Taurus, Vectron a iné elektrické rušne Siemens
Dňa 31. marca 2005, sa uskutočnil v montážnych priestoroch firmy Siemens Transporation Systems v Mníchove - Allach, roll-out trojsystémového Taurusa radu 1216.
Železniční operátori z celej strednej Európy s nedočkavosťou očakávali tento deň, pretože výrobca avizoval, že nový Taurus prekoná nielen bariéry odlišných elektrických napäťových sústav, ale že bude môcť bez problémov jazdiť aj v krajinách, kde jeho predchodca, rad 1116 spôsobuje rušenie koľajových obvodov. Ako je známe, na SŽDC a ŽSR dosiaľ nemá prejazdnosť.
Siemens TS vyrobil tri verzie lokomotív radu 1216.
1216.001, typ A s určením pre D-CH-I-SLO s VZ pre určené krajiny
1216.002, typ C s určením pre CZ-SK-H s VZ Mirel
1216.003, typ B s určením pre D-A-SLO s VZ pre určené krajiny
Na dnešnom roll-oute boli prezentované stroje 1216.001 (na voľnom priestranstve) a 1216.003 (v hale). V nasledujúcich mesiacoch budú nasledovať skúšky na okruhu vo Wildenrath a v Cerheniciach. 1216.003 uskutoční testy na ÖBB.
V budúcnosti budú vytvorené, ak sa ukáže potreba, aj iné verzie 1216: napr. pre krajiny D-A-CZ-SK, alebo pre D-SLO-A-CZ-SK.
V tejto rubrike budeme sledovať ďalšie cesty nového typu Taurusa, pretože je predpoklad, že v dohľadnej dobe sa udeje jeho prezentácia na ŽSR a jestvuje reálna šanca, že bude môcť po schválení jazdiť aj na SŽDC a ŽSR.
V dnesnej dobe je to vsade velmi komplikovane. Moderne dráhy su vytácene na maximalizovanie efektivity a zisku a management nevidi v tejto cinnosti prinos, preto nakoniec vsetcia mlcia.
Viem napr., ze existuje pracovna skupina 16,7Hz. Rakusania, Nemci, Svajciari, ktori maju do cinenia s napajanim trakcie (teda zodpovedni sefovia) sa stretavaju, odovzdavaju si skusenosti, koordinuju si urcite kroky.
Viem to osobne od ludi, ktori na tie stretnutia chodia.
Mam vsak taky dojem, ze po rozdeleni republiky si nevymienaju skusenosti ani CD / SZDC a ZSSK / ZSR. Inak by predsa nebol vyvoj v Cesku a na Slovensku tak odlisny.
Argumentacia, ze co je dobre v Cesku, nemusi byt dobre na Slovensku, je scestna a potvrdzuje len to, ze odornici z oboch republic sa nebavia a nehladaju spolocne koncepty. Na velku skodu vsetkych.
Proste, niekto je hnily hybat rozumom a trpia vsetci.
Keby bol zaujem riesit technicke veci tak, aby to to v oboch republikach fungovalo rovnako, asi by sme boli uz dalej. Zatial sa vsak dozvedam, ze pokrok je na Slovensku viac-menej neziaduci...
Presne to je ten priblem, potom clovek dost casto ziska mylny dojem, ze inde vsetko existuje a funguje perfektne, kym u nás sme utopeni v dennodennych problemoch.
Nechápem preco nase zeleznice nepovazuju za zakladnu povinnost, aby veduci pracovnici pravidelne publikovali - aspon technicke pozadia jedotlivych rieseni.
Bol dobrym zvykom ( aj u nás pred vojnou) ze zeleznice vydávali technicky magazin o rozvoji. Dnes zriadia propagacne oddelenia a hovorcov / hovorkyne, väcsinou na dezorentáciu verejnosti ( nie je to inak ani napr. u DBAG)



