GVD ŽSR aktuálny a pripravovaný

Ono s tým naratívom, že nie sú peniaze, je to dvojsečné. Dnes som čítal správu, že UHP neodporúča opäť nakupovať panterov pre ZA/TN a hlavne, že sa nemá ETCS montovať dodatočne. Pokiaľ budú firmy nacicané na štát, tak to nikto do poriadku nedá. LEboe šte aj z toho mála peňazí sa kradne a kradne. Tých predražených tendrov a všelijakých pochybných zákazok už bolo toľko, že by vyšlo aj na lepšie platy bez potreby iné navyšovať...

Tak - k politike len toľko. IMHO na verejnú dopravu, zvlášť na tú koľajovú ''páni tam hore'' zvysoka s..(ehmmm .kašlú). Bez ohľadu na farbu politického trička. Bolo by pod ich úroveň nasadnúť na vlak alebo autobus (nepočítam vopred pripravené promo akcie)
Čo sa týka nedostatku ľudí, tých si treba udržať a hlavne ZAPLATIŤ! No ale tu je v platnosti jednoduchá matematika. Vyššie výdaje > vyššie príjmy. A príjmy sa dajú zvýšiť vyšším príspevkom od štátu/samospráv a zvýšením cestovného. Zrejme je treba využiť oba tieto zdroje. To že sa sprehľadní a zhospodárni systém, vyhádžu sa z neho darmojedi a ''vykazovači činnosti'', zvlášť na úradníckych a vedúcich postoch a minimalizuje sa priestor na rozkrádanie by balo byť samozrejmosťou (Tu som vidiac slovenské pomery veľký skeptik)

Železničiarov už chýba toľko, že to môžu pocítiť cestujúci. V Bratislave preto vlaky meškajú dve – tri minúty, tvrdí odborár

Rastie tým riziko, že personálny problém železníc pocítia aj cestujúci. Stane sa to, ak zostane v úzkom regióne neobsadených viac špeciálnych pozícií. Ako rýchlo sa to môže stať, dobre ukazuje situácia na stanici v Sekuliach.
Železnice avizujú, že tu od apríla pravdepodobne prestanú zastavovať niektoré osobné vlaky. Stanici chýba výpravca a šanca, že Železnice Slovenskej republiky nejakého včas zoženú, je nízka. „Ak by sme niekoho mohli presunúť, urobili by sme to. Aktuálne však nemáme koho, samozrejme, s patričnou odbornou spôsobilosťou,“ konštatuje hovorkyňa ŽSR Vladimíra Bahýlová.

Pre necelých dvetisíc obyvateľov Sekúľ, ktoré sa nachádzajú na trase medzi Bratislavou a Kútmi, to nie sú dobré správy. Ak sa nezoženie výpravca, hrozí, že niektoré nočné vlaky v smere na Kúty nebudú v tejto obci zastavovať.
To by bol problém nielen pre Sekule, ale aj pre obyvateľov okolitých obcí, ako je Borský Svätý Jur, prípadne Kuklov, keďže pre tých je sekuľská stanica najbližším spojením, vysvetľuje Adrian Krajčír, starosta obce Sekule.

Problém s nedostatkom ľudí sa netýka iba Sekúľ. Niektoré vlaky z bratislavskej hlavnej stanice. niekedy meškajú dve-tri minúty len preto, že výpravca sa nestíha presúvať medzi nástupišťami, tvrdí Matej Ferencei z Odborovej asociácie výpravcov a dispečerov (OAVD). Železničiari tu majú podľa neho po novom v nočnej zmene namiesto štyroch výpravcov iba troch.

Keďže dvaja musia sedieť v riadiacej veži, odkiaľ prehadzujú výhybky či rozsvecujú semafory, prácu na nástupištiach musí zvládať namiesto dvoch výpravcov už iba jeden. „Keďže tie vlaky odchádzajú niekedy jeden po druhom po minúte, reálne vypraviť vlak nestíha,“ vysvetľuje Ferencei. Odhaduje, že niektoré vlaky v špičke preto môžu meškať dve až tri minúty.

https://e.dennikn.sk/3863637/zelezniciarov-je-uz-tak-malo-ze-to-mozu-pocitit-cestujuci-na-zapadnom-slovensku/

Ako funguje vjazd na vlečku Chemka, keď je potrebné jazdiť cez stanicu, nie je tam spojka z trate od Nižného Hrabovca?

