Koridory a vysokorychlostní tratě
Železničné koridory TEN (TransEuropean Network) na území SR:
IV. Szob - Štúrovo - Bratislava - Kúty - Břeclav
V. Kittsee - Bratislava - Žilina - Košice - Čierna n/Tisou - Čop
VI. Žilina - Čadca - Skalité - Zwardoń
IX. Hidasnémeti - Košice - Prešov - Plaveč - Muszyna
Práce na nich síce slimačím tempom, ale predsa-len postupujú, a tie sú námetom tejto diskusie ...
Dopravne stavby Reming Consult a.s.
_________________________________________________
Železniční koridory na území ČR:
I. st.hr. Německa - Děčín - Praha - Česká Třebová - Brno - Břeclav - st.hr. Rakouska
II. st. hr. Rakouska - Břeclav - Hodonín - Přerov - Ostrava - Petrovice u Karviné - st. hr. Polska
III. Cheb st.hr. - Mariánské Lázně - Plzeň - Beroun - Praha - Česká Třebová - Přerov - Ostrava - Bohumín - st. hr. Slovenska
IV. st. hr. Německa - Děčín - Praha - České Budějovice - Horní Dvořiště - st. hr. Rakouska
Železniční koridory (eStav.cz)
Železniční koridory
Železniční koridory ČR



Od 1. novembra 2005 z Bratislavy do Piešťan opäť rýchlejšie
Vážení cestujúci,
dňa 6. marca 2005 začala rozsiahla rekonštrukcia železničnej trate v úseku Bratislava - Nové Mesto nad Váhom, po ktorej ukončení sa podstatne zvýši traťová rýchlosť vlakov a výrazne sa skráti cestovná doba.
Prvá etapa rekonštrukcie v uvedenom úseku mala trvať pôvodne do začiatku nového grafikonu 2005/2006 t.j. do 10.decembra 2005.
Vzhľadom k tomu, že niektoré práce boli dodávateľom a realizátorom rekonštrukcie ukončené skôr, v snahe čo najviac zrýchliť dopravu na uvedenom úseku pristupuje Železničná spoločnosť Slovensko spolu so Železnicami Slovenskej republiky s účinnosťou od utorka 1. novembra 2005 k nasledovným zmenám vo vedení niektorých vlakov diaľkovej dopravy. Uvedená zmena zabezpečí skrátenie cestovnej doby IC vlakov a vybraných rýchlikov.
InterCity vlaky
Od 1. novembra 2005 budú všetky vlaky kategórie IC na premávajúce na trase Bratislava - Košice; resp. Viedeň - Košice vedené z a do Bratislavy cez žst. Trnava (mimo žst. Galanta). Vlaky IC 501/500; IC 405/404 budú zastavovať v žst. Trnava pre nástup a výstup cestujúcich. Zastavovanie uvedených vlakov v žst. Leopoldov sa ruší.
Rýchliky
Pri nasledovných vlakoch kategórie Rýchlik dochádza k zmenám v príchodoch a odchodoch zo staníc na trati Bratislava - Nové Mesto nad Váhom:
R 332 / 333 „Goral” Bratislava - Žilina - Katowice a späť
R 721 „Bojnice” Bratislava - Prievidza
R 609 / 610 „Spišan” Bratislava - Košice a späť; R 610 pôjde cez žst Trnava mimo žst. Galanta
R 723 / 722 „Vtáčnik” Bratislava - Prievidza a späť
R 613 „Zemplín” Bratislava - Humenné
R 700 „Polom” Žilina - Bratislava
R 702 „Turiec” Martin - Bratislava
R 600 „Váh” Košice - Bratislava
R 1500 Žilina - Bratislava
R 604 „Dargov” Čierna nad Tisou - Bratislava
R 704 „Dubeň” Žilina - Bratislava
R 1504 „Šarišan” Prešov - Bratislava
Osobné a zrýchlené vlaky
Uvedená zmena sa nedotkne žiadneho z vlakov kategórie osobný vlak a zrýchlený vlak. Tieto budú premávať podľa doposiaľ platného výlukového cestovného poriadku.
Zmena bude aktuálna do 10. decembra 2005, kedy vstúpi do platnosti nový grafikon vlakovej dopravy.
Cestovný poriadok pre trať Bratislava - Leopoldov a späť platný od 1. novembra 2005 (.pdf)
Viac na zákazníckom telefónnom čísle 18 188 alebo na www.slovakrail.sk.
TRENČÍN - Rozdielom jediného hlasu včera trenčianski mestskí poslanci schválili na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva doplnok k územnému plánu mesta, ktorý detailne rieši modernizáciu železničnej trate na rýchlosť 160 km/h stredom Trenčína. Investor, ktorým sú Železnice SR, tak už môže požiadať o vydanie územného rozhodnutia.
Variant železnice centrom Trenčína schválila poslanecká väčšina už pred rokom, opozícia však namietala, že je v rozpore s územným plánom. Mestský úrad v Trenčíne preto požiadal Krajský stavebný úrad o stanovisko k zmene územného plánu. Úrad vydal súhlasné stanovisko minulý týždeň v piatok, primátor ešte v ten deň zvolal mimoriadne zastupiteľstvo na pondelok. Opoziční poslanci sú však rozhodnutí obrátiť sa na prokuratúru, keďže podľa nich neboli dodržané termíny na pripomienkovanie zmien verejnosťou a zastupiteľstvo bolo zvolané v rozpore s rokovacím poriadkom.