No, ono mi chybaju u nas casopisy, kde sa nieco dozviem. Ani ceske, ani slovenske principialne neexistuju. V nemeckych sa docitam vselico, ale zas len o Nemecku, Rakusku a Svajciarsku. O inych zelezniciach iba sem-tam nejaku zaujimavost.
Zbynek:
V tom casopise pojednavaju o tzv. Wendezug, kde sa pise, ze nie vsetko sunute je vratna suprava. No a tie nase skusenosti, aj ked sa tu par rarit naslo,
boli viac menej odsudene na zanik, nez by sa im seriozne venovalo.
Na jednu vec si dávaj pozor. V niektorych státoch zdokumentuju aj to co sami nevymysleli, a samozrejme aj to co u nich existovalo. Iné zeleznice dodnes nepodkladaju to za potrebne, aby boli zdokumentkvane priebezne technologicke vyvojove smery. ( napr. Cital si nejake oficialne uvahy o technologiach pouzitych na novych koridoroch? Niektore zeleznice este stale viac venuju energie na vyprodukovanie zakazov - fotografovania, zdokumentivania - ako popisu/publikácii stavu a planov.)
Prave teraz studujem jednu oblast co sa tyka zavesenia troleja. Cuduj sa, Nemci po 2. svetovej vojne mali v prevádzke cca 28 roznych systemov a k nim potrebovali trvalo viac ako 7000 skladovych poloziek. Az v r. 1951 sa zhodli na jednom systeme a ostatne museli pracne vymenit. To su tiene rozvoja a skusenosti, a to na jednej najväcsej zel. siete na kontinente. Kupodivu vsetko je zdokumentovane a pristupne. Skus nieco podobne reserzovat u nas!
Clovek neznaly, potom sa odvolava na dostupne pramene a ignoruje vsetko, co jemu nie je zname, alebo dostupne...
To je nasa dost velka nevyhoda.
Tenkrat v Germanii jazdili sunute znacne rychlejsie.... Netresnem blbost, ked poviem, ze aj 100km/h.

Ale na tych nasich zubatych zas nemali take technicke vymozenosti, ako ti germani s parou. Uz vtedy bolo nutne priebezne elektricke vedenie z riadiaceho voza do lokomotivy.
Ten casopis, co som odporucal, popisuje vsetky mozne technicke hejblata, ktorymi si predavali informacie z riadiaceho voza do lokomotivy....
Kde by sa u nas dalo dopustit, aby fira sedel v riadiacom voze a komandoval kurica, ktory riadil lokomotivu. Nie sci-fi, realita.

Ale malo to moznost pneumaticky alebo elektropneumaticky uzavriet regulator z riadiaceho voza.....
https://shop.vgbahn.info/media/pdf/Blick%20in%20diese%20Ausgabe/711501.pdf

Po desatrociach tvrdenia, ake je to nebezpecne prevadzkovat tlacene supravy nemozes chciet, aby to zrazu slo ako po masle.
No, ona tu velka potreba u dialkovych vlakov v minulosti ani nebola... U nas niet tak vela hlavovych stanic ako v u Germanov, Helvetov a Talianov.... Tam to zacalo prioritne. A pri socialistickom hospodareni zas nebolo take nutne riesit rychle obraty v koncovej stanici.
Ked som sa prvy raz dostal "do velkeho sveta", tak som prisiel na to, ze to take nebezpecne zjavne nebude, ked som sa sinul po direttissime (Roma - Firenze) cca 160km/h - 200km/h v sunutej suprave....
No a ked Nemci vysli s ICE2, Svedi s X2000, Dani s Lyntogom......
Uplne zaujimave boli vlaky v Nemecku, push-pull s parnou masinou.
Na to, ako to fungovalo, sa divim, ze neboli nejake velke katastrofy....
Bolo to urcite narocne, ale fungovalo to uz pred 2.sv. vojnou.....
kompaktibilita WTB s PP , v pripadnej buducnosti mozno pouzitia vratnych suprav z produkcie Skoda . Nasledne variabilita 2 HKV vlakova- dialkovo riadena atd atd.
Tym ze na tom jazdime tak vieme chybicky krasy, a ak by to bolo o pocte 16 ks tak ND by na sklade museli byt (tlakove rele, lyziny, zberace, casti menicov, atd atd). Pri dvoch kusoch to vyznam nema.
Co sa tyka spolahlivosti, normal .
Co sa tyka podmienky vyberoveho konania. Cena, isteze. Mozno pri cene by sa mohlo zamysliet na tym, aby to vedelo komunikovat s PP , tj kompaktibilita WTB!!! Ale to si musia vo vedeni ZSSK povedat, ci to dalsich 30 rokov bude IBA za sebou "nieco" tahat, alebo sa dostaneme na uroven okoliteho sveta a zacneme riesit supravy vratne (kedze aj teraz mame vratne supravy, akurat sa v koncovcyh staniciach s HKV obieha) .
Np, ved ja citam casopis, ktory je u OBB "neziaduci". Redakcia sice sedi v Rakusku, ale vydavatel je vo Svajciarsku. A OBB, ale ani nikoho ineho nesetria....
Jedina skoda, ze oni su tie casopisy 3 (Nemecko, Rakusko, Svajciarsko) a vo vsetkych 3 je 70% clankov identickych a len niektore specificke informacie su odlisne. Aby som si 3x kupil skoro to iste, to ma nik nenahovori, ale radsej by som mal aj drahsiu verziu, kde budu vsetky informacie zo vsetkych troch vydani...
Kazdopadne sa z toho rakuskeho mesacnika dozviem skor a castejsie niektore veci aj o Cesku a Slovensku ako v ceskych casopisoch, co dostat u nas.....
Komicke, nie?
Rad by som taky casopis videl v slovencine alebo cestine....