Deň v znamení motorákov

V tento deň má byť vypravený len jeden pár mimoriadnych vlakov na trase Zvolen – Banská Štiavnica. Súprava bude v zložení M131.1053 + BDlm + 830.128. Ak však chcem stihnúť splniť svoje ciele tak budem musieť vstať mimoriadne skoro. Takže po návrate zo sobotňajších osláv a rýchlej rozborke fotografického materiálu chystám program na nedeľu. Zostavím si akýsi rozvrh na fotenie a idem spať, vstávame o 3:15. Možno sa čitateľ pýta, prečo v mojich plánoch figuruje hlavne Banská Belá? Je to prosté, je to rodisko môjho starého otca a mám teda k tomu miestu určitý vzdialený vzťah.

A z Belej nemám doposiaľ ani žiadne fotografie a táto spred viac ako 10 rokov za veľa nestojí

Zvuk budíka nikdy neznel tak strašne, nakoniec sa však premáham a pomaly vstávam z postele. Keď si však predstavím čo ma dnes čaká, preberiem sa načisto a vychystám sa už s určitým nadšením na cestu. Moje kroky vedú na stanicu, cestou počuť búrlivý spev alebo skôr krik vtáctva rozliehajúci sa mestom. Pomaly sa rozvidnieva a vyzerá to na celkom pekný deň. Prichádzam na stanicu. Tu sa nazbieralo pár cestujúcich, snáď mieriacich za prácou. Skôr prechádza vlak na Lučenec, vedený 812-kou. Na Zvolen ide tiež 812-ka. Bežne chodia húsenice. Žeby znamenie?

Motorák 812.007, ktorý ma doviezol o chvíľu vyrazí ako Os 6205 do Lučenca

Aby som sa načisto prebral, vystupujem na Nákladnej. Kochám sa pohľadom na ešte stále plné depo, na jeho západnom konci už posunujú na Osobnú 812-ky. Vyberám sa na prechádzku budiacim sa Zvolenom. Všade je kľud, vtáctvo sa tu chová umiernenejšie. Nakoniec prichádzam na stanicu a kupujem si lístok do Štiavnice, vystupovať však budem inde. Na stanicu prišli 812-ky, ktoré budú nasadené na osobných vlakoch na Štubňu a Štiavnicu. Po Hronskú Dúbravu pôjdu spoločne, tam sa ich cesty rozdelia. Robím teda pár fotografií v prvých ranných lúčoch alebo tom čo preniká cez oblaky. Po dôkladnom pohľade si nachádzam miesto v úplne prázdnom motoráku. O pár minút vyrážame na cestu.

812.021 bude z Hronskej Dúbravy pokračovať ako Os 6104 do Hornej Štubne

Hneď po vypravení ma príde skontrolovať vlakvedúci. To využijem na položenie otázky. Zisťujem, že zo Studenca do Belej je to asi na 40 minút chôdze po ceste. Tak sa rozhodujem pre vystúpenie v Studenci, čo oznámi vlakvedúci strojvodcovi, nakoľko ide o zastávku na znamenie. V Dúbrave sa súprava rozpája a čelná 812-ka pokračuje na Štubňu. Náš motorák sa zas mení na Štiavnickú Anču. Pristupujú cyklisti a zapĺňajú tak prázdnotu ranného spoja. Pohýname sa a opúšťame Hronskú Dúbravu. Sledujem trať a okolitý terén. Starý otec nás sem párkrát zobral, je to však už dávno. Zisťujem, že z tých ciest si nepamätám nič konkrétne, čo sa trate týka. V Kozelníku doberáme ďalšieho pasažiera a ja sledujem hektometrovníky. V Belej si všímam hektometrovník značiaci kilometer 15,0.

Staničná budova v Banskej Belej

Na čistinke sa zjavuje plechová búda, sme v Banskom Studenci. Vybieham z vlaku, tasím fotoaparát a fotím motorák na zastávke. Že som úplne mokrý od rosy si všímam až po jeho odchode. Porozhliadnem sa a nachádzam kilometer 17,4. Rozhodujem sa pre pochod popri trati. Obloha je sivá, mierne zatiahnutá. Slniečko zatiaľ nehreje. Obliekam výstražnú vestu a svižným krokom vyrážam do Belej. Na tráve sa šmýka. Sledujem očkom stav trate, ten je úbohý. Ak prevádzku neukončí nezáujem tak technický stav určite. Prechádzam Beliansky viadukt, vytypujem si miesto na fotenie a ostávajúci čas využívam na dokumentáciu stanice.

