Čriepky z histórie: Z Košíc do Bohumína v roku 1913

30.1.2009 8:00 Peter Šimko Zdroj: Považské múzeum v Žiline

Čriepky z histórie: Z Košíc do Bohumína v roku 1913

Rok 1913. V Európe sa schyľuje k svetovej vojne, na Slovensku možno všade vidieť maďarské názvy. Takmer všetky slovenské údolia sú pretkané sieťou železníc, po ktorých blúdia vlaky s fučiacimi parnými lokomotívami na čele. Z východu na severozápad Slovenska vedie Košicko-bohumínska železnica.

Popri jej kľukatej trase kde-tu čupia domčeky strážnikov trate, inde romantické budovy železničných staníc. Poďme sa pozrieť bližšie, ako sa na tejto trati, najdlhšej na našom území, cestovalo pred takmer sto rokmi.

 

Železnica bola postavená na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia ako jednokoľajná. Prevádzku na nej uskutočňovala cisársko-kráľovská súkromná spoločnosť Košicko-bohumínskej železnice (KSOD). Spoločnosť prežila aj poštátňovanie železničných podnikov na konci 19. storočia, vďaka čomu na vlastných tratiach dopravovala cestujúcich aj v posledných rokoch Rakúsko-Uhorska už v „novom“ storočí. Okrem hlavnej trate vedúcej z Košíc cez Spišskú Novú Ves, Poprad, Vrútky, Žilinu, Čadcu, Český Těšín do Bohumína, spoločnosť uskutočňovala prepravu aj na dvanástich lokálnych železniciach. Na prelome 19. a 20. storočia začalo zdvojkoľajňovanie hlavnej trate. V roku 1898 bola postavená druhá koľaj medzi Čadcou a Jablunkovom, okrem Jablunkovského tunela. V roku 1907 sa podarilo zdvojkoľajniť úsek Jablunkov – Těšín. Pre veľké stúpanie v tomto úseku však museli vlaky prepravovať súčasne dve lokomotívy.

V tomto období premávali na trati rôzne druhy hnacích vozidiel. Košicko-bohumínska železnica používala vlastné číslovanie rušňov pomocou rímskych číslic, označujúcich série. Na vyjadrenie rozlišnej konštrukčnej rady jednej série sa za rímskym číslom písalo malé písmeno abecedy. Každá lokomotíva bola tiež označená vlastným inventárnym číslom. Najznámejšie boli ľahšie lokomotívy označené IIIb3 (v ČSD označované 313.6), rušne pre rýchliky Ia, rušne IIIq (334.3) určené aj ako príprahy do náročného terénu medzi Čadcou a Jablunkovom a séria vtedy najnovších rušňov 1p (354.9). V roku 1913 bolo na Košicko-bohumínskej železnici evidovaných 195 lokomotív, 390 osobných vagónov a 6264 nákladných vagónov. Rýchliky aj osobné vlaky boli vybavené vozňami troch tried. Tie sa odlišovali kvalitou cestovania a tomu zodpovedajúcou cenou.

ZOBRAZ!
Fotografia lokomotívy Košicko-bohumínskej železnice rady Ip ( 354.9 ČSD) inventárne číslo 313
© Zbierka Považského múzea v Žiline

O bližších okolnostiach osobnej dopravy sa možno dozvedieť zo starých cestovných poriadkov. Sekcia dejín dopravy Považského múzea v Žiline vlastní letný cestovný poriadok Košicko-bohumínskej železnice a jej prípojných tratí z roku 1913 (Cs. kir. szab. Kassa-Oderbergi vasút 1913-évi nyári menetrendje). Knižka má 63 strán a okrem vlastného cestovného poriadku obsahuje aj turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách na 30 stranách a prehľadnú mapu Košicko-bohumínskej trate a okolitých železníc. V tej dobe, pochopiteľne, bola vydaná v maďarskom jazyku.

ZOBRAZ!
Fotografia železničnej stanice Košice, 1872 © Zbierka Považského múzea v Žiline

