ŽSR 100: Bratislava - Devínska Nová Ves - Marchegg (ÖBB)

Rozchod
1 435 mm
Správca
Železnice Slovenskej republiky
ŽSR 100: Bratislava - Devínska Nová Ves - Marchegg (ÖBB)
  • Základné informácie
  • Objekty
  • Dokumenty
  • Články
  • Diskusia (archív)

Prvý uhorský "železničný" zákon č. XXV/1836 vyjadril záujem Uhorska o zdokonalenie dopravných komunikácií, spájajúcich Pešť s Viedňou, Haličou a jadranským prímorím. O príťažlivosti takto orientovaných železníc svedčí skutočnosť, že už 26.2.1836 - teda prakticky paralelne s prejednávaním predmetného zákona - obdržalo konzorcium von Sinu, koncesiu na uhorskú časť trate Viedeň - Raab (Györ) a 2.1.1838 aj na jej pokračovanie do Pešti a cez uhorské územie do Terstu. Súčasne sa však na scéne objavilo konzorcium bankára Morica Ullmana von Szitányi, zaštítené bankovým domom Rotschild, ktoré 17.3.1837 obdržalo povolenie na prípravné práce železnice od Marcheggu na uhorskej krajinskej hranici do Bratislavy. To isté konzorcium získalo 14.11.1837 povolenie na prípravné práce k spojnici plánovanej železnice s traťou Severnej železnice cisára Ferdinanda.

Projekt Ullmannovho konzorcia našiel v Uhorsku viac porozumenia ako železnica cez Györ, pretože napojenie na priemyselný severozápad Európy prostredníctvom KFNB, ktorá sa plánovala napojiť na nemeckú železničnú sieť, ponúkalo v tomto čase zaujímavejší a najmä rýchlejší efekt, ako vzdialená perspektíva spojenia s vtedy ešte nevýkonným rakúskym prístavom v Terste. Keďže však Sinovo konzorcium na základe udelenej koncesie medzitým už začalo stavbu medzi Viedňou a Györom, hrozilo reálne nebezpečenstvo, že pre Uhorsko dôležité línie projektu železnice na ľavom brehu Dunaja nebudú v dohľadnom čase postavené. Preto sa roku 1840 Uhorský snem obrátil na cisára so žiadosťou prehodnotiť projekt Sinovho konzorcia a podporiť skôr plán ľavobrežnej železnice. Problém však vyriešil napokon Sina sám - minuli sa mu peniaze. Vzdal sa budovania uhorských tratí a preorientoval sa na výstavbu železnice Viedeň - Gloggnitz. Pozornosť sa sústredila na železnicu cez Bratislavu a po dlhšej diskusii bola 16.5.1844 Uhorskej centrálnej železnici za veľmi výhodných podmienok udelená koncesia na 80 rokov, oprávňujúca ju k stavbe železnice od Marcheggu cez Bratislavu do Pešti s pokračovaním do Debrecenu a s odbočkami do Komárna, Aradu, Nagyváradu (Oradea) a Raconocz (Rakamaz). Väčšina týchto tratí mala byť podľa pôvodného projektu konkami, ale na základe rozhodnutia druhého a tretieho generálneho zhromaždenia spoločnosti, konaného v rokoch 1844 a 1845, povolilo uhorské miestodržiteľstvo roku 1845 postaviť všetky plánované železnice ako parostrojné. V tom istom roku - 4. júna 1845 - získala súčasne KFNB koncesiu na rakúsku odbočku od stanice Gänserndorf na svojej hlavnej trati k plánovanej železnici do Marcheggu.

Vzápätí po udelení koncesie zadala spoločnosť Uhorskej centrálnej železnice stavbu železnice skúsenému podnikateľovi Felice Tallachinimu. Ten po prekonaní problémov s náborom stavebných robotníkov14) začal stavebné práce na najťažších stavebných objektoch - drevenom a murovanom moste cez Moravu pri Marcheggu dlhom 474 m, zárezu pri Lamači, 215 m dlhom a 17 m vysokom Červenom moste pri Bratislave a 703,6 m dlhom tuneli bezprostredne pred zhlavím bratislavskej stanice. Stavbu tohto náročného úseku riadil vrchný inžinier Jozef Bayer. Bratislavská stanica bola postavená ako hlavová na nezastavaných záhradných plochách (Uršulínske záhrady) na severe mesta. Pre údržbu železničných vozidiel boli v Bratislave zriadené menšie dielne. O náročnosti stavby svedčí aj skutočnosť, že Tallachini musel zriadiť roku 1846 nemocnicu s 80 lôžkami pre robotníkov. Stavbu zdržiavala týfusová epidémia i vysoké vodné stavy Moravy.

Prvý parný vlak dorazil po tejto železnici do Bratislavy 20.8.1848. Prevádzku na nej od jej začiatku až do poštátnenia roku 1850 zabezpečovala KFNB.
Už počas stavby prvého úseku sa spoločnosť Uhorskej centrálnej železnice dostala do finančných problémov. Politické okolnosti roku 1848 jej situáciu ešte viac zhoršili. Na svojom generálnom zhromaždení roku 1849 sa rozhodla odstúpiť dokončené úseky železnice štátu. Dňa 7.3.1850 boli všetky trate Uhorskej centrálnej železnice vykúpené štátom za 20 458 361 zl, pričom obligácie spoločnosti boli vymenené za 5% štátne dlhopisy. V súlade s vtedajšími zásadami štátneho železničného systému boli tieto trate začlenené do siete štátnych železníc ako Juhovýchodná štátna železnica.


Trať medzi Marcheggskym viaduktom a Devínskou Novou Vsou.
28. 12. 2008 © Ivan Wlachovský

Km TTP
Km KCP
Objekt
Typ
37,911
 
Most
41,530
13,000
ŽST
44,000
 
Devínska Nová Ves zastávka
Zastávka
49,210
5,000
ŽST
51,179
4,000
Zastávka
54,364
0,000
ŽST

Cestovné poriadky

PDF
PDF
368 kB
28.3.2009
PDF
PDF
430 kB
26.4.2009
PDF
PDF
147 kB
15.6.2010
PDF
PDF
148 kB
25.6.2010
PDF
PDF
138 kB
14.1.2009
PDF
PDF
158 kB
14.1.2009
PDF
PDF
191 kB
27.6.2010
PDF
PDF
150 kB
3.7.2010
PDF
PDF
165 kB
28.10.2018
PDF
PDF
100 kB
14.1.2009
PDF
PDF
127 kB
5.7.2010
PDF
PDF
132 kB
5.7.2010
PDF
PDF
212 kB
16.4.2011
PDF
PDF
161 kB
10.4.2011
PDF
PDF
142 kB
5.6.2011
PDF
PDF
114 kB
14.1.2009
PDF
PDF
143 kB
16.10.2011
PDF
PDF
171 kB
23.10.2011
PDF
PDF
249 kB
29.5.2011
PDF
PDF
103 kB
11.1.2009
PDF
PDF
109 kB
16.9.2017
PDF
PDF
104 kB
16.9.2017
PDF
PDF
390 kB
27.10.2018

Ostatné prílohy