Traťový úsek medzi Studencom a Belou, vidieť tu v minulosti v bežnej prevádzke pomaranč musel byť zážitok

Osobný vlak prichádza načas, v okolitej zeleni celkom vynikol. Po jeho prechode sa vyberám po vytrhanej vlečke do Dinasu k Halčianskemu tajchu. Odtiaľ mám v pláne vyfotiť ďalší vlak mieriaci do Štiavnice. Obchádzam naokolo celý areál Dinasu. Jeho stav je smutný. Svet nemusí zaniknúť apokalypticky, koniec môže nastať aj potichu, postupne sa rozplynúť v priestore, tak ako sa to deje s Dinaskou. Poďme však radšej k tajchu. Je tu krásne. Opäť ticho sprevádzané príjemným trilkovaním spevavcov. Nachádzam miesto na fotenie a do času príchodu vlaku si sadám na lavičku. Zatváram oči a uvažujem, že nebolo by zlé si tu ľahnúť a už nič do konca dňa nerobiť. Po zrelej úvahe sa však preberám a dve minúty pred príchodom vlaku zaujímam svoje miesto, aby som zistil, že mi skapala baterka.

Halčiansky tajch v toto kľudné ráno

Rýchlo bežím k batohu po novú, mením ju a sprevádzkujem fotoaparát, do prejazdu vlaku ostáva pár desiatok sekúnd. Zacieľujem fotoaparát a čakám, vpravo šumí tečúca voda, a tak je prichádzajúci vlak sotva počuť, nakoniec sa však fotka zdarí. Mierim späť na stanicu. Cestou stretávam pána, ktorý mi prezradí, že Dinaska má majiteľa, no tým sa to končí, perspektíva už žiadna. V stanici sa utvrdzujem v polohe samovratov a fotím vlak idúci zo Štiavnice, po ňom má prísť očakávaný mimoriadny vlak. Minúty pred príchodom, začínajú sa zbierať fotografi. Nakoniec sa od Kozelníka ozve trúba a vlak prichádza. Fotíme ho. Po zastavení sa zo súpravy vyrojí množstvo ľudí, fotia aj oni. Po minútke zas všetci nastúpia, vlak odchádza a s ním aj osadenstvo stanice. Skoro jediný ostávam čakať na osobný vlak, ktorým pôjdem do Štiavnice.

Dočkali sme sa, mimoriadny vlak prichádza

Osobný vlak je opäť obsadený vlakovou čatou z rána, cestujúcich je už tiež viac. Čata ide zistiť voľnosť trate telefonátom do Dúbravy. Po pár minútach sa pohýname do Štiavnice. V Štiavnici stojí súprava mimoriadneho vlaku. Tak ako ostatní, fotím generačné stretnutie. V priestore sa pohybuje aj televízny štáb, ktorý dokončuje reportáž z osláv. Odfotil som čo som potreboval pre kompletnosť dokumentácie diania a nastupujem do osobného vlaku. Mierim do Kozelníka. Tam plánujem vyfotiť križovanie motorákov. Zo Štiavnice vyrážame načas. V Kozelníku vystupujem ako jediný, vlaková čata zas telefonuje do Dúbravy o voľnosti trate pre mimoriadny vlak.

Chvíle oddychu pred návratom domov

Mimoriadny vlak prichádza do Kozelníka ako prvý. Okamžite sa z neho vyrojí hromada cestujúcich. Pár minút na to prichádza osobný vlak z Dúbravy. Križovanie prebieha bez komplikácií. Po ukončení dokumentácie konečne aj ja nasadám do historickej súpravy a mierim v podstate domov. Ďalšie povinné fotenie prebehne v Hronskej Dúbrave, kde časť cestujúcich ukončuje svoje putovanie. Zvyšok zakončuje vydarený deň vo Zvolene, podľa personálu skoro všetci cestovali so spiatočným lístkom. Pár posledných fotografií vo Zvolene a tiež idem domov. Ďalší skvelý deň za nami, za ktorý opäť ďakujeme. Teraz už zostáva len napísať nejaký sprievodný text a urobiť rozbor fotografií, podarili sa?

Úvodná snímka: Plagát informujúci o jazdách mimoriadnych vlakov