Na PLŽ s parou na kolesách

Čo však bolo radostnejšie, stovka, azda aj dve stovky prizerajúcich mohli vidieť nielen to, čo z vozňov a rušňov zostalo, ale aj to, čo ešte stále žije, dýcha, fučí, vrčí a dymí.

Milo zapôsobilo vystúpenie Maňasa Mária Petráška pred mikrofónom, kedy predstavoval prítomným návštevníkom dieselovú trakciu PLŽ a samozrejme „svoju“ pýchu – dieselový rušeň Rába – vyrobený v Maďarsku. Okrem iného ho označil za veľkého žrúta, nakoľko šesť valcov spapká poriadne veľké množstvo nafty.

S umazanými rukavicami na rukách sa mikrofónu ujal aj Majo Brnický, ktorý stručne no pútavo vysvetlil, čo všetko sa dnes v Pribyline nachádza a na čom sa momentálne pracuje. Čerešničkou na šľahačke bolo svedectvo  jedného z posledných žijúcich zamestnancov PLŽ, brzdára Vendelína Plachého, ktorý nedávno dovŕšil sedemdesiat rokov života. Vzácne bolo jeho rozprávanie o tom, ako na lesnej železnici fungovala osobná doprava.

Nuž a potom to prišlo. Parná Kačena  Kč 4 z roku 1949 a diesel-hydraulická Rába z roku 1961 pripravili parádne predstavenie. Bola to rušňoparáda bez akéhokoľvek zveličenia. Obaja páni a obe dámy predvádzali paralelku po výhybni a ľudia vyvaľovali oči. Sám som bol občas prekvapený, ako dieselovej Rábe z komína toho dymí podstatne viac, ako parnej Kačenke.

Potom sa ešte vozili vozne, ale aj mašinky. Azda najväčší mráz mi po chrbte behal, keď z depa Kačena vytiahla malú Maďarku. Mnohí, najmä zainteresovaní si vtedy povedali: škoda, že sa nepodarilo oživiť práve túto mašinku...

Nuž, ďalšia rovnomenná akcia by mala byť znovu 30. júla, rozvody Kačenky však opäť neposlúchali na 100%, takže uvidíme, či záručná oprava prebehne načas. Rozhodne však chcem odkázať každému, kto zaváhal, aby to na Liptove čím skôr napravil.

Foto: © Mgr. Ľubomír Lehotský