Za hodinu si po R1 z BA v NR aj z NR v BA, pokiaľ cestuješ mimo rannej špičky. Dostavba R1 bola ten ''gamechanger'', ktorý zmenil pomery v neprospech železnice v tejto relácii a priamo spochybňuje potrebu stavať trať NR - Trnovec n. Váhom. Tým netvrdím, že je to úplný nezmysel, ani netvrdím, že ÚHP (o jej autonómnosti mám dnes, na rozdiel napr. od čias nebohého Maťa Filka pochybnosti) to má dokonale vypočítané, iba sa domnievam, že tie prostriedky sa dajú tu a teraz preinvestovať aj lepšie, efektívnejšie.

Budem sa trocha opakovať, ale aby sme si mohli povedať, čo bude najefektívnejšie použitie prostriedkov, mali by sme mať ujasnené, s akou ''filozofiou'' ich ideme investovať, teda napr. s akou ''filozofiou'' tu budujeme cestnú sieť, s akou ''filozofiou'' prevádzkujeme železničnú sieť. Lenže presne to nám tu chýba, že sme si to nedokázali jednoznačne definovať a držať sa toho v nejakom časovom horizonte, ktorý je dlhší ako jedno či dve volebné obdobia a umožňuje premyslieť, pripraviť a realizovať aj väčšie infraštruktúrne projekty.

Napríklad tu niekto spomínal Sirk a ďalšie hladové doliny so zlým spojením... My sa ešte aj dnes tvárime, že ak tam kdesi pobliž dotiahneme diaľnice, tak sa to tam prestane tak dramaticky vyľudňovať a investori sa len pohrnú. Ale to je kravina, hneď z viacerých dôvodov. Takto uvažovať mohli/mali kompetentní pred 25-30 rokmi! Ale samozrejme, ani vtedy sa nemali a dnes sa už vonkoncom nesmú takéto úvahy obmedzovať na jednu oblasť (doprava, školstvo, atď.). Veď čo malo nohy, odtiaľ dávno zutekalo a nikdy sa nevráti. Nikdy. Alebo ak, tak len nepatrná časť. Čo tam teraz chceme vymýšľať? Pre koho? Kto tam zostal a zostáva? Čo vieme ponúknuť, aby sa tam ľudia vrátili nejako masovejšie? Vieme vôbec niečo ponúknuť?

Pozor, netvrdím, že tieto regióny máme ignorovať a úplne ich odstrihnúť - práve naopak, hovorím, že ak im naozaj chceme pomôcť a obetovať na to verejné financie, mali by sme si vedieť jasne definovať, čo tam ideme robiť a pre koho. Ak sa napríklad bavíme, že v Rudohorí máme hladové doliny, kde nám zostáva len málo ľudí v produktívnom veku a z nich zaujímavé percento pracuje v službách a povedzme, že je tam aj potenciál, že cestovný ruch môže dať prácu ešte mnohým ďalším, tak poďme do toho a poďme uvažovať, ako im tam vytvoriť podmienky. Kedysi, pár rokov nazad, sa nám podarilo ''nadopovať'' miestnych podnikateľov v cestovnom ruchu eurofondami, čo nejaký efekt malo, ale nie všade zafungovala synergia, že sa na tom zviezli aj ďalší podnikatelia (gastro, rôzne atrakcie) a obce. No a málokde to štát dokázal podporiť väčšími investíciami, povedzme rozvojom infraštruktúry (v niektorých prípadoch sa ale činili VÚC) , lepším spojením, podporou podujatí, lokálnych podnikateľov, či inými stimulmi.

Akože... ak by som mal definovať štyri celoslovenské priority v oblasti dopravy a v oblasti budovania infraštruktúry, tak by to bolo čosi ako:
1. severná diaľnica BA - KE dokončená ASAP.
2. železničný koridor BA - KE, plus trate BA - Kúty, BA - Štúrovo, všetko na 160 km/h, tiež ASAP, udržanie aspoň súčasného taktu, zvýšenie kvality služieb.
3. južná diaľnica BA - KE, tiež ASAP
4. železničné spojenie BA - KE juhom, reko problémových úsekov, zabezpečenie spoľahlivého spojenia, zvýšenie kvality služieb, prípadné cenové zvýhodnenie pre cestujúcich na väčšie vzdialenosti
Prvé dve už mali byť dávno hotové (D1 už v 2010, že pán Fico?) a hoci dokopy ide o obrovské investície, je v silách SR zvládnuť to aj v krátkodobom horizonte. Potom sa môžeme baviť, čo ďalej. Lebo kým nemáme doriešené ani toto nutné minimum, tak zostávame - povedané s istou mierou zjednodušenia - tak na úrovni Rumunska, či Bulharska, ktoré sme radi s nosom nahor považovali temer za krajiny tretieho sveta. Pritom možnosti sú...

