Ako som sa vybral s lístkom SLOVAK 2013 za poznaním na Žitný ostrov

26.8.2013 8:00 Ondrej Krajňák

Ako som sa vybral s lístkom SLOVAK 2013 za poznaním na Žitný ostrov

Moja štvrtá výprava za poznaním na miesta, kde som ešte nebol, ma tentoraz viedla na Podunajsko. Jej cieľom bolo previezť sa vlakom po trati 131, navštíviť mestá Šamorín a Komárno a zohnať v nich pohľadnicu. Keďže Šamorín leží asi 6 km od železnice, musel som vystúpiť v Kvetoslavove, zabehnúť do Šamorína a späť na vlak.

Mal som na to iba hodinu času, preto som sa rozhodol použiť i na tejto výprave bicykel. Tento dopravný prostriedok mi bol osožný aj v Komárne, ak som chcel prejsť to, čo som potreboval.

 

 


Svoju vyše 24 hodinovú púť som začínal tak ako minule, keď som išiel na Záhorie. Manželka ma večer odviezla do Trebišova na rýchlik R 614 Zemplín, ktorý odchádza z Trebišova o 22.38. Tentoraz som si cez internet zakúpil za 5 € aj ležadlový lístok do Bratislavy. V Trebišove na stanici to vyzeralo tak ako vždy. Odstavený okuliarnik 754 032-1, pantograf 460 040-9/039-1, zamračená 752 040-6 a posunujúca záloha 742 222-3. V pokladni som si dokúpil batožinový lístok na bicykel. Vlak prišiel načas. Bicykel som zavesil do vozňa číslo 7, ktorý má oddiel na bicykle a prešiel som do vozňa číslo 9, ktorý bol radený hneď vedľa sedmičky. V mojom kupé už ležali štyria cestujúci.

Ja som mal miesto v prostriedku. Je z neho dobrý výhľad do okna. V Košiciach pristúpila (priľahla) aj šiesta cestujúca a boli sme plní. Celý vlak bol slušne obsadený. Tá pani v Košiciach dotiahla do kupé tak veľký kufor, že bol problém zliezť z prične, ak som sa chcel ísť vycikať. Ale inak cesta prebehla bez problémov. Do Bratislavy sme došli samozrejme s asi 20 minútovým meškaním. Bratislava ma privítala pochmúrnym, zamračeným nebom. Ako dávno som už nevidel tmavú oblohu. Veď panovali niekoľko dní neznesiteľné horúčavy. Prešiel som z tretieho nástupišťa do haly.

Chcel som vidieť, ako prebieha prestavba stanice a potom som sa presunul na piate nástupište. Sadol som si na lavičku, pofotil pár záberov, zjedol raňajky, čo mi manželka nabalila a čakal na svoj RegioJet. Prvý raz som sa išiel povoziť motorovou jednotkou VT 643 zvanou tiež Talent a prvý raz som sa išiel voziť po trati 131. Odchod môjho vlaku Os 4307 bol o 7.22. V Kvetoslavove sme boli o 7.59. Vystúpil som, sadol na bicykel a uháňal do šesť kilometrov vzdialeného mesta Šamorín. V Šamoríne už začalo trochu aj poprchávať. Začal som mať obavy, nakoľko som nemal so sebou žiadnu proti dažďovú ochranu.

Našťastie toto mierne mrholenie dlho netrvalo. Toto staré, historické mesto má asi 12 000 obyvateľov. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bolo istý čas aj okresným mestom. Teraz patrí do okresu Dunajská Streda v Trnavskom kraji. Na túto návštevu som mal len hodinu času. Chcel som totiž stihnúť ďalší vlak Os 4309 s odchodom o 9.01 z Kvetoslavova. Ak by som ho nestihol, ďalší vlak do Komárna by som mal až o 11.01. Čo by som tak dlho robil v Šamoríne? Do Komárna by som v tom prípade došiel až o 12.25 a do 14.47, kedy musím začať cestovať do Trebišova, by som mal na prehliadku Komárna iba dve hodiny, čo by bolo pre mňa málo.


Radnica mesta Šamorín © Ondrej Krajňák

Preto som Šamorínu veľkú pozornosť nevenoval. Išlo mi len o tú formálnu návštevu mesta, získanie pohľadnice a rýchlo späť, aby som mal v Komárne tie štyri hodiny času. V Šamoríne som dorazil do centra mesta. Hneď som vošiel do prvého papiernictva. Pohľadnicu nemali. Zašiel som na poštu. Nemali ju ani tam. Došiel som k radnici. Vošiel som dnu a hneď prvej pracovníčky, ktorú som stretol, som sa opýtal o pohľadnicu. Voviedla ma do jednej kancelárie hneď pri vchode do budovy. Tam som dvom pracovníčkam stručne vysvetlil čo potrebujem. Pani vybrala zo skrinky tri krásne pohľadnice, mapu mesta a nejakú brožúrku o meste. Poďakoval som sa za bezplatné suveníry a uháňal späť do Kvetoslavova.

