Elektrifikácia tratí na Slovensku

páni elektrikári, poprosím o pár informácií (nie som elektrikár)
napíšem tu zopár mojich domnelých právd či ''toto viem''
keď som bol malý, vravel mi môj otec, že pri napájaní električiek, elektrických lokomotív...je v troleji a v koľajnici (v obidvopch?) napätie (V, kV) alevbo prúd (A) v pozícií, v troleji je napätie + a v koľajnici zem (napätie mínus? asi nie, tam asi nie je napätie žiadne), no a trolej je na dotyk smrteľne nebezpečná, koľajnica nie je nebezpečná, po nej sa môže chodiť (neriešme tu zrazenie vlakom)
no teraz som tu vo Vašej diskusií vybadal, že tu hovoríte čosi o fekvenčnom striedavom napätí, čo podľa mňa zmamená, že pri kmitočne 50 HZ je v koľajnici 50 krát za sekundu (alebo len 25) napätie (impulzné?). Potom by bolo dotýkanie sa koľajníc smrteľné, čo však v skutočnosti asi nie je.
ak by sa niekomu chcelo, môžete mi vysvetliť
ďakujem

Elektricky nemaju prepojene. Asi obrazok nie je dobre viditelny, ale v tomto pripade to prepoja mechanicky a sucasne naraz. To je ten pruser, ze im to dlzkovo vyborne zapasuje aby narobili galibu. Este raz ine foto. Na tom druhom obrazku je zelenou farbou prave ten neutral - beznapatovy usek, ciernou je trolej pod napatim. Kedze TV vlavo a TV vpravo je pod inou fazou, vznika problem ak sa prepoja do skratu cez smykadla zberacov v jednom okamihu.

cisto ako fanda s inym profesnym zameranim sa spytam: a tie ''masiny'' na koncoch os vlaku (pupus + striedavy pantak) maju prepojene zberace cez kabel vykurovania ci ako???????? lebo inac mi to nedava ''elektrikarsky'' zmysel .

-v pripade postrku na nakladnom tomu nechapem.................jedine zeby boli delene aj ''kolajnice'', ale to moze urobit neaky rozdiel potencialov medzi usekmi (napajackami) , ale na vyhodenie napajacky sam mi to nezda

-inac dobre citanie, len tak dalej :-)

Pytam sa normalne, lebo ma nic nenapada co by to mohlo byt. Na postrk boli uzavrete preto, ze mechanicky premostili oba delice. Najcastejsie to bolo v Zohore pri napajacke, ked puschpull mal rusen vpredu a vzadu viezol druhy so zberacom hore. Tym urobili pekny fazovy skrat z jednej napajacky na druhu. To presne vychadza mechanicky. Ale to je zase ine delenie, tzv vdzusne. O zemiach som nepocul a ani si to neviem nejako narychlo predstavit zeby nieco sa stalo kvoli tomu. Ty to s nakladnym vlakom a postrkom neurobis, lebo ti to takto dlzkovo na 3 osobne vozne nezapasuje, standardne ho mas ovela dlhsi. Z rovnakeho dovodu ak sa pozries do TTP do tabulky 7 mas napisane uz oddavna ze napriklad elektricke jednotky 560 mali zakazane jazdit cez delenia so zdvihnutymi zberacmi:
''Elektrické jednotky radu 560 prechádzajú neutrálnym poľom napájacích a spínacích staníc vždy so stiahnutým zberačom!''
Az sa to podari, coskoro rusnovodivcov mozno zacnu skolit aj o nejakych fyzykalnych principoch napajania trakcie. Aby aj chapali suvislosti preco sa to tak robi, ze to nieje len preto lebo kok...ti v ŽSR. Ale len v ZSSK bohuzial.
Pre lepsie pochopenie ti dam skutocny pripad.

