali spojenie roku 1900. Prekážkou tu bola rieka Morava, cez ktorú museli vystavať most. V Kútoch asi 100 m od starej stanice, dnešnej pošty, sa trať stáčala smerom na Brodské. Pri zdvojkoľajňovaní trate roku 1920 Kúty potrebovali dlhšiu stanicu, preto sa oblúk na Brodské posunul a zväčšil.
V Brodskom bola železničná stanica už roku 1900. Stará budova aj s pôvodným výhybkárskym stanovišťom ešte stojí. Nová stanica bola postavená okolo roku 1925, ale za hospodárskej krízy roku 1931 doslúžila, preto musela byť prestavaná. V Lanžhote vtedy bola len zastávka. Pôvodná budova stojí medzi Kyjovkou a nadjazdom z Lanžhota do Kostíc a Tvrdoníc. Prvá staničná budova vyhorela na konci druhej svetovej vojny, novú postavili po vojne.

Trať zo Záhorskej Vsi cez Zohor do Plaveckého Mikuláša pochádza z roku 1911. Na tejto trati sú niektoré stanice pôvodné, staré, v Rohožníku a v Kuchyni postavili nové staničné budovy. Za Slovenského štátu sa začala trať predlžovať z Plav. Mikuláša do Jablonice, ale príchodom frontu roku 1944 dostavbu museli prerušiť. Po druhej svetovej vojne vybudovali zastávky v Závode a Kátove. Novú stanicu by si zaslúžil Mor. Sv. Ján.

Na Záhorí bola prvá elektrifikovaná trať na Slovensku z Bratislavy cez Kúty a Brodské do Břeclavi, a to už roku 1967. Trať z Kútov na Trnavu elektrifikovali roku 1982, trať Kúty - Holíč - Hodonín je pre čiastočnú dopravu elektrifikovaná od roku 1983. Tak sú všetky frekventované trate elektrifikované, bočné železnice majú motorovú vlakovú prevádzku. Prevádzka na trati Dev. Jazero - Stupava pre neefektívnosť a rozvoj autobusovej dopravy po roku 1960 pre osobnú dopravu zanikla. Dostavbou spojenia z Plav. Mikuláša do Jablonice by zlacnela doprava z cementárne v Rohožníku a odbremenila by sa aj trať Bratislava - Kúty pre osobnú i nákladnú dopravu.

Km TTP
Km KCP
Objekt
Typ
54,364
0,000
ŽST
51,179
4,000
Zastávka
49,210
5,000
ŽST
44,000
 
Devínska Nová Ves zastávka
Zastávka
41,530
13,000
ŽST
3,778
17,000
Zastávka
4,281
 
Priecestie
6,150
 
IHL
6,242
 
Priecestie
9,305
 
Priecestie
12,047
 
Priecestie
12,610
26,000
ŽST
17,993
31,000
Zastávka
24,682
38,000
ŽST
24,905
 
Priecestie
33,180
46,000
ŽST
36,666
50,000
Zastávka
42,118
55,000
Zastávka
44,494
57,000
ŽST
50,898
64,000
ŽST
71,711
68,000
Zastávka
72,138
 
Priecestie
74,386
 
Št.hranica

Cestovné poriadky

PDF
PDF
8 954 kB
28.4.2009
PDF
PDF
2 970 kB
26.4.2009
PDF
PDF
5 369 kB
15.6.2010
PDF
PDF
2 437 kB
25.6.2010
PDF
PDF
1 763 kB
17.1.2009
PDF
PDF
2 351 kB
17.1.2009
PDF
PDF
3 787 kB
27.6.2010
PDF
PDF
4 034 kB
3.7.2010
PDF
PDF
3 695 kB
28.10.2018
PDF
PDF
2 049 kB
17.1.2009
PDF
PDF
3 753 kB
5.7.2010
PDF
PDF
3 848 kB
5.7.2010
PDF
PDF
2 857 kB
16.4.2011
PDF
PDF
3 276 kB
10.4.2011
PDF
PDF
3 293 kB
5.6.2011
PDF
PDF
3 110 kB
17.1.2009
PDF
PDF
2 716 kB
16.10.2011
PDF
PDF
2 778 kB
23.10.2011
PDF
PDF
2 512 kB
29.5.2011
PDF
PDF
219 kB
11.1.2009
PDF
PDF
181 kB
16.9.2017
PDF
PDF
202 kB
16.9.2017
PDF
PDF
390 kB
27.10.2018
PDF
PDF
213 kB
27.10.2018
PDF
PDF
207 kB
27.10.2018
PDF
PDF
206 kB
27.10.2018

Ostatné prílohy