Musím podotknúť, že keď som si pripravoval itinerár tohto putovania, pri študovaní histórie mesta som sa dozvedel aj to, že sem kedysi viedla z Kvetoslavova železničná trať. V sieti ČSD to bola azda najkratšia trať. Trať bola postavená v roku 1915. Jej dĺžka bola necelých 5 km. Osobná doprava bola na trati zastavená v roku 1979 a v roku 2001 bola trať úplne zrušená. Uvažoval som, že sa pôjdem pozrieť na nejaké stopy po tejto trati. Prípadne vyfotiť bývalú stanicu – dnes už rodinný dom v Šamoríne, ale zistil som na VLAKY.NET, že Tomáš Gerčák tu 28.4.2006 uverejnil reportáž o zrušenej trati Kvetoslavov – Šamorín, v ktorej opisuje, čo všetko tu našiel.
 
Viem, že ja by som teraz našiel už oveľa menej pozostatkov z tejto trate, preto som sa rozhodol (aj s ohľadom na málo času), že objavovať už objavené nebudem a vzdal som sa tejto myšlienky. Pán Gerčák v reportáži píše aj to, že trať slúžila len pre nákladnú dopravu. Vieme však, že tu fungovala i čulá osobná doprava. Prikladám aj nejaké cestovné poriadky z rôznych období. Dnes už v Kvetoslavove na stanici nieto ani stopy po odbočnej výhybke, či koľaji. Pri rekonštrukcii stanice toto všetko už odstránili. Bolo by zaujímavé, keby niekto mal poznatky, alebo dokumenty o tom, aký vozový park mala táto trať. Či tu premávali motorové vozy, alebo klasické súpravy. Návštevu Šamorína a získanie pohľadnice som vďaka bicyklu stihol, autobusom ani peši by sa to za hodinu stihnúť nedalo.
 
Už krátko po deviatej som sa viezol ďalšou súpravou žltého Talentu do Komárna. K vlakom RegioJet chcem poznamenať, že jazda sa mi celkom páčila. Bol som v druhom vozni, kde je priestor pre bicykle. Mohol som prísť ku kabíne rušňovodiča a pozerať na trať. Zaujímalo ma, že výpravu vlaku majú jednoduchšiu ako na ZSSK. Žiadne mávanie terčíkmi od vlakového personálu. Žiadna výprava výpravcom. Rušňovodič zatvorí dvere a ide sa. Ako na električke v meste. K tej výprave vlakov na ZSSK sa chcem opýtať odborníkov, nech mi tu v komentároch vysvetlia, prečo v niektorých staniciach výpravca stojí pred dopravnou kanceláriou a výpravu vlaku robí vlakvedúci. Inde vlaky vypravuje výpravca. Alebo ako vie rušňovodič, kedy ho bude vypravovať výpravca a kedy vlakvedúci?
 

Pohľad na stanicu Komárno © Ondrej Krajňák
 
V Komárne už svietilo slniečko. Bolo celkom príjemne. Občas sa prevalil nejaký mráčik na oblohe. Komárno leží pri sútoku Dunaja a Váhu. Je jedným z najstarších sídlisk v karpatskej kotline a mestom s bohatou históriou. Narodilo sa tu niekoľko významných osobností našich dejín. Nie som dobrý historik, preto sa tu o histórii mesta rozširovať nebudem, ale podrobnosti o pohnutých dejinách tohto pekného mesta si môžete prečítať na rôznych miestach na internete. Napríklad jednou z mnohých strán opisujúcich toto mesto je aj tá mestská oficiálna. V Komárne som hneď zamieril k vlečkovým koľajam do Lodeníc a do prístavu.
 
Blízko stanice, na rohu ulice Práce som videl pekný dom stavaný v štýle v akom sa stavali kedysi železničné stanice. Nemohol to byť objekt slúžiaci železnici? Viď foto č. 16. Na vlečkách som fotil iba zatvorené brány lodeníc, začiatok vlečky k prekladisku lodí a pustil som sa bicyklom po Dunajskom nábreží k lodeniciam. Tie štyri hodiny na prehliadku Komárna som naplánoval hlavne preto, že som chcel vidieť a nafotiť podnikové rušne lodeníc a prekladiska v prístave. Na mapách Google som videl, že lodenice sú hradené priehľadným plotom, takže teoreticky by sa mi mohlo podariť niečo nafotiť. Ale iba teoreticky.
 
