Slovensko - východná Európa [ARCHIV]
túto tému nezakladám preto, aby som vytvoril protipól téme Slovensko-záp. Európa, ale preto, že počas zháňania info o tom čo sa deje vo východnej Európe som si uvedomil, že v takom Rusku o nás dosť veľa vedia a čo viac, ešte sa aj o nás zaujímajú. A keďže to sú (väčšinou) také krátke správy, že nemá význam ich na portáli vlaky.net uvádzať ako aktuality, budem ich uverejňovať tu.
Admin:
na SK - Zap. Europa sa neda dostat
Jakub, Safino:
Existuje ponuka CityStar SBB, len spiatocny listok, musis tam stravit aspon 1x noc So/Ne a kupit ho (ak sa nemylim) aspon 3 dni pred odchodom, alebo
CityStar OBB, len spiatocny do Sargansu (SBB) a odtial bud cely listok (kupit je mozne aj na ZSSK) alebo na mieste podla miestnych komercnych ponuk
ak mas do 26 r. je to lepsie
zo zst. Wien-Westbf jazdi jeden EN do Zurichu a druhy do Bregenzu (PPS OBB/SBB).
Pozri aj na URL ZSSK - malo by to byt do 7 000 Sk
Jakub:
V Zeneve som bol uz asi 30x vlakom ... 
(mam "za kybel" fotiek)
S@fino, Jakub:
(text pozri SK - zap. Europa) - Zeneva, ak sa nemylim, nie je smerom na vychod ...
Jakub:
Podla teba do Zenevy vlaky nejazdia? 
Moldavske zeleznice coskoro presmeruju vsetky osobne vlaky tak, aby neprechadzali uzemim samozvanej Podnesterskej republiky. Podnestersko, obyvane slovanskou mensinou vyhlasilo samostatnost, ziadny stat sveta ju vsak neuznal, sa nachadza medzi riekou Dnester a moldavsko-ukrajinskou hranicou - "blokuje" tak pristup moldavska na hlavne ukrajinske tahy. Cesta cez sever Moldavska je dlhsie a trate su v horsom stave - vlaky tak budu pomalsie.
(tymto politickym rozhodnutim chce moldavska vlada prinuti podnestersko k rozumu)
toto, predpokladam, potesi vsetkych fandov zeleznice:
v ramci EU projektu TRACECA (transport corridor europe-caucasus-asia) (www.traceca-org.org) podpora zel. dopravy prevysuje podporu cestnej: doteraz EU podporila 55 projektov za 112mil EUR, z ktorych sa 11 priamo dotykalo zel. dopravy (za 15mil EUR), kym cestnej iba 7 (9,925milEUR). Vysledkom je, ze vdaka upravam a rekonstrukciam pristavov Ilicovsk, Poti, Batumi, Baku, Aktau a Turkmenbasi sa mohli rozbehnut zel. trajekty Varna-Ilicovsk-Poti-Batumi a Baku-Aktau
21.6. 2005 podpisali RZD a Transmascholding dohodu, podla ktorej Transmas doda RZD do r.2010:
4000 osobnych klimatizovanych voznov a 3270 voznov pre el. jednotky a primestske vlaky;
v tom istom case vyvinie a rozbehne seriovu vyrobu
- os. voznov s velkopriestorovymi oddielmi, 6-miestnymi kupe a lozkove vozne s max. rychlostou 160km/h
- vozne s velkopriestorovymi oddielmi pre max. rychlost 200km/h
- el. jednotku s asynchronnymi motormi a hlinikovou karoseriou
- motorovu jednotku
1.6.2005 sa americky minister obchodu vyjadril o zaujme USA a General Electri obzvlast o vyrobe lokomotiv pre Rusko; rusky minister energetiky a priemyslu ho podporil vyjadrenim, ze dopravne naroky v RF rastu rychlym tempom, pricom vozovy park potrebuje radikalnu obnovu. Kapacita ruskych firiem je dostatocna na pokrytie tychto poziadaviek, problemom ale zostava financovanie - ruske firmy nie su schopne ponuknut zakaznikov moznost splatkoveho predaja alebo leasingu, americke to realizuju prostrednictvom svojicj dcerskych spolocnosti.
3.6.2005 oznamili Siemens a RZD meno ruskej firmy ktora spolu so Siemensom vyrobi pre RZD vysokorychlostne vlaky. Spomedzi 69 uchadzacov o spolupracu bol vybrany Demichovsky strojarsky zavod, clen skupiny Transmascholding, 70.rocny vyrobca elektrickych a motorovych jednotiek.
Vcera, 25.5., podpisali prezidenti Azerbajdzanu, Gruzinska a Turecku dohodu o vytvoreni "medzinarodneho dopravneho koridoru Kars-Achalkalaki-Tbilisi-Baku", inymi slovami o dobudovani zeleznice medzi Karsom (TR) a Achalkalaki (GE), 98km, za 400-450mil USD.
