ŽSR - všeobecne

čo sa týka meškania
pokiaľ vlak mešká menej ako 10 minút, tak je zbytočné písať meškanie 2 minúty pred odchodom vlaku
pokiaľ vlak mešká viac ako 10 minút, on už mešká na odchode z prechádzajúcej stanice, tak by sa im malo ráčiť napísať na peróne aj v stanici, už toľko pred odchodom vlaku, ako dlho vlak mešká, ak napr. REX z Bratislavy je vypravený o 20 minút neskôr, už to malo byť všade v čase jeho odchodu napísané, veď ak napíšu, že vlak na odchode v NMnV ktorý prichádza od Bratislavy bude meškať 10 minút, potom to zvýšia na 15, 20....oni už dávni pred pol hodinou vedeli, že vlak skapal kdesi v Pezinku, tak to mali v NMnV napísať už pol hodinu pred odchodom vlaku, že ten vlak bude minimálne 30 minút meškať, a meškanie vlakov mali písať aj na vedľajších tratiach, aj v Čachticiach či Melčiciach mal byť na peróne monitor, kde by bolo písané, koľko budú meškať prípojné rýchliky z NMnV alebo zTrenčína, ak ICE Báthory mešká 60 minút, tak to mali písať už v Trnave, LEopoldove a tam, odkaiľ idú prípoje na tento vlak
keď cestujem railnetom v Rakúsku, tam je v každom vagóne 3-5 monitorov, kde píšu všetky spoje s nasledujúcich staníc a píšu tam aj ich predpísaný ale i skutočný predpokladaný odchod

Funkcii ''vlak čakajúci na odchod'' by dosť pomohlo, keby sa tam dalo zadať aspoň približné predvídané meškanie, povedzme cez sychronizáciu s dátami informačných systémov. Pretože teraz nie je zrejmé, či vlak naozaj ešte neodišiel, napríklad skrze čakanie na príchod, alebo mu iba niekto v systéme ''neodklepol'' odchod (doteraz taký vlak vo východzej stanici generoval meškanie minútu po minúte a náhle sa zjavil v ďalšej).
Podobne po vzore GRAPP by sa vlaky zo zahraničia mohli zobrazovali na hraničnom bode s ich aktuálnym meškaním (dáta minimálne od SŽ a ÖBB sú, cez zoznam vlakov v PIS sa k nim dá dostať). Zas tak veľa ich cez hranice nechodí. Doteraz sa podľa mojich skúseností väčšinou zjavil pár minút po pravidelnom odchode v prvej slovenskej stanici s nejakým hausnumerovým predpokladaným meškaním.

Normalne neverim vlastnym ociam... Aj 5 minut je lepsich ako nic, a vobec to nie je na ukor prehladnosti - zas az tolko konciacich vlakov v jednom case a v jednej stanici nie je. Tak posielam pochvalu kompetentnym.
Zaroven vidim na mape aj novinku v podobe ''Vlak čakajúci na odchod''. Neviem, z coho sa cerpa tato informacia, ale tiez ma pomerne vysoku vypovednu hodnotu, ktoru uvita clovek nastupujuci niekde v blizkosti vychodzej zastavky vlaku.

Žeby to tu čítali? :D
Automatická zmena zoomu mapy už sa nedeje a dokonca už začali na mape zostávať vlaky po príchode do cieľovej stanice (vyzerá to, že po dobu 5 minút).

V reále sa bodka zobrazuje iba v prípade ''generovaného'' meškania na príchode do cieľovej stanice. Teda že vlak sa buď zasekol na trati pred cieľovou stanicou, ale niekto nezadal včas príchod do systému. Pri potvrdenom príchode vlak okamžite zmizne.

Zaujímavé. Hlavne že na to v legende na boku majú ikonku “Vlak alebo NAD v cieľovej stanici”.

To mi potom príde dosť bizarné.