Na celej trati premávali v roku 1913 tri páry rýchlikov. Každý rýchlik stál v týchto staniciach: Košice (Kassa) – Obišovce (Abos) – Margecany (Margitfalva) – Krompachy (Korompa) – Spišské Vlachy (Szepesolaszi) – Spišská Nová Ves (Igló) – Poprad-Tatry (Poprad-Felka /Poprad-Veľká) – Štrba (Csorba) – Liptovský Hrádok (Lipto-újvár) – Liptovský Mikuláš (Liptó-Szent-Miklós) – Liptovská Teplá–kúpele Lúčky (Liptó-Tepla–Lucski-fürdő) – Ružomberok (Rózsahégy) – Ľubochňa (Fenyőháza) – Kraľovany (Kralován) – Vrútky (Ruttka) – Žilina (Zsolna) – Čadca (Csacza) – Jablunkov (Jablunkau) – Třínec (Trzynietz) – Těšín (Teschen) – Karviná (Karwin) – Bohumín (Oderberg). Cesta z Košíc do Bohumína trvala rýchlikom približne 7 hodín 30 minút. Pre porovnanie, dnes je to približne 5 hodín 30 min. Cesta zo Žiliny do Popradu trvala pod 3 hodiny, najrýchlejší nočný rýchlik ju zvládol za 2 hodiny 32 minút. Dnes trvá táto cesta približne 2 hodiny. To je dôkazom, že niektoré aspekty cestovania sa za takmer 100 rokov, prekvapujúco, zmenili len zanedbateľne a rýchlosť cestovania v tej dobe bola pomerne vysoká.

Z Košíc odchádzali rýchliky o 3.40 h, 12.30 h a 19.05 h, z Bohumína o 1.10 h, 9.50 h a 17.10 h. Avšak večerný rýchlik z Košíc a skorý ranný z Bohumína premával počas roka rozdelený na dva rýchliky označené „a“, „b“. Prvý premával z Košíc do Popradu a späť, druhý zo Žiliny do Bohumína a späť. Od 1. júla do 31. augusta premával tento vlak po celej trase. Najväčšia premávka bola totiž v čase letných prázdnin a tomu sa prispôsoboval aj cestovný poriadok. Cez prázdniny bol tiež zavedený štvrtý pár rýchlikov z Košíc do Popradu. Tatry sa stali po výstavbe železnice významným turistickým centrom celých Uhier a po železnici sa sem prepravovalo veľa návštevníkov.

ZOBRAZ!
Fotografia parného vlaku Košicko-bohumínskej železnice vchádzajúceho
 pravdepodobne do zastávky Lučivná © Zbierka Považského múzea v Žiline

Denný pár rýchlikov bol vybavený jedálenským vozňom, večerný bol zložený z lôžkových vozňov. Do rýchlikov boli radené viaceré priame vozne, premávajúce na úsekoch Bohumín – Žilina – Galanta – Budapešť, Košice – Vrútky – Budapešť, Poprad – Košice – Budapešť, Berlín – Vrútky – Budapešť – Konštantínopol alebo Viedeň – Žilina – Košice.

ZOBRAZ!
Fotografia železničného mosta v Třínci, 1872 © Zbierka Považského múzea v Žiline

Osobných vlakov premávalo na trati 11 párov. Posilnená doprava bola v sobotu a pred sviatkom alebo v pondelok a v deň po sviatku, kedy premávalo 14 párov osobných vlakov. Dva páry osobných vlakov premávali na celej trati medzi Košicami a Bohumínom a boli vybavené reštauračným vozňom. Dva páry premávali v úseku medzi Košicami a Žilinou, dva páry medzi Vrútkami a Bohumínom, štyri páry medzi Jablunkovom a Bohumínom a jeden pár len medzi Jablunkovom a Těšínom. Najintenzívnejšia premávka tak bola na českom úseku trate. Naopak, najmenej vlakov premávalo medzi Popradom a Vrútkami. Na trati pravidelne jazdili aj dva páry zmiešaných vlakov, jeden v úseku Košice – Spišská Nová Ves, druhý medzi Liptovským Mikulášom a Žilinou.

ZOBRAZ!
Cestovný poriadok Košicko-bohumínskej železnice z roku 1913
 © Zbierka Považské múzeum v Žiline

Starý cestovný poriadok je možné považovať za významný zdroj informácií o skúmanej dobe. Intenzívna doprava medzi Jablunkovom a Těšínom svedčí o tom, že tu bol rozvinutý priemysel a vysoká miera dochádzky robotníkov do zamestnania. Poľnohospodársky zamerané Slovensko zas cestovalo pred a po „víkendoch“ a sviatkoch, čiže Slováci chodili na práce do veľkých miest na dlhšiu dobu. Za prírodnými krásami a liečivými vodami našej krajiny však cestovali turisti z bližších i vzdialenejších kútov vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Použitá literatúra a pramene:
  1. KUBÁČEK, Jiří et al., Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 1999, 460 s.
  2. KLAPITA, Marián, Vznik a vývoj Košicko-bohumínskej železnice, in Vlastivedný zborník Považia XI, Osveta, Martin 1972, s. 157 – 188
  3. Považské múzeum v Žiline, Fond histórie dopravy, Do-709, Cs. Kir. szab. Kassa-Oderbergi vasút 1913-évi nyári menetrendje

Súvisiace odkazy