Chceš byť arogantný ok. Si majster sveta ok. Predný po neutráli zdvihne zberač, zadný pred neutrálom ho ešte nestiahol. Cez súpravu prepojíš zem, niekedy sa nestane nič, niektoré prípady prepálenia troleja boli uzavreté presne na postrk, že nemal dole zberač.

tak to mi vysvetli ze co s postrkom urobis ak respektujes navesti, lebo fakt neviem

By si sa divil, čo dokážeš s postrkom spraviť pri neutráloch...

Aj o dvoch zberacoch hore pisem. Postrkom to neprepojis, ten nemas elektricky prepojeny s veducim HKV. Este tak nejakou jednotkou elektrickou, ktora ma prepojene zberace. Ale zas to je len o nerespektovani pravidiel.

Ten ďalší príspevok som nevidel, odoslal si ho, keď som písal. No a na zhlaví prejdi spojku s dvoma zberačmi hore, alebo s postrkom. Myslím, že Ondro bude mať fušku na mesiac. A áno máš pravdu, lámať im ruky.

Na stanicnych kolajach ano, to som pisal. Ze sa to tam stava celkom bezne je vizitka rusnovodicov ako dodrziavate pravidla. To by sa dalo prirovnat prejdeniu stoj.

Presne práve preto, že neutrál je uzemnený. Čiže to nieje neutrál. Zabudne zberač hore, prepojí rakúskych 15kV so zemou - čistý skrat, plesk, 15kV zmizne. Za tri sekundy druhý plesk, lebo prepojil našich 25kV so zemou, čiže zase čistý skrat a 25kV zmizne. Stáva sa to tam celkom bežne, v noci je to pekná ''šou''.

aby som bol uplne presny, v Petrzalke su dvojake delenie. Starsie na 3 stanicnych kolajach pred budovou ŽST su neutraly tvorene delicom (preklenutelnym) a uzemnene. Prejdenim tychto neutraloch zdvihnutym zberacom vyhodis napajacku tym ze ju spojis do skratu so zemou. Na zhlavy su delenia ale ine, tie mozes prechadzat so zdvihnutym zberacom no s vypnutym prudom. Tie su zase tvorene tzv fazovymi delicmy, ktore zberacom neprepojis (mechanicky su nepreklenutelne). Stredy su tiez uzemnene. Na tychto napajacku nevyhodis ani so zdvihnutym zberacom. Prepijt by to islo natiahnutym el. oblukom ak by bol rusen vo vykone, alebo prepojenim cez vozidlo a viac zberacov. Preto je tam ale vypni prud, co znamena vypni hlavny vypinac na HKV.

Ondro: toto co pises to su take rozpravky pre mladeznikov. Ako chces vyhodit napajacku prepojenim 15 kV a 25 kV cez neutral v Petrzalke ked su prave kvoli tejto situacii neutraly uzemnene? To mi nevychadza.

Stare TT (napajacky 25kV, 50 Hz) ako ich ty nazyvas maju vykon na jedno trafo cca 13 MW, su tam vzdy min 2 trafa. Samozrejme nejdu spolocne kedze su na inych fazach kvoli symetrickemu rozlozenie zatazania nadradenej distribucnej siete. Ale mozu napajat trat vpravo a vlavo samostatne, alebo na jedno trafo.

Pozri si RINF https://rinf.era.europa.eu/rinf/ kde su vsetky dostupne udaje a nemusis sa domnievat ako to je s maximalnymi prudmi napriklad na takej DC 3kV. Prihlasenie je po registracii volne dostupne pre kohokolvek.
Na DC ideme az do 3200A na vlak!

Mal som tu cest zucastnit sa jedneho merania v napajacke Fritzens-Wattens. ((Wattens - to je tam, kde je firma Swarovski.) Meranie malo vylucit podozrenie, ze zemnym lanom 110kV vedenia sa cast spatneho prudu vracia do napajacky. Priebehy prudu sa merali osciloskopom. Schvalne sa cakalo na tazky nakladny vlak hore kopcom na Brenner.

Cmelak - teraz to prekvapenie:

Tyristorka 1144: priebeh prudu bola kostrbata sinusovka. Asi taka, ako ked sa niekomu trochu trasie ruka a kresli sinus.
Taurus: Sinusovka takmer uplne cista. Ziadne Tebou popisovane impulzy.

