ZSSK - Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
Diskusia o národnom dopravcovi ZSSK.
Kedže Štorín dodáva prehľad tlače do roboty tak jeden článok pridám sem ako Zbyněk.
(15.11.2007; Trend; č. 46/2007, s. 62; pma)
Ľudí vozia múzejné exponáty, eurofondy pomôžu inovovať iba čiastočne
Po rokoch, keď bola železničná osobná doprava z pohľadu investícií na vedľajšej koľaji, to vyzerá na lepšie časy. Pre komfort cestujúcich, štátnu Železničnú spoločnosť (ZSSK) aj dodávateľov. Z eurofondov sa osobnej železničnej doprave definitívne ušlo pár miliárd korún. Starý, starší, najstarší. Hlavný dôvod, prečo štátna ZSSK tlačí na
nákup nových vozňov, je vek jej vozňového parku. Z takmer 1 300 osobných vozňov je vyše 800 starších ako dvadsať rokov. A hoci v minulosti priebežne investovala do modernizácie vozňov, viac ako polovica z nich sa dá označiť za zastaranú. Výnimkou nie sú ani vozne staršie ako tri desaťročia. O niečo lepšia situácia je pri lokomotívach. Z vyše 480 je zastaraných niečo viac ako štvrtina. Okrem nižšieho komfortu cestujúcich to má aj ekonomický dôsledok v podobe vyšších nákladov na údržbu. "Nedá sa presne povedať, či je lepšia modernizácia alebo nákup nových," vysvetľuje člen Predstavenstva ZSSK Michal Vereš. Podľa neho to závisí najmä od toho, na aké výkony sa má vozeň použiť. Investícia do modernizácie je výrazne nižšia ako na nákup nového vozňa. Starší, hoci modernizovaný má kratšie servisné intervaly.
Peniaze a zasa peniaze. V rámci eurofondov je do roku 2013 na obnovu vozového parku vyčlenených 177 miliónov eur (5,9 miliardy korún). Vykryje to iba niečo vyše polovice potrieb, ktoré Železničná spoločnosť odhaduje na takmer 11 miliárd korún. Pri nákupoch musí slovenská strana v rámci pravidiel EÚ povinne financovať polovicu nákladov. "O týchto zvyšných zdrojoch ešte stále rokujeme s ministerstvom," dodáva M. Vereš. Definitívnu istotu pre ZSSK mala dať vláda tým, že schváli materiál, ktorý firma pripravila v lete. Kabinet sa ním zatiaľ nezaoberal.
Približne 1,7 miliardy korún si chce požičať ZSSK. "Technicky je to možné," reaguje M. Vereš na otázku, či sú banky ochotné stratovej ZSSK požičať aj bez štátnych záruk za úver. Kedy definitívne ministerstvo odobrí finančné krytie plánovaných investícií, nevedel M. Vereš odhadnúť. Konkurencia číha. Železnice potrebujú modernizovať aj z ďalšieho dôvodu. Doteraz prepravné kapacity na prímestských tratiach, ktoré boli v takzvanom verejnom záujme, objednával štát. Od roku 2009 má táto kompetencia prejsť na vyššie územné celky, ktoré už teraz takto objednávajú autobusové linky. A hoci v prvom roku má byť štátny transfer na to viazaný na výkony železníc, postupne by mala samospráva objednávať podľa vlastného uváženia. Teda na základe ekonomickej výhodnosti spôsobov dopravy a komfortu cestujúcich.
Autobusoví dopravcovia majú výhodu. Ich majitelia sa k obnove vozňového parku zaviazali v privatizačných zmluvách. ZSSK by teda, v prípade, ak by samospráva preferovala modernejšie autobusy, mohla o teraz garantovaný biznis v prímestskej verejnej doprave prísť.
Železničná spoločnosť počíta s nákupom 21 prímestských dvojposchopodových vlakových súprav. Celkovo by na ne mali ísť takmer štyri miliardy korún.
(15.11.2007; Trend; č. 46/2007, s. 62; pma)
Ľudí vozia múzejné exponáty, eurofondy pomôžu inovovať iba čiastočne
Po rokoch, keď bola železničná osobná doprava z pohľadu investícií na vedľajšej koľaji, to vyzerá na lepšie časy. Pre komfort cestujúcich, štátnu Železničnú spoločnosť (ZSSK) aj dodávateľov. Z eurofondov sa osobnej železničnej doprave definitívne ušlo pár miliárd korún. Starý, starší, najstarší. Hlavný dôvod, prečo štátna ZSSK tlačí na