Nove spojenie vytvori alternativu momentalnej dopravy ropy a ropnych produktov z Kazachstanu a Turkmenska cez Kaspicke more do gruzinskych ciernomorskych pristavov - cisterny sa dostanu az k stredomorskym pristavom Turecka. Planovany objem prepravy je asi 3mil t rocne.
pri vsetkej tichosti koncom aprila podpisali RZD a Railion zluvu o vytovoreni spol. podniku - to je vysledok 2rocnej spoluprace, MoU podpisali uz v okt 2003. Okrem spoluprace v oblasti zel. dopravy (najma v relacii Rusko-Nemecko) chcu RZD a Railion prevadzkovat aj trajektovu linku Mukran-Ust Luga. DB sa tiez otvara cesta na lukrativny cinsky trh a niet pochub ze vdaka nemeckemu kapitalu RZD uplne na dlhe roky ovladne celu dopr. cestu daleky vychod - europa.
vcera v teherane podpisali zastupcovia ruskych, azerbajdzanskych a iranskych zeleznic dohodu o vytvoreni spolocneho podniku na vystavbu a zabezpecenie prevadzky trate Kazvin (IR) - Rest (IR) - Astara (AZ). Spolocnost bude mat sidlo v Moskve a pobocky v Baku a Irane; projekt budu scasti financovat zucastnene strany, zcasti banky nizkourokovymi pozickami; potrebnu techniku poskytne RZD. Prace najprv zacnu v Azerbajdzane a potom sa presunu do Iranu kde treba vybudovat viac ako 400km. Predpoklada sa, ze po dobudovani sa po trati prepravi az 20mil t tovaru rocne, vdaka comu sa naklady na stavbu vratia v priebehu 5 rokov.
v utorok zastupcovia Siemensu a Kolomenskeho zavodu oznamili, ze rokuju o vytvoreni spolocneho podniku zaoberajuceho sa prenajmom lokomotiv a el. jednotiek v rusku.
okrem toho maju v umysle spolocnu vyrobu el. loko s asynchronnymi motormi.
dnes rano bol prerazeny druhy Lagar-Aulsky tunel na transsibirskej magistrale v Zidoskej AO medzi stanicami Lagar-Aul a Birobidzan. Je dlhy 1300m, do prevadzky ho odovzdaju v roku 2006, celkove naklady dosiahnu asi 2mld RUR.
Vedie paralelne so starym tunelom, kt. sa tento rok doziva 90. rokov a patri medzi najhorsie tunely na magistrale. jeho stavba zacala v r. 1912, skoncila v 1914, do prevadzky ho uviedli v 1915. kvoli zlemu geologickemu prieskumu dostal iba lahku vymurovku a po cely zivot ho prenasledovalo vlhnutie a rozpadanie sa vymurovky. koncom 20. rokov dostal tunel dokonca drevene vrata na oboch portaloch a vykurovanie vatrami a vnutri vybudovanymi pecami - v r.1926 vsak bol tento system zruseny, kvoli zvysenym nakladom na palivo, kuricov a meskaniam vlakov.
po dokonceni noveho tunela bude stary rekonstruovany na 1-kolaj. prevadzku.
Addams: Viem, ze do Svajcu jazdia vlaky, myslel som tu financnu "dostupnost", ved som to aj napisal ("teda pokial nie si FIP-kar").
City Star SBB: 6873 Sk, treba to kupit min. 3 dni pred odchodom, musim tam byt min. zo soboty na pondelok, rezervacie sa platia v plnej vyske +prestupovanie.
Eurolines Bratislava: 4600 Sk, do 26 r. 4140 vratane rezervacie, bez prestupu a roznych casovych obmedzeni.
Pokial nie som zelezniciar s FIP, tak vlakom urcite nepojdem a tych 2700 Sk rozdielu mozem investovat do cestovania inde. Teda pokial mi nejde o samotny zazitok jazdy vlakom, ale taketo veci budem robit az ked nebudem student, ale dobre zarabajuci clovek.
Rozmyslam, ze pojdem do Belehradu. Ako prve som zvazoval vlak (ani som nevedel, ci tam nejaky autobus ide). Ako prva prekazka je nemoznost cestovat na kombinacie vnutro a medzstatnych listkov v medzinarodnom vlaku na MAV. Dobre, 5 hodin na hraniciach v noci cakat nebudem a som ochotny priplatit za drahsiu priamu cestu. Lenze MAV nema stranky v anglictine a na moj mail mi neodpovedali. Oproti tomu - madarsky autobusovy dopravca Volanbusz ma stranky aj v EN, aj s cennikmi. Nakoniec som nasiel bratislavsky Eurolines a vyjde to financne rovnako ako keby som cestoval roznymi divokymi kombinaciami s xy prestupmi.
Skratka pri takomto pristupe a cenach az na par relacii nema zmysel cestovat do zahranicia vlakom.