Co sa ubytkov tyka, tie su relevantne na dlhych jednostranne napajanych usekoch. Problemom bola v Rakusku tak akurat trat Ausserfern (z Garmisch - Partenkirchen do Reutte in Tirol), kde mal taurus na plny vykon uz problem s ubytkom. Trat sa jednostranne napaja z Nemecka z napajacky Murnau, co je viac ako tych standardnych 30-40km, ako u OBB zvykom byva. Ale uz aj tam spravili nieco pre to, aby mohli vlaky z cementarne vo Vils (fy. Schretter ) tahat dva taurusy (vectrony). A trolej potiahli az za Vils do nemeckej pohranicnej stanice Pfonten-Steinach. Od zmeny GVD by mali teda jazdit vlaky z Garmisch-Partenkirchen cez Reutte i. T. az do Pfonten-Steinach.

Neviem o nijakych problemoch, ze by ''vypadavali'' napajacky, ev. vyvody v napajackach preto, ze by to sposobovali masiny svojim velkym vykonom. Relevantne problemy su preskoky na izolatoroch, poruchy TV, zabudlivi masinfirovia, ktory prejdu tzv. schutzstrecke pod vykonom (a vytiahnu obluk), pripadne vletia do schutzstrecke s oboma zdvihnutymi zberacmi, pripadne ini kaskaderi, ktori v Bratislave - Petrzalke preletia delenie 25kV / 15kV so zdvihnutym zberacom a vyhodia okrem napajacky Parndorf aj napajacku v Bratislave. (No jo, co je dovolene a bezne na trati do Breclavi, neplati v Bratislave, v Petrzalke nie su neutralne polia, len uzemneny stred ...)
No a obcas daco zhori (napr. Schaltgerust v Thorl-Maglern, ked nejaky chytrak v Tarvisio-Boscoverde pusti do Rakuska omylom 3kV DC). :-)

Jaj, zabudol som dodat, ze kamarat zhodil napajacku niekde pri Prahe... :-)

Takze odvadzat z toho, ze v Rakusku maju nejaky problem je omyl.

Ano a prave a na tych starych masinach je casto obmedzeny a rusnovodic pravidelne dostava prikazy na dodrzanie prikonoveho rezimu ( rozjazdovy) max. vykon. Takze veru, ze aj v Rakusku maju problem a maximalnym prikonom. ( aspon v oblasti Viedne)
Avsak charakteristika modernych masin je v zasade uplne ina ako 1144.
U klasickej trakcie, zo seriovym motorom skutocne taha masina mensi prud z troleja ked ide na mensi vykon alebo pomalsie ( iná odbocka na transformatore, alebo elektronicke regulovanie prudu motorov),
U asynchronnych lokomotiv to neplati celkom, tam mensi prikon ( stredny) sa prejavuje len v casovom okne ( doba na ktoru masina taha takmer max. prud, palubna frekvencia prudu motorov nema nic spolocneho s frekvenciou napajania.), ale momentálny/impulzny prikon je takmer stale rovnaky. Pravdepodobne aj to sposobuje problemy.
Z hladiska troleja a ostatnych zariadeni vsak aj spickovy ( aj ked kratkodoby) prikon sposobuje rovnake ubytky, ako keby 1144 isla na plny vykon.

Cmelak, ono uz aj rada 1144 (ex 1044), ktora pomaly 40 rokov brazdi trate OBB ma vykon 5,4MW. Taurus ci vectron maju o 1 MW viac... Rada 1042 mala vykon 4MW... Stale su to vykony o dost vyssie ako mali nase bobiny, laminatky, 162, 262, 362 (363). 350, 150, 151 sa da porovnat s s 1042 OBB... Rada 1020 (nemecka E94) mala uz za druhej svetovej vojny vykon 3MW a jazdila hlavne s uhlim pre Mussolinino hore na Brenner.

