Preložky na trati č. 110 Bratislava - Kúty

V našom krátkom rozprávaní, ktorého hlavný zmysel spočíva o čosi viac v obrazových dokumentoch, si budeme všímať významnejšie zmeny v trasovaní železničnej trate, zakreslené do mapky (zelená farba znamená súčasné trasy, červená zas zrušenú trasu). K tomu sme doplnili aspoň zopár známych údajov.

Konkrétne na koridorovej trati s číslom 110, smerujúcej z Bratislavy do Kútov a ďalej na hranicu s Českou republikou, ich do dnešných čias síce mnoho nie je, ale pozornosť púta práve prebiehajúca činnosť medzi Devínskym Jazerom a Zohorom. Ale začneme z toho druhého - "staršieho" konca.

Kúty. Hneď po vytvorení Československa, v roku 1918, vznikla potreba zlepšiť dopravné spojenie medzi Slovenskom a Moravou. Snahou bolo začať s riešením situácie čo najskôr. Zákonom č. 78 z 30. januára 1920 bolo zabezpečené zdvojkoľajnenie trate Devínska Nová Ves – Břeclav (úsek Bratislava - Devínska Nová Ves mal dve koľaje už dávnejšie). Začala sa teda veľká rekonštrukcia dovtedajšej lokálky Devínska Nová Ves – Kúty – Břeclav, ktorá sa náhle stala súčasťou významnej spojnice Bratislavy, Brna a Prahy s celoštátnym významom. Tlak na to, aby bola zdvojkoľajnená a zmodernizovaná trať odovzdaná v čo najkratšom termíne, spôsobil, že so zemnými prácami pri Malackách sa začalo v novembri 1919, ešte pred dohotovením detailného projektu stavby. Prevádzka na zosilnenej a zdvojkoľajnenej trati začala 31. 5. 1921 odovzdaním posledného úseku Brodské - Břeclav. Úvrať v stanici Břeclav však bola odstránená výstavbou preložky až dodatočne, v roku 1929.

Práve do spomínaného obdobia rozsiahlej prestavby trate spadá aj zmena zaústenia hlavnej trate na severnom zhlaví stanice Kúty. Stará jednokoľajná trať smerom na Břeclav pôvodne opúšťala stanicu prudším oblúkom,ktorý bol v rokoch 1920 až 1921 upravený do súčasnej podoby "voľnejšieho esíčka". (Pravdepodobne sa pri rovnakej príležitosti máličko smerovo upravilo aj zaústenie holíčskej trate, ale podľa všetkého išlo z nášho pohľadu o zanedbateľnú zmenu).

Pozeráme sa smerom ku stanici Kúty a stojíme na mieste, kde sa novšia trasa odkláňa doľava od tej starej. Tá kedysi pokračovala rovno, do lesíka. Hmatateľnou pamiatkou je aj pôvodný priepust, ležiaci o čosi viac napravo a o čosi nižšie voči dnešnej trati, ktorý tiež vidíme v popredí na snímke.

A tu už kráčame po starom telese, po ktorom dnes vedie lesná cesta, priamo ku zhlaviu stanice Kúty. Vľavo, na dohľad, nám však robí spoločnosť novšia trasa. (snímky 2x autor)

Kúty. V rámci už spomínanej rekonštrukcie jednokoľajnej trate Devínska Nová Ves – Břeclav na dvojkoľajnú išlo aj o zosilňovanie zvršku a vylepšenie ďalších parametrov, vrátane predlžovania staníc. V Kútoch muselo byť z tohto dôvodu v rokoch 1920 až 1921, okrem úprav na severnom zhlaví, pozmenené aj zaústenie trate od Jablonice na južnom konci stanice.

Južné zhlavie uzlovej stanice Kúty pri pohľade od Bratislavy. Vpravo sa pripája trať od Jablonice.

Pamätná tabuľa staviteľovi druhej traťovej koľaje, osadená taktiež na južnom kútockom zhlaví. (snímky 2x autor)

Devínske Jazero - Zohor. Ide v súčasnosti o najnovšiu preložku na území Slovenska, aj keď nie príliš výraznú. Napriamovali sa zložené oblúky severne od Devínskeho Jazera za účelom zjednotenia do jedného oblúka a zvýšenia traťovej rýchlosti, pričom vlaky boli na novú trasu prevedené v marci 2014. V súčasnosti sa v novej trase jazdí zatiaľ iba po jednej koľaji, prebieha výstavba druhej koľaje a rekultivácia starej trasy. Na mapke je okrem toho červenou farbou zaznačená aj dnes už zrušená a zlikvidovaná trať z Devínskeho Jazera do Stupavy.

Podľa vyjadrenia na webovej stránke ŽSR: "V úseku Devínske jazero – Zohor prebieha komplexná rekonštrukcia železničného zvršku a spodku koľaje č. 1. Stavenisko je umiestnené medzi železničnými stanicami Devínska Nová Ves a Zohor. Účelom stavebných úprav je prestavba existujúceho zloženého oblúka s medziľahlou prechodnicou s polomermi  r1 = 2000 m a r2 = 840 m na oblúk s prechodnicami s polomermi r = 1504,1 m (koľaj č. 1) a r = 1500 m (koľaj č. 2 - bola rekonštruovaná v r. 2013). Navrhované parametre budú vyhovovať modernizovanej trati pre rýchlosť 140 km/h. Rekonštruovať sa bude aj trakčné vedenie a čiastočne zabezpečovacie zariadenia, železničný most a priepust pod koľajou č. 1. Pri zrekonštruovanej koľaji č.2 sa dokončuje zárubný múr a sanácia svahu. Ukončenie prác predpokladáme v septembri 2014."

Na mapke je okrem kľúčového oblúka červenou farbou vyznačená aj dnes už zlikvidovaná trať z Devínskeho Jazera do Stupavy.

Pohľad zo starého telesa na preložený oblúk smerom ku Zohoru. Vľavo hore, na svahu, vidíme pozostatky po niekdajšom nadjazde ponad trať.

Pohľad opačným smerom, ku Bratislave, nám odhaľuje staré teleso trate (vpravo), ktoré podlieha rekultivácii, aj s pôvodným priepustom. 

Na záver ešte raz toto miesto s bývalým priepustom, a vlakom EC Avala (350.016). (snímky 3x 2.4.2014)

 Zdroj mapových podkladov: google.