Cez Podnestersko vlakom k delte Dunaja (1)

15.9.2009 8:00 František Halčák

Cez Podnestersko vlakom k delte Dunaja (1)

Jules Verne vo svojom dobrodružnom románe „Dunajský lodivod“ opisuje rieku Dunaj od jej prameňa až po ústie do Čierneho mora. Táto vzdialenosť predstavuje 2840 km, tak ako je to napísané na tabuliach pri symbolickej nádrži v nemeckom mestečku Donaueschingen. Keďže pri prameni sme už boli, tentokrát sme sa vybrali k ústiu. A to cestou netradičnou, o to viac zaujímavou a dobrodružnou: cez Ukrajinu, Moldavsko, separatistické Podnestersko a Rumunsko.

 
 
TRASA CESTY:

Bratislava – Košice – Čierna nad Tisou – SK/UA – Čop – Černivci – Kamenec Podolskij – Dunajivci – Mogilev Podolskij – UA/MD – Vălcineţ – Kišiňov – MD/PMR – Bendery – Chiţcani – Tiraspol – PMR/MD – Kišiňov – Bessarabka – Kahul – Giurgiuleşti – MD/RO – Galaţi – Brăila – Tulcea – Sfântu Gheorghe – Tulcea – Medgidia – Constanţa – Mamaia – Constanţa – Mangalia – Arad – Curtici – RO/HU – Lőkösháza – Budapešť – Szob – HU/SK – Štúrovo – Bratislava

VZDIALENOSTI:

Bratislava hl. st. – Košice = 445 km (vlak)
Košice – Čierna nad Tisou = 95 km (vlak)
Čierna nad Tisou – Čop = 10 km (vlak)
Čop – Černivci = 425 km (vlak)
Černivci – Kamenec Podolskij = 75 km (bus)
Kamenec Podolskij – Dunajivci = 33 km (bus)
Dunajivci – Mogilev Podolskij = 112 km (bus)
Mogilev Podolskij – Kišiňov = 323 km (vlak)
Kišiňov – Bendery = 60 km (vlak)
Bendery – Chiţcani = 18 km (taxi)
Chiţcani – Tiraspol = 8 km (maršrutka)
Tiraspol – Kišiňov = 80 km (maršrutka)
Kišiňov – Bessarabka = 122 km (vlak)
Bessarabka – Kahul = 149 km (vlak)
Kahul – Giurgiuleşti = 52 km (vlak)
Giurgiuleşti – Galaţi = 10 km (autostop)
Galaţi – Brăila = 31 km (vlak)
Brăila – Tulcea = 95 km (minibus)
Tulcea – Sfântu Gheorghe = 112 km (loď)
Tulcea Oraş – Medgidia = 140 km (vlak)
Medgidia – Constanţa = 35 km (vlak)
Constanţa – Mamaia = 8 km (bus)
Constanţa – Mangalia = 43 km (vlak)
Mangalia – Arad = 872 km (vlak)
Arad – Budapest Keleti pu. = 251 km (vlak)
Budapest Keleti pu. – Bratislava hl. st. = 215 km (vlak)

NIEKOĽKO ZAUJÍMAVÝCH ÚDAJOV O CESTE:
  • celkový počet dní – 8
  • celkový počet nocí – 7, z toho v hoteli – 3, vo vlaku – 4
  • celkový počet precestovaných kilometrov – 3939 km, z toho 3268 – vlak, 236 – bus, 18 – taxi, 183 – maršrutka, 10 – autostop, 224 - loď 
  • navštívené mestá – Černivci, Kamenec Podoľskij, Kišiňov, Bendery, Chiţcani, Tiraspol, Galaţi, Tulcea, Sfântu Gheorghe, Constanţa, Mamaia, Mangalia
  • navštívené štáty – Ukrajina, Moldavsko, Podnestersko, Rumunsko, Maďarsko 
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVŠTÍVENÝCH KRAJINÁCH:
UKRAJINA
 