nákup nových vozňov, je vek jej vozňového parku. Z takmer 1 300 osobných vozňov je vyše 800 starších ako dvadsať rokov. A hoci v minulosti priebežne investovala do modernizácie vozňov, viac ako polovica z nich sa dá označiť za zastaranú. Výnimkou nie sú ani vozne staršie ako tri desaťročia. O niečo lepšia situácia je pri lokomotívach. Z vyše 480 je zastaraných niečo viac ako štvrtina. Okrem nižšieho komfortu cestujúcich to má aj ekonomický dôsledok v podobe vyšších nákladov na údržbu. "Nedá sa presne povedať, či je lepšia modernizácia alebo nákup nových," vysvetľuje člen Predstavenstva ZSSK Michal Vereš. Podľa neho to závisí najmä od toho, na aké výkony sa má vozeň použiť. Investícia do modernizácie je výrazne nižšia ako na nákup nového vozňa. Starší, hoci modernizovaný má kratšie servisné intervaly.
Peniaze a zasa peniaze. V rámci eurofondov je do roku 2013 na obnovu vozového parku vyčlenených 177 miliónov eur (5,9 miliardy korún). Vykryje to iba niečo vyše polovice potrieb, ktoré Železničná spoločnosť odhaduje na takmer 11 miliárd korún. Pri nákupoch musí slovenská strana v rámci pravidiel EÚ povinne financovať polovicu nákladov. "O týchto zvyšných zdrojoch ešte stále rokujeme s ministerstvom," dodáva M. Vereš. Definitívnu istotu pre ZSSK mala dať vláda tým, že schváli materiál, ktorý firma pripravila v lete. Kabinet sa ním zatiaľ nezaoberal.
Približne 1,7 miliardy korún si chce požičať ZSSK. "Technicky je to možné," reaguje M. Vereš na otázku, či sú banky ochotné stratovej ZSSK požičať aj bez štátnych záruk za úver. Kedy definitívne ministerstvo odobrí finančné krytie plánovaných investícií, nevedel M. Vereš odhadnúť. Konkurencia číha. Železnice potrebujú modernizovať aj z ďalšieho dôvodu. Doteraz prepravné kapacity na prímestských tratiach, ktoré boli v takzvanom verejnom záujme, objednával štát. Od roku 2009 má táto kompetencia prejsť na vyššie územné celky, ktoré už teraz takto objednávajú autobusové linky. A hoci v prvom roku má byť štátny transfer na to viazaný na výkony železníc, postupne by mala samospráva objednávať podľa vlastného uváženia. Teda na základe ekonomickej výhodnosti spôsobov dopravy a komfortu cestujúcich.
Autobusoví dopravcovia majú výhodu. Ich majitelia sa k obnove vozňového parku zaviazali v privatizačných zmluvách. ZSSK by teda, v prípade, ak by samospráva preferovala modernejšie autobusy, mohla o teraz garantovaný biznis v prímestskej verejnej doprave prísť.
Železničná spoločnosť počíta s nákupom 21 prímestských dvojposchopodových vlakových súprav. Celkovo by na ne mali ísť takmer štyri miliardy korún.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215910/
petrus: Ako píše A-jeto, boli to naozaj zamestnanci ŽSR. Viem, že so ZSSK to zdanlivo nesúvisí, ale chcel som nadviazať na debatu z posledných dní a okrem toho aj takýchto ľudí v podstate ZSSK platí formou poplatku za DC, ktorý tvorí nezanedbateľnú časť jej nákladov...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215834/
kritik: Dobre, vystihol si to nanajvýš presne.
Ale, vliezol si dnu, nepostával si ešte dve hodiny von pred bránkou na sted ulice podopierajúc bradu lopatou.
Skutočne sa v prospech štreky občas argumenty hľadajú ťažko.
Zvlášť keď ju kritizuje niekto, kto lopatu v ruke v živote nedržal.
Ale, vliezol si dnu, nepostával si ešte dve hodiny von pred bránkou na sted ulice podopierajúc bradu lopatou.
Skutočne sa v prospech štreky občas argumenty hľadajú ťažko.
Zvlášť keď ju kritizuje niekto, kto lopatu v ruke v živote nedržal.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215761/
Teraz som na dvore odhŕňal sneh. Asi hodinu. Padá iba trocha. Na dvore je asi 30 cm. Odhádzal som iba z pred brány, garáže a chodník. Nič moc. V botoch mám mokro, tielko, košeľa a pulóver sa dajú žmýkať. Tak som radšej vliezol do vane, aby som neprechladol, a nebol PN. Ešte som si aj trocha obaril pľúca od studeného vzduchu. Ešte šťastie, že som to nemusel vykonávať v robote 8-hodín v kuse, ako by tu niektorí korešpondenti od ľudí chceli. Na ľudí, čo odhadzujú ten ťažký sneh sa aj mne dobre pozerá, a vedel by som ich prácu kritizovať, ale robiť ju, radšej nie. Treba si to skúsiť.

Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215754/
Aj keď na druhej strane ma to neskutočne mrzí, ako niektoré nemenované zložky železničných firiem robia svojím materským podnikom hanbu. Keď som bol ako študent na brigáde v Nemecku, musel som makať a ak aj roboty práve nebolo, naučil som sa stále niečo prepletať rukami a pohybovať sa, aby to na šéfa urobilo dojem, že makám. Isteže, robiť sa stále nedá, to by človeka porazilo, ale aspoň sa tvárim, že robím, alebo sa radšej zašijem tak, aby nikto nevidel, že nerobím.
Ale tu mám pocit, najmä u známych od traťovky, že sa niekto potrebuje tým ešte chváliť; pozri akú ja mám dobrú robotu.
Môžem preto štreku zastávať do zdretia kostí, paradoxne niektorí jej samí zamestnanci mi aj tak dokážu úplne zobrať vietor z plachiet.
Ale tu mám pocit, najmä u známych od traťovky, že sa niekto potrebuje tým ešte chváliť; pozri akú ja mám dobrú robotu.
Môžem preto štreku zastávať do zdretia kostí, paradoxne niektorí jej samí zamestnanci mi aj tak dokážu úplne zobrať vietor z plachiet.

Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215723/
brano:
Tu opäť plný súhlas. Na niečo podobné som už dávnejšie apeloval aj ja. Isté je jedno. Štreka je aj napriek všetkému ešte stále jeden z najsocialistickejších podnikov. Ak dakto má pocit, že sa chodí do roboty zašívať, mal by byť rád, čušať a modliť sa aby si ho nenašiel normovač, a určite by sa nemal takto provokatívne zviditelňovať, najmä pred, niekedy až prehnane citlivo vnímajúcou cestujúcou verejnosťou.
Potom naozaj sa proti kritike nič nedá. Ale takí sme...

Potom naozaj sa proti kritike nič nedá. Ale takí sme...

Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215719/
ad splinterX:
môžem pridať kritiku gumokolesovej konkurencie, ak po tom strašne túžiš - konkrétne trenčianskej SADky, ktorá svoju "dopravnú kartu" na MHD a prímesteské linky vo "full" verzii predáva za 200 Sk, hoci cenový výmer schválený mestom TN nariaďuje predávať ju za cenu 150 Sk - pozri odkaz: http://www.trencin.sk/33979
O uvedenej skutočnosti som informoval vedenie trenčianskej SADky elektronickou poštou, ani do týždňa neboli schopní odpovedať.
Takže nie je všetko zlato, čo má gumenné kolesá...
môžem pridať kritiku gumokolesovej konkurencie, ak po tom strašne túžiš - konkrétne trenčianskej SADky, ktorá svoju "dopravnú kartu" na MHD a prímesteské linky vo "full" verzii predáva za 200 Sk, hoci cenový výmer schválený mestom TN nariaďuje predávať ju za cenu 150 Sk - pozri odkaz: http://www.trencin.sk/33979
O uvedenej skutočnosti som informoval vedenie trenčianskej SADky elektronickou poštou, ani do týždňa neboli schopní odpovedať.
Takže nie je všetko zlato, čo má gumenné kolesá...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215717/
Pridám jeden postreh k nedávnej debate o údajnej nemožnosti znižovania počtu pracovníkov v prevádzke. Dnes ráno som pri čakaní na vlak zazrel vtipný výjav - posyp zamrznutého nástupišťa a schodov v podaní štvorčlennej pracovnej čaty. Pritom vlastnému posypu sa venoval jeden chlapík a zvyšní traja po celý čas len postávali opodiaľ a fajčili (na nástupišti, kde by bežný smrteľník za to isté dostal pokutu). A teraz by ma zaujímalo, akým predpisom by naši experti z praxe zdôvodnili takýto spôsob organizácie práce, ktorú by úplne zjavne zvládol aj menší počet ľudí...
A aby som nebol obviňovaný z toho, že neustále iba frflem na služby ZSSK - dnešný ranný vlak bol pomerne čistý, vykúrený a meškal len pár minút.

A aby som nebol obviňovaný z toho, že neustále iba frflem na služby ZSSK - dnešný ranný vlak bol pomerne čistý, vykúrený a meškal len pár minút.

Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215702/
Zámčan: Neviem, kde si videl informáciu o tom, že počet cestujúcich na ZSSK tento rok neklesol. Ja som práve aj v predbežnej správe za tento rok videl informáciu o ďalšom poklese ("Za trištvrte roka železnice zatiaľ vykazujú takmer trojpercentný úbytok ľudí oproti minulému roku a takmer päť percent oproti plánu.")
--> http://www.zeleznicne.info/
--> http://www.zeleznicne.info/
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/215383/
ZSSK má v červených vestách - rušňovodiča, ktorý je zodpovedný vo východzej stanici za čistotu schodíkov súpravy od snehu.