Takze u OBB sa nejakej slabej dimenzacie napajania neobavam.

....Predtym na starsich lokomotivach rusnovodic dost casto dostal prikaz, aby daval pozor na odber a teraz na podobnych vlakoch odrazu su 3, este vykonnejsie masiny, ktore su zarucene vzdy v tom istom trolejovom useku......

Ono je este zasadny rozdiel medzi Ac a DC trakciou... Na 3kV DC moze byt prud pri rozjazde takeho vectrona (cca 6MW) cca 2000A. To je uz na hrane moznosti starych DC napajaciek, kamarat takto pri rozjazde raijetu ''zhodil napajacku''. Odvtedy sa sice co-to pomenilo, ale tie prudy su impozantne. Na 15kV AC je to pri tom istom vykone 400A, co hravo zvlada aj jeden vyvod v napajacke s trafami 5MVA.

Co sa tyka 25kV v byvalom Ceskoslovensku, tu si myslim, ze napajacky nedisponuju takym vykonmi, ako v takom Rakusku. Zaroven, kedze sa 25kV napaja priamo z verejnej siete, nie je mozna paralelna spolupraca viacerych transformatorov alebo obojstranne napajanie tratoveho useku z dvoch susednych napajaciek.

Navyse je u nas z mne nie velmi znamych dovodov (mozem len predpokladat) nemozno prevadzkovat na dvojkolajnej trati paralelne spojene troleje v 1. a 2 TK, co je u napajacieho systemu 15kV 16,7Hz dost bezna zalezitost. Pre info, troleje su prepojene v kazdej OBB stanici a v napajackach cez tzv. ''Schaltgerust'', co su odpojovace, akurat su vsetky spolu na jednom mieste a nie su roztrusene po stanici ako u nas (a u DBAG).

Pozor, v tomto prípade nie je nutne rozdelené TV na menšie úseky. Autotransformátory môžu pracovať paralelne. Oddelené to musí byť na spínačke, kde sa stretávajú rôzne fázy, ale tak to je aj bez nich.

https://en.wikipedia.org/wiki/25_kV_AC_railway_electrification#2_%C3%97_25_kV_autotransformer_system
Tu je popis, ako to funguje.

Sudbahn je momentalne v prestavbe - zjavne aj priprava na Semmeringtunnel. Vo Wr. Neustadt sa buduje nova napajacka, momentalne sa tam nachadzaju moje tri zname fUW (fahrbarer Unterwerk ), ktore budu pocas rekonstrukcie 110kV casti napajacky napajat 15kV rozvodnu). Zname preto, ze cestuju od jednej prestavby ku druhej a v kazdom z tych ''trafovagonoch'' som uz nieco riesil. Naposledy pred tyzdnom. :-)
Zo stanice Murzzuschlag neostal kamen na kameni.... Ale to, co pozorujes, moze byt este 110kV linka medzi napajackami. Pravdu povediac, neviem, ako je napajana napajacka v Schloglmuhl (odkial je privedenych 110kV).
Posilnovacie vedenie moze mat suvis s vykonnejsimi lokomotivami, ale moze to byt aj vedenie z napajacky niekam dalej ku inemu tratovemi useku. (Napr. z napajacky Angern pozdlz trate do Ganserndorfu a tam napaja tratovy usek Ganserndorf - Marchegg.) Niekedy je takych paralelnych vedeni aj viac - napr. napajacka Dolsach smer Lienz a dalej.
Iny klad je napajacka Dolsach (Pustertalbahn), kde je dovedenych 110kV z napajacky Pusarnitz na zvysenych stlpoch trolejoveho vedenia, poznat sa to da len podla izolatorov. Podobne ako okruzna 55kV linka zo Simmeringu do Floridsdorfu vo Viedni....
Apropos, na Semmeringu su napajacky Wr. Neustadt, Schloglmuhl, Semmering a Bruck a. d. Mur. Na relativne kratkom useku (100km) je ich celkom dost. (3x10MVA, 2x10MVA, 3x10MVA, 3x10MVA)