Počet obyvateľov: 46 650 000
Rozloha: 603 700 km2
Hl. mesto: Kyjev
Štát. zriadenie: republika
Prezident: Viktor Juščenko
Vznik štátu: 24.11.1991
Úradný jazyk: ukrajinský
Mena: hrivna (UAH), 1 € = 10,5 UAH
Náboženstvo: pravoslávne
Vízová povinnosť: nie
 
MOLDAVSKO
 
Počet obyvateľov: 4 431 570
Rozloha: 33 843 km2
Hl. mesto: Kišiňov
Štát. zriadenie: republika
Prezident: Vladimir Voronin
Vznik štátu: 28.7.1991
Úradný jazyk: moldavský
Mena: moldavský leu (MDL), 1 MDL = 0,06 €, 1 € = 16 MDL
Náboženstvo: pravoslávne
Vízová povinnosť: nie
 
GAGAUZSKO
 
Počet obyvateľov: 155 000
Rozloha: 1 832 km2
Hl. mesto: Komrat
Štát. zriadenie: národno-územná autonómna oblasť Moldavska
Úradný jazyk: gagauzština, moldavština, ruština
Náboženstvo: pravoslávne
PODNESTERSKO
 
Počet obyvateľov: 555 500
Rozloha: 4 163 km2
Hl. mesto: Tiraspol
Štát. zriadenie: republika
Prezident: Igor Smirnov
Vznik štátu: 1992
Úradný jazyk: ruština
Mena: podnesterský rubeľ (PDR), 1€ = 13 PDR
Náboženstvo: pravoslávne
Vízová povinnosť: nie
 
RUMUNSKO
 
Počet obyvateľov: 22 335 000
Rozloha: 238 391 km2
Hl. mesto: Bukurešť
Štát. zriadenie: republika
Prezident: Traian Basescu
Vznik štátu: 1.12.1918
Úradný jazyk: rumunčina
Mena: rumunské leu (RON), 1 RON = 0,24 €, 1 € = 4,22 RON
Náboženstvo: pravoslávne
Vízová povinnosť: nie, (EU)
 
DENNÍK:

1. deň – 19.07.2009 nedeľa

Je pekné nedeľné ráno a na bratislavskej hlavnej stanici, na treťom nástupišti je už pristavený rýchlik R 603 Čingov s odchodom o 8.10 hod. Stretávam sa s čerstvým dôchodcom Emilom Gluchom a spolu odchádzame na spoločnú poznávaciu cestu, ktorej cieľom je unikátna biosferická rezervácia v delte Dunaja. V Margecanoch pristupuje ďaľší spolucestovateľ Boris Ottmar, ktorý sem pricestoval rýchlikom R 811 Horehronec z Dediniek. Prichádzame do Košíc a tu stretáme Petra Ďurčáka, štvrtého člena expedície „Delta Dunaja, naprieč krajinami bývalého Sovietskeho zväzu“. V takomto kompletnom zložení odchádzame z Košíc vlakom Os 8807 s odchodom o 14.40 hod. Do Čiernej nad Tisou prichádzame o 16.23 hod. Presadáme do vlaku Os 8864 s odchodom o 16.29 hod., ktorý pozostáva z rušňa 163.107-6 a jedného vozňa. Na vedľajšej koľaji stojí vlak s jadrovým palivom („Atómový vlak“), ktorý Peter tajne fotí cez okno a lúči sa s nami, lebo si myslí, že ho zato zatvoria do väzenia a cesta sa pre neho predčasne skončí. Po odchode z Čiernej nad Tisou vo vlaku prebieha pasová kontrola, zastavujeme priamo na hranici a dvaja Ukrajinci musia zaplatiť pokutu, každý po 100 €, za prekročenie 90-dňovej vízovej lehoty.

