Dioráma

15.1.2010 8:00 Bc. Peter Bendžala

Dioráma

Modelárstvo, zvlášť to železničné má u mnohých z nás rôzne začiatky. Niekto sa mu začne venovať už v útlom veku, niekoho chytí neskôr. Neviem presne ako to bolo v prípade Marea, ale výsledok, s ktorým sa prednedávnom pochválil na našej stránke ma milo prekvapil. A tak som neváhal, odpísal mu a prehovoril ho, nech pripraví krátku reportáž zo stavby diorámy. To, že i za málo peňazí sa dá veľa urobiť Vás presvedčí v ďalších vetách.

Dajme teda priestor na prezentáciu samotnému autorovi tohto vydareného dielka. (igi)

 

Do stavby diorámy som sa pustil 12. decembra 2009, dôvodov na stavbu bolo viacero:
1.  Už dlhší čas som mal v pláne vytvoriť kúsok trate v prírode,

2. 2. decembra mi bol doručený balík s objednaným okuliarnikom 754, ktorého som si oficiálne našiel až 24. decembra pod vianočným stromčekom a chcel som mať priestor, kde by som si ho odfotil

3.  spolu s okuliarnikom som si objednal aj niekoľko materiálov na stavbu krajiny a chcel som si vyskúšať prácu s nimi.

V  dioráme som chcel spojiť mne veľmi blízke veci: prírodu (turistiku) a železnicu, zobrazil som trať prechádzajúcu krajinou, kde sú polia, poľná cesta, turistický chodník, turistický prístrešok, ohnisko, prameň a iné v skutočnosti sa nachádzajúce pestrosti.
 



Základňu diorámy tvorí polystyrénová doska hrúbky 50 mm o rozmeroch 40x50 cm, do ktorej je vyhĺbený jarček, vo výške základne je časť poľnej cesty a polia. Ostatný terén je tvarovaný kusmi až kúsočkami polystyrénu lepenými na základňu. Tieto kúsky som orezával ostrým nožom, prípadne „odpaľoval“ spájkovačkou. Na polystyrén som nanášal kúsky papierových utierok namočené v roztoku disperzného lepidla s vodou (cca 1:10) a potom som to ešte ponatieral neriedeným lepidlom. Po zaschnutí som povrch natrel čierno-hnedou temperou a posypal preosiatou zeminou zo záhrady.

Zeminu som najprv zakapal vodou s kvapkou saponátu (10 ml vody:2 kvapky saponátu) a následne roztokom lepidla s vodou (cca 1:5).    Na zakapávanie som použil injekčnú striekačku s ihlou. Na imitáciu trávy som použil zvyšky trávneho koberca spred 20 rokov a čerstvo zakúpenú statickú trávu 5 mm od Nocha. Flokovačku nemám, tak som ju po trsoch pinzetou nalepoval na zeminu (Aj tak to podľa mňa vyzerá reálnejšie. Tráva je v skutočnosti rôzne uležaná, nikdy nestojí jedno steblo vedľa druhého, ak sa samozrejme nebavíme o anglickom trávniku). Brázdy zemiakového poľa tvorí kartón  (tá vlnitá polodutá časť) zasypaná zeminou a zakapaná roztokom lepidla. Na znázornenie zemiakových listov som použil penové vločky, jemné tmavozelené od Auhagenu. Tie vločky som použil aj na popínavku na múre a nejaké drobné kríčky a burinu. Pšeničné pole je z tej vysokej suchej trávy čo kde tade rastie.

 


Smrečok bol kúpený ešte pred 20 rokmi. Breza je mojej výroby: z medeného drôtu vytvorená kostra zatretá kašou z hrubej múky, vylúhovaného a následne vysušeného čierneho čaju, vody a lepidla, zatreté bielou temperkou. Ako listy sú použité zelené a žlté listy od Nocha, ktoré som lepil na vatu namotávanú okolo vetvičiek. Postupov na výrobu stromov je mnoho, tak nie je potrebné sa viac rozpisovať, aj keď myslím, že múku, ani čaj ešte nepoužil nikto.
Poľná cesta je vysypaná klasickým pieskom a štrkom od Poláka 5313 – Štrk H0 – Žula. Priepust pod poľnou cestou je zo starého pera natretého sivou temperou. Výstražné kríže na priecestí som robil v skicári, ale ako som neskôr  zistil, na internete je plno takýchto značiek. Stĺpiky sú zo špajlí nafarbených bielou temperou a červenou centrofixou. Podvaly na priecestí sú zo špajlí, ktoré sú farbené hnedou a čiernou temperou.

 


Turistický mostík, prístrešok, studnička, plot a kríž sú z kuchynských špajlí rezaných žiletkou na potrebné kúsky (aj šindle na prístrešku). Skúšal som aj prácu so zápalkami, ale tie sa mi vždy štiepili tak ako som nechcel. Tieto doplnky som natieral buď hnedým tušom alebo hnedou temperkou, ale aj kombináciou oboch.

 


Turistické značenie - smerové šípky: stĺp tvorí drôt natretý na žlto, strieška je z papiera a šípky sú robené v skicári a vytlačené na farebnej tlačiarni (sú trocha väčšie ako 1:87, ale je to kompromis, ak by boli menšie, nevyzneli by a boli by totálne nečitateľné. Ďalšie 2 turistické značky sa nachádzajú na mostíku a na tyči vedľa pšeničného poľa.

Stĺpy elektrického vedenia sú robené podľa postupu www.shimiland.info, špajle, drôt a drobné korálky. Výrobou 3 stĺpov som strávil 5 hodín, s korálkami si človek užije. Medzi stĺpmi som natiahol pár kúskov klasickej hnedej nite, chcel som znázorniť nefunkčné elektrické vedenie.
Kamene sú skutočné, nazbierané v prírode.

 


Oporný múr a železničný priepust sú z takého „podnosu“, čo na ňom predávajú plátky syra v hypermarketoch (Pripadá mi to ako jemný polystyrén. Ten materiál je pomerne ohybný a drží zdeformovaný tvar). Nožíkom som do toho vytláčal medzery medzi kameňmi, zatrel som to sivou temperou a patinoval bielou kriedou, hnedým a čiernym uhlíkom.

 


Železničný zvršok: vrstva polystyrénu, na nej vrstva tvrdého papiera, na ten prilepená koľaj. Po zaschnutí zaštrkované štrkom od Poláka 5423 – Štrk H0 – vápenec hnedý. Dlho som rozmýšľal, čím to patinovať. Patinátory sa mi zdajú drahé, tak som skúsil niečo svoje. Koľajnice som natrel "krémom" z disperzného lepidla a hnedej a oranžovej temperky. Snažil som sa natierať len koľajové prúty, no nič sa nestalo keď som zatrel podvaly či štrk. Nastrúhal som si hnedý uhlík a potom som získaný prášok nanášal štetcom na koľajnice, podvaly a štrk (od koľajníc do stratena). Z výsledku som nadšený.
Fotky zo stavby sú z interiéru a fotky po dokončení diorámy sú fotené na levočských hradbách. Dúfam, že máte približnú predstavu ako som postupoval. Ak máte otázky k stavbe, rád odpoviem. Cena použitých materiálov bola cca 8 €, strávil som nad tým cca. 80 hodín práce.
Do budúcna mám v pláne vytvoriť nadväzujúci diel k tejto dioráme a do vzdialenejšieho budúcna je mojim snom a cieľom domáce koľajisko.

Galéria