Postaviť 18 km novej trate by som skôr nazval spojkou a spojenie Nitry z Bratislavou by sa stlačilo pod hodinu. No vždy sa ozvú hlasy proti. V poriadku, je to vec názoru.
Čo sa týka personálu, tak pred pár dňami som počúval reláciu s p. Kubáčkom a s terajším generálnym ŽSR , kým ten prvý menovaný celkom rozumne odpovedal na otázky redaktora, tak p. generálny povedal, že po reštrukturalizácii podniku pôjde všetko k lepšiemu .....redaktor sa vzápätí spýtal, či to vyrieši nedostatok výpravcov, rušňovodičov a i., pán generálny povedal že ÁNO , ďalej som už tie drísty nemohol počúvať, radšej som rádio vypol, nehovoriac o tom, keď ešte v úvode zahlásil, že treba sa venovať digitalizácii, nakoľko ráno príde do roboty a čaká ho horda papierov na podpis......., mal som chuť tam zavolať, že za taký plat by som radosťou podpisoval, tak ako on - hocičo. Takže, podľa generálneho * budú sa hrnúť davy výpravcov, rušňovodičov a iného personálu* :)

Práve naopak, keďže ide o môj ''chotár'', tak sa na to pozerám inak. A opäť musím len súhlasiť s ÚHP, že v štáte, kde je železničná (verejná) doprava na chvoste záujmu a sú značne obmedzené finančné zdroje, investícia do novej trate nie je efektívna.

Ja pochybujem, že sa vôbec nájdu peniaze, aby bola do roku 2035 na trati 130 rýchlosť 140 km/h ako je plánované, nie to ešte snívať o novej trati.

Lebo niektorí tu píšu, ako kebyže od budúceho roku ide na železničnú dopravu o miliardu eur viac a súčasné trate budú v dobrom stave, do ZSSK sa začnú hrnúť davy rušňovodičov a ďalšieho personálu. Ak je to pravda, potom sa môžeme baviť o budovaní nových tratí...Ak nie, tak baviť sa o budovaní novej trate a potenciálnom zvýšení výkonov v okolí Bratislavy moc zmysel nemá.

Vo velkej miere suhlasim, ale:

Naozaj rychle spojenie sever-juh cez Bystricu by bolo EXTREMNE drahe, pretoze by vyzadovalo upatny tunel a aj tak by na vzdialenejsich relaciach typu Budapest-Ostrava bolo v idealnom pripade porovnatelne s rovinatou tratou ''oklukou'' cez Bratislavu. Ano, take spojenie by nejaky prinos malo pre ludi ktori cestuju prave na tych kratsich relaciach medzi Zvolenom a Cadcou, ale stoji to naozaj za tie naklady? Lebo to by boli cisla porovnatelne so Semmeringom (~4G€), ktory ma neporovnatelne vacsi prinos, kedze alternativa neexistuje.

Zrovna zo Zvolena v smere do CZ sa jednu chvilu o priame spoje snazil aj Regiojet, ale kedze dlho nevydrzali, je mozne, ze ten dopyt, ktory si predstavujeme, tam v skutocnosti neni.

Nefunkcne prestupy su problem s ktorym sa systematicky nechce nic robit, okrem ineho aj preto, ze niekto politicky - nie ekonomicky, nie na zaklade dat ani skusenosti zo zahranicia - rozhodol, ze 2h takt je adekvatna dopravna obsluha pre vacsinu statu vratane najdolezitejsich Ex Tatranov. Toto treba kritizovat donemoty.

Relacie Zvolen-Cadca sa to aspon jednosmerne netyka. To je na jeden prestup, jedna polovica jazdi kazdu hodinu, takze (v jednom smere) cakat pripoje viac ako par minut az tak velky prinos nema.

Myslis si, ze je realne, aby sa do dediny, kde ''ledva'' vedie cesta, stavala zeleznica? Myslis, ze riesenim toho, ze tam kraj neobjednava dost zmysluplnych autobusov, je (umoznit) objednavat nasobne drahsie vlaky?