19.07.2009 - Prichádzame na Ukrajinu © František Halčák

Do Čopu prichádzame o 18.15 hod. ukrajinského času (+ 1 hod. oproti Bratislave). Tu vypisujeme vstupnú a výstupnú kartičku – „ďeklaráciju“. Ako cieľ cesty uvádzame tranzit do Moldavska. Nasleduje pasová a colná kontrola, pričom do pasu dostávame vstupnú pečiatku Ukrajiny a pečiatku s tranzitom na tri dni. Potom si ideme vymeniť eurá za ukrajinské hrivny v kurze 1 € = 10,5 UAH. Kupujeme lôžka po 49 UAH (4,66 €). Emil, keďže nemá voľný lístok OSŽD, si kupuje lístok aj s lôžkom spolu za 81 UAH (7,71 €). O 19.13 hod. odchádzame z Čopu vlakom N 626 (passažírskij) Užhorod - Černivci. Nasledujú mestečká Batevo, Mukačevo v pozadí s hradom, Karpaty, Svaljava, Volovec. Prichádzajúca tma nám znemožňuje fotiť nádhernú trať cez horské pásmo Karpaty s množstvom viaduktov a tak sa poberáme spať. Náš vlak pokračuje cez Stryj, Ivano-Frankovsk, Kolomyju do Černivci.

2. deň – 20.07.2009 pondelok

Prechádzame rieku Prut a presne o 7.50 hod. zastavujeme v Černivci, v hlavnom meste regiónu Bukovina. Rieka Prut ďalej svojím tokom tvorí prírodnú hranicu medzi Rumunskom a Moldavskom a neďaleko Galaţi sa vlieva do Dunaja. Staručkým škodováckym trolejbusom č. 3 ideme do centra mesta na Hlavné námestie, ktorému dominuje budova mestského úradu.

20.07.2009 - Černivci - starý škodovácky trolejbus © František Halčák

Ulicou Ruska prichádzame ku gréckokatolíckemu kostolu Nanebovzatia. Neďaleko sa nachádza tzv. „opitý“ kostol sv. Nikolaja s piatimi belasými kopulami. Vežičky na streche sú mierne zatočené a práve to pôsobí, akoby bol kostol opitý. O kúsok ďalej je druhý kostol sv. Nikolaja, celý z dreva. Pochádza z roku 1607 a je najstarším kostolom v meste. Pokračujeme ku katolíckemu Arménskemu kostolu, ktorého staviteľom bol český architekt Jozef Hlávka. Je však uzamknutý, takže nemáme možnosť si prezrieť interiér. Ďaľším významným kostolom v meste je katedrála Duše svätej z roku 1844. Od katedrály ideme trolejbusom k univerzite. Treba ešte spomenúť, že lístky v trolejbuse predáva sprievodkyňa, ktorá sa s „gučou“ papierových hrivien v ruke pretláča medzi cestujúcimi. Lístok stojí 0,75 UAH (0,07 €) a buď vám ho dá alebo nedá. Neviem akým spôsobom potom odovzdáva tržbu a koľko si z nej nechá pre seba. Ale zrejme na Ukrajine sú ľudia uvedomelí, poctiví a navzájom si dôverujú.