Presne tak, pokiaľ nie je neprehľadná mapa v GRAPPe v uzle Praha, tak naozaj neviem, kde by mala byť neprehľadná na sieti ŽSR :D

IceFox: Nie, s tou ''bodkou'' je to v GRAPPe, tam zostáva vlak 10-15 minút po dojazde. Zo ŽSR sa dá tá informácia vymlátiť len cez PIS a zrejme ju neposkytujú ani cez API prístup partnerom (už som to tu spomínal, nezobrazuje sa ani v histórii meškaní na cp.sk).

Dúfam, že ďalšia je na rade dezinformačná aplikácia Infotabule. Tam sa absolútne nemajú na čo vyhovárať, že to nejde, pretože Správa železnic s úplne rovnakými systémami ich usvedčuje zo lži.

Tak je jasne, ze to nechcu robit, lebo by im zase ludia pozerali na prsty. Klasicke vyhovorky, ako to sposobi kolaps dopravy, uniknu smrtelne dolezite data a martania budu vediet, ze nase vlaky nemaju proti nim sancu.

Doteraz som žil v tom, že keď vlak dôjde do koncovej stanice tak cca 10 min. ostane bodka (resp. šípka sa zmení na bodku) s poznámkou že prišiel včas/o X min. neskôr.

Inak som mierne šokovaný. Štátna inštitúcia ale toto sa im podarilo. Až na tie drobnosti je to veľmi pekná evolúcia. A narozdiel od GRAPP je to aj pekne použiteľné na mobile.

Treba pisat podnety na ZSR, ja som pisal uz niekolkokrat ohladom zmiznutia vlakov po dojazde do cielovej stanice. Stale odpovede typu ze mapa bude neprehladna. Ale to mi pride ako nezmyselny argument, ked v GRAPP SZ ukazuje vlak cca 20 min po dojazde do cielovej stanice a pri vacsom pocte vlakov to nesposobuje ziadnu neprehladnost. Tak neviem, cim viac ludi napise, tym vacsiu vahu to moze mat, ale aj nemusi...

ŽSR nasadili do overovacej prevádzky novú verziu mapy s polohou vlakov (mapa.zsr.sk). Už sa pri vlaku zobrazuje aj vývoj meškania počas celého priebehu jazdy (ako v aplikácii GRAPP Správy železnic).

Bohužiaľ zostal zachovaný neduh, že vlak z mapy zmizne okamžite pri príchode do cieľovej stanice. A dosť otravná nová funkcia je automatická zmena zoomu mapy po rozkliknutí detailu vlaku.

Ak sa nástupište úplne rozoberie,zmení povrch na dlažbu to ŽSR muselo naozaj veľa ušetriť oproti nástupištiu 21storocia tzv. koridorovemu.Aj ZSSK sa mala ozvať. Už len kvôli bezpečnosti nastupovania. Toto naozaj nie je normálne čo táto firma predvádza.

Žiadna obnova nebola. Iba sa znížila výška koľaje keďže koľaje už boli vyššie ako nástupištia a odrezali s prístrešku. Asfalt tam bol snáď pôvodný

Prečo ŽSR píšu na svetelnej tabuli nástupište vlaku, ktoreho odrieknutie je už niekoľko hodín vymastodontovane? Konkrétne včerajšia 3037 a dnešná 3000 v Rači.
Predpokladám, že dopravca to musí mať najneskôr v momente zverejnenia pre verejnosť oznámené aj u ŽSR.

Keď sa už hovorí o tých protihlukových stenách... bývam v Kysuckom Novom Meste na Podstráni (je to pri hvezdárni, kto to poznáte). Je to v kopci a môj subjektívny dojem je, že po rekonštrukcii trate a osadení PHS sa hluk šíri smerom k nám viac, než pred rekonštrukciou.

