Dopravná politika Slovenskej republiky
Už veľa dní diskutujeme o perspektívach železničnej dopravy na Slovensku na stránkach MÁV. Dovolil som si založiť novú tému, preto, aby sme sa mohli sústrediť na podstatné - akú máme predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať o 10 - 15 rokov.
Na úvod pár poznámok. O budúcnosti železníc na Slovensku predovšetkým rozhodne:
Či vo vedení slovenských železničných spoločností budú mať manažmenty víziu, čo chcú dosiahnuť, či budú mať predstavu, aké by mali byť slovenské železnice v horizonte 10 - 15 rokov. Či sa nájde dostatok osobností, ktoré dokážu silou argumentov získavať podporu odborných i politických kruhov, podnikateľov ale aj verejnosti. Či sa nájde politická strana, ktorá bude mať vo svojom programe reálnu podporu modernizácie a rozvoja železníc, aby dosiahli európsku úroveň. Či sa myslenie manažmentov bude uberať v negatívnej rovine obmedzovania osobnej dopravy alebo v rovine pozitívneho myslenia a expanzie. Či Slovensko, bude mať záujem o železnicu a ak áno, o akú železnicu. V neposlednom rade rozhodne aj postoj železničiarov na všetkých postoch. Aj tento web vytvára určitú mienku o železnici. Denne ho čítajú stovky ľudí.
Akú máte predstavu, že by mali železnice na Slovensku vyzerať v rokoch 2010 - 2020?
Podradené diskusné témy
Inak hlásenie by sa nemalo riadiť ''spisovnosťou'' ale jazykom tej krajiny, v ktorej to ktoré mesto leží. Takže určite žiadna Viedeň, Brusel, Celovec (kto si tipne čo je to za stanicu bez googlenia?) ani Kyjev. Uvedomme si, že konzumentami toho hlásenia alebo nápisu na tabuli sú aj zahraniční turisti. Že to trebárs nejaké iné štáty (hlavne Taliani) nerobia, je skôr ich vizitka, než aby sme tým mali ospravedlňovať prečo to máme robiť zle.
Ak vás trápi spisovná slovenčina a geografické názvy, pozrite si alebo prečítajte, čo na to hovorí Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, teda tuzemská autorita, pokiaľ ide o spisovný jazyk. Pre tých, ktorým sa nechce, len v skratke: dnes, pokiaľ mi je známe, je stále spisovné Kyjev. Ak sa ale vo verejnosti viac presadí Kyjiv - jedno, z akých dôvodov, budeme mať buď dvojtvar, alebo sa spisovným stane novotvar.
Áno, viem, kto tu, u nás, začal tento nový tvar najhlasnejšie presadzovať, ale odhliadnuc od toho, podstatné je čosi iné: je to hlavné mesto Ukrajiny a pokiaľ to budú Ukrajinci chcieť volať Kyjiv, alebo ho úplne premenovať, tak v konečnom dôsledku niet dôvod im nevyhovieť. Názov vychádza z ich tradície, z ich kultúry, z ich jazyka. My o tom nerozhodujeme. Rovnako sme v nedávnej minulosti napr. vyhoveli Kazachom, keď Astanu premenovali na Nursultan a potom zase na Astanu. Ani Rakúšanom nerobí problém uvádzať názov nášho hlavného mesta ako Bratislava, hoci po stáročia to bol pre nich Pressburg. Prečo Maďarom áno a stále je to pre nich a u nich Pozsony, tu tiež riešiť netreba. Na to sú iné fóra než VN.
Píšte si to ako chcete, ale rešpektujte, ak to niekto píše inak (ja sám mám pritom tendencie písať a hovoriť Kyjev jednoducho preto, lebo je to spisovné a nijako to nespájam s aktuálnym dianím na Ukrajine). Dokonca si to píšte aj s ''hrubicou'' ako Nadler. Ale pripomínam, že toto je stránka o vlakoch, železnici a železničnom modelárstve, nie o jazykovede, nie o geopolitike. Takže bez ďalších komentárov, prosím, rešpektujte jeden druhého a užívajte si Veľkonočné sviatky.
takéto geografické názvy sú na Slovensku neakceptovateľné (rovnako ako by nemali by akceptovateľné maďarské názvy Slovenských obcí na juhu Slovenska)
viz. kartografická alebo geografická mapa pre prvý, druhý stupeň ZŠ a pre vyššie školy, rovnako vysoké školy
existuje KIJEV a ĽVOV
Nie cynicky: Podla mna by bolo stokrat prospesnejsie, keby sa vybudovalo poriadne spojenie s Copom a/alebo Mukacevom po normalnej trati. Aspon stvorhodinovy takt, idealne dvojhodinovy, pouzitelne prestupy na Bratislavu a dalej, podla moznosti nejakym skutocnym vlakom, nie bagetou, a ako ceresnicku na torte priame vagony na Zemplin a/alebo Slovakiu (a/alebo Polanu), aby to bolo pouzitelne spojenie aspon pre nejaku cast Ukrajiny*. Takemuto systematickemu rieseniu sa ale brania vsade na Slovensku, lebo ZSSK nema ludi, ZSSK nema vozidla a z politickych dovodov to nikto iny ako ZSSK to byt nemoze (predpokladam, ze po SRT by to mali prakticky cele v rukach UZ a ZSSK by z toho len tiekla provizia)
* Kyjiv aj Lviv maju ovela lepsie spojenie s Europou cez Przemysl a viem si predstavit len malo okrajovych pripadov, preco by davalo zmysel ist cez Kosice - ak neni cielom prave vychodne Slovensko - ale pre juznejsie oblasti by to fungovat mohlo.
1. tie stanice v HpK sú od seba vzdialené vzdušnou čiarou skoro kilometer!
2. k širokorozchodnej výhybni vedie úzka panelová cesta.
3. Je aspoň jedna stanica v HpK pripravená na dlhodobejšie čakanie cestujúcich napr. v prípade meškania?
4. Nie je náhodou cez Maťovce aj normálny rozchod?