Problem hladovych dolin existuje, len si nie som isty, ci neni lepsim riesenim, ako tahat obrovske investicie do komplikovanych podmienok medzi kopce, vytvorit pre ludi odtial lepsie podmienky niekde inde za zlomok nakladov - a nemusi to byt uplne mimo na zapade, vyrazne jednoduchsie by to bolo aj v Rimavskej Sobote. To sa vsak uz GVD velmi netyka.

Ad darthanubis: Typická naša vlastnosť, ak to nejde cez môj chotár, či obec a nemám mať z toho úžitok, tak nech nestavia!

Trochu šťastia máme, že severojužné spojenie máme vytvorené, tak o nejakej výstavbe nového nemusíme príliš polemizovať. Ide o to skôr v akom stave je a čo tadiaľ jazdí. A s tým súvisiaca dilema typu ''vajce a sliepka'', že keby bola dobrá rýchla a elektrifikovaná trať z Budapešti cez Šomošku alebo Lučenec, Zvolen, Žilinu do Čadce, či Ostravy, či by už dávno tadiaľ nejazdili priame vlaky za rozumný čas. Nikto to ale nenavrhne, lebo dopyt je malý, ale dopyt je malý, lebo čas je dlhý... Rozumiem, že je výluka, ale skutočne, aby sa na 150 km trase Čadca-Zvolen muselo tri krát prestupovať bez garancie na prípoj už pri 15 min. meškaní, to je silná káva.

K téme kopcovitého stredného Slovenska trochu obšírnejšie. Mám prácu, že jazdím kade-tade po Slovensku. Minule som bol v Sirku. To je kdesi medzi jednou a druhou hladovou dolinou (Revúca a Hnúšťa). Tí ľudia v týchto regiónoch sú geograficky zabetónovaní bez šance na rozvoj. Do dediny vedú cesty z troch-štyroch smerov, ale takými sklonovými a polomerovými pomermi, že je to náročné nielen na denné dochádzanie autom, ale takmer vylučujúce bezpečnú a rýchlu verejnú dopravu... Pár spojov ide do Revúcej, dva do Tornale, do Hnúšte tri krát denne na prestup s cestovným časom 90-150 min./25km. Nie je v poriadku, aby mal človek k najbližšej železničnej štátnej rýchlej radiále (Poprad) 82km za 2 hodiny s dvojminútovým prestupom v X alebo 5 hodín v 6 a + . Alebo 1-3 hodiny k 30 km vzdialenej Tornali.
Tých príkladov je tisíc, pointa je, že ak sa do hladových dolín nedostane doprava aj za cenu vyšších investícií, nikdy tam nebude dôvod na rozvoj. Skôr na exodus... A ani nie ten ''týždňovkový'', ale trvalý. V týchto regiónoch zostáva minimum schopných ľudí niečo meniť a začarovaný kruh sa mení na špirálu...

Ďaľšiu poznámku mám k tomu, že nie je čo voziť... Niektoré štáty regulujú, čo sa musí nad nejakú diaľku voziť po železnici. Takáto regulácia pre drevo, odpady a niektoré komodity zásobovania by mohla pomôcť. Ale nie, že vápenka Tisovec chce voziť vlakmi a buď má problém, že nenaloží dosť vozňov, aby Cargo bolo pre ne ochotné ísť, alebo je niekde na trase nepretržitá výluka, lebo sa opravujú každý rok mesiac dva kilometre, alebo Cargo nemá také typy vozňov, lebo sa ich zbavila... Ten synergický efekt príde len vtedy, keď budú podmienky (infaštruktúra)... Ekonomický dopyt si ju v týchto regiónoch nikdy nevypýta...

Lenže týmto nepostavia nikdy nič, ak budeš predpokladať, že tam bude o chvíľu POTR. To je ako by si tvrdil, že dielo bude mať vždy vady...

UHP je poradny organ ktory sam o sebe nerozhoduje o nicom - kam pojdu miliardy je politicke rozhodnutie, ktore maju v rukach mafiani ako Fico a Kazimir alebo blazni ako Matovic. No a kedze doprava az na par vynimiek (Bratislava) neni politicky zaujimavou temou, nikto sa tam ani len nesnazi predstierat ziadne vysledky.