Takisto po osadení nových svietidiel na stanici sa k nám hore šíri viac svetelného smogu.

https://goo.gl/maps/mShTxS4M1BHSzkJE9

Mám pocit, že teraz je to viac vyvolané úpravou koľaje - po úprave geometrie koľaje sa musí upraviť aj nástupná hrana. Pri tomto type nástupišťa sa to zrejme dá len rozobratím a spätným zložením.
Ako to spravili pri poslednej obnove, netuším, no mám dojem, že tam bola asfaltová vrstva. Životnosť asfaltu na ceste je cca 7 - 10 rokov. Predpokladám, že chodníkový bude na tom podobne. Tento chodníkový asfalt dostáva v letných horúčavách dosť zabrať. Takže obnova už aj z tohto pohľadu bola na čase.

Čo sa týka uzla BA, nemám bližšie info. Ale na UVO sa dá dohľadať, že bola na jar súťaž na EIA, bol cca 2 mes. dozadu vybratý uchádzač, zrejme je to pred podpisom zmluvy.

Rozdiel ZA/KE vysvetliť neviem, nepoznám bližšie okolnosti. Ale príčin môže byť veľa - keď dvaja robia to isté, nie je to to isté, môže byť iný softvér na hlukovú štúdiu, iná metóda na výpočet hluku, iné podmienky na širenie hluku (odrazy od budov), mohla sa zmeniť legislatíva, posudzujú to iné úrady atď... K tým úradom - na rovnakú stavbu niekde na východe stačilo ohlásenie, v BA chceli územné rozhodnutie (toto sa stalo cca 10 rokov dozadu). Takže dôvodov môže byť veľa.

Varín - ZA - spomínam si, že pred časom sa ľudia z okolia zriaďovačky v Tepličke sťažovali na hluk, ktorý sa z nej šíril. Predpokladám teda, že vo výške steny je zohľadnený aj tento zdroj hluku.

O nízkych stenách sa vie. Podľa mojich info ale k tomu zatiaľ nie je u nás legislatíva. U nás žiaľ všetko trvá...

Asi som sa nepresne vyjadril. Netvrdím, že v ČR nerobia nástupištia s výškou 550 mm na vedľajších tratiach. Samozrejme robia. Tvrdil som len, že to nie sú OPRAVY. Ale rekonštrukcie, optimalizácie, revitalizácie, modernizácie a pod. Bolo to v reakcii na to, že na Vinohradoch sa robí iba OPRAVA - t.j. obnova pôvodných parametrov. Z pohľadu povolenia stavby na obnovu/opravu nepotrebuješ stavebné povolenia, stačí stavbu ohlásiť stavebnému úradu. Akonáhle meníš parametre stavby, potrebuješ min. stavebné povolenie. V tomto kontexte tvrdím, že v rámci OPRAVY nie je štandardne možné meniť výšku nástupišťa (iba ak by stavebnému úradu niečo ''ušlo''...).

Ad D.C: obnova nástupíšť na Vinohradoch prebiehala cca pred 10 - 12 rokmi, Asi to spravili nanič, keď sa opätovne robí.....
**ak to má mať zmysel, tak sa to má riešiť v súlade s nejakou dlhodobejšou koncepciou rozvoja**
Preboha, toto už počujem min. 20 rokov. To stále neexistuje žiadny plán rozvoja, prestavby brat. žel. uzla ? Toto budete tvrdiť aj o 50 rokov..... Ďakujem za info pre blbých. Blá-blá-blá.

No a vies mi vysvetlit, aky je rozdiel medzi stanicami Kosice a Zilina, ze v tych Kosiciach mohla ostat povodna vyska, ale v Ziline je evidentne vyssie? Takisto aky je rozdiel medzi Varinom a Svitom, ze v tom Varine skoro az po Zilinu musi byt taka vysoka stena, ale pri Lucivnej a Svite staci zrazu omnoho nizsia stena? Pritom v oboch pripadoch ide o tu istu vytazenu dvojkolajnu trat. Inak uz davno Nemci testovali take omnoho nizsie protihlukove zabrany, ktore boli efektivne ako tie protihlukove steny, len nemuseli byt take vysoke. Ale to uz by zase museli poznat projektanti.