20.07.2009 - Černivci - univerzita © František Halčák

Národná univerzita Černivci je nádherný tehlový komplex, pripomínajúci krížiacky hrad Malbork v Poľsku. Postavená bola v rokoch 1864 – 1882 a jej projektantom bol opäť český architekt Jozef Hlávka. V priľahlom parku sa nachádzajú vzácne druhy stromov. Vďaka univerzite sa tak mesto Černivci stalo centrom ukrajinského intelektualizmu. Kedysi bolo po Viedni a Prahe tretím najvýznamnejším mestom Rakúsko-Uhorska. Ďaľším primátom mesta je Kalinivska tržnica, najväčšie trhovisko na Ukrajine. Je tu dostať vraj všetko a to za skutočne nízke ceny. My však nemáme chuť motať sa medzi stánkami a nakupovať a tak ideme trolejbusom na „autovakzál“ (autobus. stanica). Autobusom o 10.24 hod. odchádzame do Kamenca Podolskeho, pr. 12.00 hod. Je to 75 km a lístok stojí 23 UAH (2,19 €). Cestou prechádzame mestečkom Chotin so stredovekým hradom, ktorý v minulosti odolával mohutným útokom Turkov. Po príchode do Kamenca Podolského si dávame ruksaky do „kámery chranénija bagažá“ (úschovňa) priamo na autobusovej stanici a ideme do historického centra mesta. Kamenec Podolskij je kultúrnym a historickým centrom regiónu Podolie. Je známy svojou rozmanitou architektúrou a stredovekou pevnosťou. Staré mesto obklopuje skalnatý kaňon, ktorým preteká rieka Smotryč. V meste kedysi žilo veľa rôznych etnických skupín a každá tu zanechala kúsok svojej kultúry. Poliaci, Rumuni, Židia, Arméni, Gréci, Rusi, každý má svoju štvrť, kostoly a úrad. Inak ulice, námestia a budovy sú v dosť zanedbanom stave. Zrejme chýbajú peniaze.

20.07.2009 - Kamenec Podolskij - hrad s opevnením © František Halčák

Najpôsobivejšou pamiatkou mesta je hrad s opevnením, ku ktorému sa ide mostom ponad rieku Smotryč. Na nádvorí si možno zastrieľať z kuše. Vraciame sa na autobusovú stanicu, kupujeme si lístky (8,42 UAH) a o 14.50 hod. odchádzame autobusom do Dunajivci, pr. 15.50 hod. Odtiaľto pokračujeme ďaľším autobusom (28,50 UAH) o 16.00 hod. cez Novuju Ušicu do Mogilev Podolskij, pr. 18.30 hod. Na autobusovej stanici je celkom slušná reštaurácia. Dávame si večeru, boršč, chlieb, rezeň, hranolky, šalát, pivo, vodka a to všetko len za 3 €/os. Posilnení dobrou večerou, presúvame sa maršrutkou na železničnú stanicu. Staničná budova je nádherne zrekonštruovaná, tak ako väčšina staníc na Ukrajine.

20.07.2009 - Žel. stanica Mogilev Podolskij © František Halčák

Máme ešte dostatok času a tak v parčíku na stanici popíjame pivo a fotografujeme sa. Zrazu prídu colníci a chcú mi zobrať fotoaparát. „V prostórach stánciji neľzja fotografírovať“, s vážnosťou mi dohovára jeden colník. Vzápätí však priateľským úsmevom minimalizuje vážnosť situácie a púšťa sa s nami do neformálnej debaty. O 21.23 hod. prichádza náš vlak N 62 (skórij) zo Sankt Peterburg-Vitebskij. Do pasu dostávame výstupnú ukrajinskú pečiatku. O 22.18 hod. opúšťame Ukrajinu a odchádzame do moldavského Kišiňova. Vlak bol tvorený skoro výlučne moldavskými vozňami (CFM). Dežúrna nám ponúka posteľné prádlo, za ktoré sa platí, my však máme svoje spacie vaky. O chvíľu zastavujeme v moldavskej pohraničnej stanici Vălcineţ. Kontrola pasov prebehla bez jedinej otázky, pričom pasy sa skenovali na notebookoch, vybavených čítačkou, vyzeralo to profesionálnejšie ako napr. naša kontrola v Čiernej nad Tisou. Po bezproblémovej pasovej kontrole náš vlak pokračuje cez mestá Oknica, Beľc-Oraš (Balti), Ungeň (Ungheni), ale to už spíme.

Tiulná snímka: 19.07.2009 - žel. stanica Mukačevo © František Halčák

Galéria

Súvisiace odkazy