Prakticky to nebolo možné, lebo sa tam nič nenachádzalo. Zastavil som sa pri bráne číslo 2. Bola otvorená. Nakukol som do dvora. Koľaje, pusto, nikde nič. Po chvíli vyliezol zo strážneho domčeka vartáš a pýta sa ma, že koho hľadám. Stručne som mu vysvetlil o čo sa zaujímam, tak ma ochotne odporučil k ďalšej bráne, že tam bude jeden pán a ten ak mi dovolí fotiť dnu, tak môžem. Tak som šiel po nábreží ďalej. Fotil som žeriavy, až som došiel k bráne číslo 4. Pán na vrátnici sa so mnou pustil do reči. Videl som, že rád rozpráva. Povedal mi, že tu niet čo fotiť. Že celé prekladisko má 18 zamestnancov i s riaditeľom. Mnohých prepustili. Niet čo prekladať.

Po vode sa už málo prepravuje. Dnešní rýchlo podnikatelia uprednostňujú rýchlejšiu prepravu na kamiónoch. Vlaky a lode ich nezaujímajú. Spomenul som si na moje pracovisko, keď som pracoval v Haniske. Viem, že sme expedovali zvitky plechov z VSŽ, aj z USS v ucelených vlakoch a stanica určenia bola Komárno - Dunaj. Boli to tisíce ton plechov cez toto prekladisko. Dnes tu nakladacie rampy zívajú prázdnotou. Žiaden pohyb. Žiaden uskladnený tovar. Nič. Bol som z toho smutný. Jednak z toho, že tu nič nenafotím, a aj z toho, čo sa deje v doprave. Tie kamióny asi fakt majú prednosť. Lodná a železničná doprava je pomalá. No, bol to názor strážnika.


Prístav Komárno - ani lode, ani vagóny, žiaden tovar... © Ondrej Krajňák

On nemusí všetko o preprave po Dunaji vedieť. Možno mi niekto povie v komentároch ako to vlastne je a prečo sa neprepravujú tovary po vode tak ako kedysi. Pán z SBS mi povedal niekoľko slov aj o osude komárňanských lodeníc. Taký slávny, vyše sto ročný podnik je dnes v ťažkej ekonomickej situácii. Pred rokom sa vraj vymenilo vedenie podniku (zrejme noví majitelia), ale zlepšenie situácie zatiaľ nevidno. Nuž, čo dodať? Aj to je poznanie. Moje cestovania som nazval cesty za poznaním. A tak poznávam aj kruté reality života okolo dopravy. Oboznámený s realitou prístavu som sa pustil na bicykli na most vedúci do maďarského Komáromu. 

Aj slovenské Komárno sa po maďarsky nazýva Komárom, ale pre správne rozlíšenie Maďari pridávajú k slovenskému Komárnu prívlastok Észak-Komárom. Severné Komárno. Fotil som z mosta náš prístav, rieku Dunaj a na maďarskej strane stanicu v Komárome. Zišiel som aj dole k stanici. Videl som tu našu laminátku na nákladnom vlaku naloženom autami. Videl som tu posunovať nemecký rušeň. Popozeral som si to tu a vrátil sa naspäť do Komárna. Prešiel som sa po pešej zóne. V trafike som si kúpil peknú pohľadnicu. V dobrej reštaurácii blízko radnice som si dal dobrý obed. Sedelo sa i vonku, takže som mal bicykel na očiach.

Po chutnom obede som ešte zašiel k pevnosti. Chcel som zájsť i k sútoku Váhu a Dunaja, ale asi by mi to už časovo nevyšlo, tak som sa radšej pomaly pobral k stanici. Chcel som ešte niečo vidieť aj na stanici. Fotil som osobný vlak Os 4814 do Nových Zámkov s laminátkou 240 114-9 na čele. Tento vlak som fotil aj predpoludním po mojom príchode do Komárna. Vtedy to odchádzalo ako vlak 4810. O 14.23 došiel z Nových Zámkov vlak 4815. Dotiahol ho maďarský rušeň 431 015. Rušeň obehol a ťahal nás zase do Nových Zámkov ako vlak 4816 s odchodom o 14.41. Bolo mi to čudné. Z toho vyplýva, že u nás tento rušeň pracuje ako prenajatý?