Modernizácia železničnej trate predpokladá výstavbu nového železničného mosta, zbúranie 22 rodinných domov v mestskej časti Orechové i letnej plavárne. Celá investícia na území Trenčína by mala stáť asi 3,2 miliardy korún a podľa poslaneckej väčšiny "bude významným impulzom k rozvoju Trenčína".
Podľa opozície však ide o "hrubý zásah do centrálnej zóny mesta a výrazné zhoršenie životných podmienok Trenčanov", šesť poslancov ovenčených belasými stužkami preto na protest opustilo rokovanie zastupiteľstva tesne pred hlasovaním. "Už pred dvoma rokmi podpísalo proti tomuto variantu petíciu viac ako 10-tisíc Trenčanov, poslanecká väčšina ju však nerešpektovala," hovorí poslanec Pavol Sedláček. Opozícia podľa neho preto iba naďalej zastáva záujmy obyvateľov mesta.
Primátor Celler však argumenty opozície odmieta. Zastupiteľstvo bolo podľa neho zvolané v súlade so zákonom. Podľa neho nie je pravda, že rozhodnutie o modernizácii trate stredom mesta bolo doteraz v rozpore s územným plánom. "K doplnku územného plánu došlo preto, lebo detailnejšie rozpracovanie modernizácie trate v pláne od nás požadoval Krajský stavebný úrad," povedal. So samotnou stavbou by sa podľa neho malo začať najneskôr začiatkom roka 2008.
zdroj: www.den.cz, zprava byla zverejnena dne 30. 9. 2005
Stačí si len prečítať a pozrieť, ako informujú z ministerstva a železníc o "koridore". Podľa nich to vychádza, že budeme mať vysokorýchlostné vlaky, ktoré sa od bratislavského nástupištia odpichnú 160-kou a pri žilinskom nástupišti zo 160-ky zabrzdia na nulu. A pritom to len smeruje k tomu, ako sa tu raz vyjadril jeden diskutujúci, že trnaváci si budú zadky voziť do Bratislavy o 5 minút kratšie.
Nové koľajnice stoja dve miliardy eur
Cestovanie vlakom na najvyťaženejšej trati z Bratislavy do Žiliny bude spomalené až do roku 2013. Vtedy plánujú Železnice SR ukončiť jej modernizáciu. Jej cieľom je zvýšiť traťovú rýchlosť na 160 kilometrov za hodinu. Od roku 2013 budú môcť vlaky cestu z Bratislavy do Žiliny absolvovať za 100 minút.
Zrýchľovanie cestovania vlakom dnes cestujúci vnímajú zatiaľ len ako spomalenie. Vinou stavebných prác trvá cesta o 40 minút dlhšie ako pred rokom. Prvý celistvý úsek medzi Bratislavou a Trnavou vrátane modernizácie staníc v Pezinku a Cíferi bude hotový najskôr o rok. Stavebné práce sa potom postupne presunú na sever smerom na Trenčín a Žilinu.
Práce na modernizácii najvyťaženejšieho železničného úseku sa začali ešte v roku 2000, no k citeľnému obmedzeniu dopravy došlo až tento rok. Stavebné stroje dnes vidieť popri trati až k úseku medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom. Železnice menia násypy, koľajnice aj elektrické vedenia, čím vlastne stavajú dopravnú cestu nanovo.
Železnice pre rozsiahlu modernizáciu tento rok zmenili cestovný poriadok. Vlaky z Bratislavy smerom na Žilinu odchádzajú o 40 minút skôr, pri ceste opačným smerom treba počítať zhruba s rovnakým zdržaním medzi Leopoldovom a Bratislavou. Vlaky InterCity rekonštruované úseky obchádzajú cez Galantu.
Modernizácia tratí sa však neskončí v roku 2013, ale mala by sa postupne posúvať smerom na východ. Železnice totiž zvyšovaním traťovej rýchlosti začleňujú slovenskú dopravnú sieť Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou do piateho európskeho koridoru z Benátok na Ukrajinu. Celý projekt by mal stáť dve miliardy eur (78 mld Sk) a okrem štátneho rozpočtu je financovaný aj z eurofondov.
Cez Slovensko pôjdu aj dve iné paneurópske železničné cesty: jedna z Berlína do Budapešti s plánovaným predĺžením cez Rumunsko, Bulharsko do gréckeho Solúnu; druhá zo severopoľského Gdanska cez Varšavu do Žiliny. Po tratiach budú môcť chodiť aj rýchlovlaky. České dráhy už avizovali, že z Prahy do Bratislavy bude premávať rýchlovlak typu Pendolino.

BRATISLAVA - Železnice Slovenskej republiky zrušili aj druhú súťaž na výkon stavebného dozoru na modernizáciu trate Piešťany - Nové Mesto nad Váhom. "Dôvodom bola skutočnosť, že žiaden zo záujemcov nesplnil tendrové podmienky," vysvetlil riaditeľ odboru zahraničnej pomoci železníc Miroslav Matúšek. Prvú súťaž z marca tohto roka museli pritom ŽSR zrušiť na základe nariadenia Úradu pre verejné obstarávanie.
Modernizácia dvadsaťkilometrového úseku sa podľa pôvodných plánov mala začať v druhej polovici roka, vzhľadom na zrušené súťaže na stavebný dozor, ako aj na zhotoviteľa modernizačných prác, sa tento termín pravdepodobne nedodrží. "Zhotoviteľ by mal byť známy do konca roka, preto predpokladáme, že práce sa začnú na budúci rok," povedal Matúšek.
Ukončenie prác ŽSR plánujú na rok 2008. Celkové oprávnené náklady stavby sú vo výške 89,3 milióna eur, pričom pochádzať budú jednak zo štátneho rozpočtu, ako aj z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie. (sita)