S modelovanim dopravy pre buduci vyvoj je to tazko a oni to su skor samonaplnajuce sa proroctva, pretoze ludia aj biznis sa prisposobuju dostupnosti (dopravna indukcia), a zasahuje to aj do inych (opat politickych) rozhodnuti. Tie automobilky sa nikde nepostavia same od seba - a politici maju na ich umiestnenie nenulovy vplyv.

Podla coho sudis, ze by niekde mala ist aka trat? Ja si napriklad nemyslim, ze v Europe je priestor na to, aby sa uzivili tri kapacitne paralelne trate na 100km vysky Slovenska. Myslim ze by po nich nebolo co vozit, aby sa to pre spolocnost oplatilo, a ze peniaze, ktore by bolo treba dat na ich vystavbu, udrzbu a prevadzku, by sme ako spolocnost mohli profitovat vyrazne viac v inych oblastiach.

Netreba zabudat aj na to, ze Slovensko vo svete neni izolovane. Ak potrebujeme spojnicu vychod-zapad, je na mieste otazka, ci ma zmysel, aby sa klukatila cez slovenske kopce, ked moze ist 50km juznejsie rovinatym Madarskom, alebo ci je medzi Polskom a Rumunskom tolko dopravy, ze ta severojuzna trat tam bude mat zmysel. Nevravim ze nie, len ze sa tu nikto tieto otazky nepyta.

K ÚHP asi takto: ak sa ich niekto opýta, či je to drahé alebo nie, vedia pomerne dobre odpovedať. Logický problém, ale u mňa spočíva v tom, že ÚHP nevie predpovedať veci, na ktoré nemá dáta, resp. nejaký precedens. Čiže ak sa bavíme o elektrifikácii Zvolen-Lučenec, UHP vie povedať koľko ľudí by to previezlo, ako rýchlo a či sa to nejako oplatí, lebo má dáta a vie ich porovnať a modelovať. Ak sa bavíme o trati Šaľa - Nitra - Banská Bystrica, UHP nevie povedať koľko ľudí, pretože má oveľa menej prepojené dáta a o hypotetických prúdoch skoro žiadne, lebo také niečo prosto nie je. Navyše stačí, že sa v okolí Zvolena alebo BB postaví jedna-dve automobilky a zrazu sú dáta UHP absolútne irelevantné, lebo už to neplatí. Mimochodom, stalo sa to pri Covide, Ukrajine, US Steele a ekológii. Keby robil UHP analýzu dát v roku 2015 a začal by ''niečo'' stavať na základe tých dát, tak v roku 2025 to už buď nie je treba alebo to nestačí... Ja samozrejme nespochybňujem útvar ako taký ani rozhodovanie na základe dát, veď tá hodnota za peniaze je dôležitá, len si myslím, že projekty typu diaľničná a železničná sieť by mala ísť úplne iným spôsobom. Z Bratislavy do Vyšného Nemeckého dávno mala ísť trojprúdová diaľnica s prípravou na štvrtý pruh s južnou dvojrpúdovou paralelou, ktorá každých cca 150 km pretnutá severojužnou diaľnicou. Detto železnica vrchom 160 po ČNT, spodkom 140-160 po Košice resp. po Humenné a stredom aspoň 120 cez Hornú Nitru a 100 cez Horehronie. A pomedzi to ''kolmice'' 200 Štúrovo-Kúty, 120/140 Maďarsko - Zvolen - Žilina - Čadca a 120 Čaňa - Plaveč... Podľa mňa o tomto vrátane elektrifikácie týchto tratí by sa ani nemalo diskutovať, či áno alebo nie, ale kadiaľ a ako... A UHP môže potom sa ''hrajkať'', či elektrifikovať Rimavskú Sobotu alebo lokálku do Sniny...

k UHP: Veľmi dobre to zdôvodnili. Spojenie Nitra- Trnovec (Bratislava) naozaj nemá ekonomické zdôvodnenie v štáte, kde je 80-90% tratí v zúfalom stave a na celom (západnom) Slovensku chýba personál.

jednoducho, buď bude verejná doprava naozajstná priorita, alebo nemá zmysel stavať vzdušné zámky, len preto aby malo ''krajské mesto'' spojenie s Bratislavou. Aj Nitrania by si rýchlo spočítali, či sa im oplatí ísť autom či autobusom alebo vlakom, najmä ak by sa na kilometrových úsekoch trate medzi Bratislavou a Trnovcom pravidelne vliekli 10 km/h alebo 30 km/h.