V Nových Zámkoch som mal na prestup asi pol hodinu. Tak som sa len ponevieral po stanici. Kúpil som si tu peknú pohľadnicu. Na treťom nástupišti som mal vlak do Šurian. Boli to vlastne dva spojené vlaky. Vpredu laminátka 240 078-6 a tri vagóny, potom rušeň 736 103-3 a zase nejaké tri vagóny. Odchádzalo to o 15.54 ako vlak Os 5701. V Šuranoch to rozpojili. Predná časť pokračovala do Nitry ako vlak 5037 a zadná časť ako 5701 pokračovala do Zvolena. V Šuranoch som mal asi hodinu času, tak som vošiel do krčmy pri stanici. A bol som milo prekvapený.


Staničná krčma v Šuranoch © Ondrej Krajňák

V krčme okrem peknej krčmárky, som videl po stenách povešaných množstvo rôznych historických obrazov a iných artefaktov s dopravnou tematikou. Akési malé múzeum. Tak som si to pofotil, občerstvil sa a vonku som už počkal na môj rýchlik R 815 Domica. Dotiahla ho s menším meškaním nejaká laminátka, ktorú som nemal čas registrovať, nakoľko som musel sledovať kde zastaví vozeň číslo dva, ktorý má priestor na prepravu bicyklov. Zastavil mi takmer pred nosom. Dobre som odhadol miesto zastavenia rušňa a dĺžku jedného vozňa. Do druhého vozňa som už nastúpil i s bicyklom. Zavesil som bicykel a zaujal miesto v druhom kupé.

Cesta prebiehala v pohode. Vo Zvolene menili rušne. Počas krátkej prestávky som vybehol von a urobil pár záberov, hoci svetla bolo už málo. Zvečerievalo sa. Ale okuliarnik 754 054-5 v tmavo červenom nátere sa mi páčil. Aj bageta 813 001-5, ktorá kedysi pôsobila v Košiciach. Fotil som ju 28.3.2007 v Haniske pri Košiciach. Vo Zvolene to malé meškanie vynulovali. Šikovne vymenili rušne a presne načas vypravili môj vlak ďalej do Košíc. Na čelo vlaku sa postavil rušeň 757 009-6. Cestu do Košíc zvládol perfektne a do cieľa sme došli presne načas.

Zastavili sme na treťom nástupišti, takže som nemusel prestupovať po žiadnych schodoch, len som sa presunul na koľaj 3A, kde už bol pripravený môj Rex 915 Poloniny. S tým som sa mal odviezť do Trebišova a tým ukončiť moju 24 hodinovú anabázu. Nakoľko tento vlak nemá zaradený vozeň s priestorom pre bicykle, nastúpil som s bicyklom do prvého vozňa do prvého nástupného priestoru a tu postavil svoj nenahraditeľný dopravný prostriedok. Zaujal som miesto hneď v druhom kupé a čakal na odchod. Plánovaný odchod je o 22.45. Keď už bolo na mojich hodinkách 22.50, vyšiel som von.

Nikde ani živáčika. Ani vlakový personál, ani výpravca. Na treťom nástupišti mŕtvo. No, určite čakajú na nejaký zmeškaný vlak. Vliezol som do svojho kupé a začal listovať v cestovnom poriadku, aké vlaky v tomto čase prichádzajú, na aký vlak by sme to asi mohli čakať. Ako pozerám, tak pozerám, vychádzalo mi len jedno. Že asi ešte nedošiel IC 507 Kriváň. Pravidelný príchod má o 22.32. My sme došli o 22.35. Keby tu bol načas, tak by som ho tu iste ešte videl. Ale po tomto vlaku tu nebolo ani stopy, tak zrejme ešte nedošiel.


Posledná snímka výletu: 757 009-6 na R 815 „Domica“ vo Zvolene © Ondrej Krajňák

A nemýlil som sa. IC 507 dorazil do Košíc s úctyhodným meškaním asi 40 minút. Asi o štvrť na dvanásť. Tak sme vyrazili do Trebišova s takmer hodinovým meškaním. Ešte že máme telefóny. Inak by moja manželka stála v Trebišove na stanici hodinu zbytočne. Po príchode do Trebišova som už ani nesledoval dianie na stanici. Už ma ani nezaujímalo aké rušne prepriahnu, len som sa ponáhľal s bicyklom do auta a domov. Začalo totiž poprchávať aj tu, veľmi sa ochladilo a ja som bol iba v tričku a kraťasoch. Viem len jedno, že z Košíc do Trebišova nás ťahal „nový“ rušeň 361 001-1.

Odkazy:
  1. Letné sieťové cestovné lístky SLOVAK 2013
  2. Žitný ostrov - Wikipédia
  3. Šamorín - Wikipédia
  4. Komárno - Wikipédia
  5. Komárom - Wikipédia
  6. zdroje uvedené pod odkazmi v texte

Úvodná snímka: Môj „Talent“ dorazil do Komárna © Ondrej Krajňák

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy