Návšteva u Draculu ala Romania

Rozhodli sme sa tento krát použiť nezvyčajnú cestu do Rumunska a to cez prechod na východnom Slovensku. Začiatok našej cesty je v Bratislave a odchádzame nočným R 336 Báthory / tento GVD už nepremáva/ v priamom lôžkovom vozni do Košíc. Ráno prestupujeme do medzinárodného R8 Dukla / tento GVD tiež nepremáva/ , odchádzame z Košíc o 07.24 hod. a vystupujeme v Slovenskom Novom Meste. No neviem či je slovenské, ale na mape je na Slovensku. V minulom grafikone chodil jeden os vlak do Sátoraljaúhely, ktorý mal ísť až o dve hodiny, tak prechádzame hranicu pešo. Po zhruba 30 minútovej túre dorážame na stanicu v Sáturaljaúhely. Odchádzame vlakom 525 do Mezózombor, kde prestupujeme na vlak 5142 do Nyíregyháza s odchodom o 11.18 hod. Prechádzame známym krajom Tokaj, okolo nás sa vinú samé viniče svetoznámeho tokajského vína. V Nyíregyháza opäť prestupujeme na vlak 6225 smer Debrecen s odchodom o 12.41 hod. Je horúci letný deň, tak naša cesta v neklimatizovaných vozňoch je úplným utrpením, ešte že máme nejakú domovinu a pri pálenke ubieha cesta hneď rýchlejšie. V Debrecene máme asi polhodinku na prestup, dávame si nejaký hnusný hot-dog so syrom, polovičku aj tak vyhadzujem, dopĺňame zásoby piva dodržujeme pitný režim a ideme na lokálku 6834 cez pohraničnú obec Nyírabrány, tam vystúpil zvyšok vlaku, ďalej pokračujeme len my, ako som aj predpokladal. Rýchlosť na tejto trati č. 105 je už v Maďarsku veľmi nízka, niekde sa ide 30km/h. aj niekoľko kilometrov. V Rumunsku chceme vystúpiť, no zaženú nás pasováci, ktorých je viacej ako nás. My sme traja, oni štyria. V podstate to bola iba formalita, no aj tak si to Rumuni neodpustia, cítia sa stále ešte veľmi dôležití. Vystupujeme v pohraničnom meste Valea lui Mihai. Posúvame si hodinky o hodinu dopredu.

Cez tento hraničný prechod chodia až dva páry motoráčikov za deň. Snažíme sa získať nejaké informácie, no je to problém, aspoň niečo, vlak do Satu Mare P 4337 odchádza o 16.56 hod. to je asi za 30minút. Táto nie veľmi útulná súprava nás doprevádza iba niečo vyše hodiny, zvykáme si. Ľudia napriek tomu sú milí a veselí. Vystupujeme v Satu Mare a zháňame rumunský cesťák, no najprv musíme zameniť Eurá za Lei. Centrum je ďaleko, napokon nám peniaze zamení taxikár. Kupujeme teda cesťák a rozhodujeme sa o ďalšej ceste. Je rozhodnuté, nočný vlak R 743 Maramures s odchodom o 20.55 hod. je náš. Oťukávame sa pomaly a odvážili sme sa vstúpiť do miestnej krčmy na stanici. Pivo sa dá celkom piť a miestni štangarsti si nás ani nevšímajú, občas sa len niekto otočí, keď počuje slovenčinu. Kupujeme si lehátko a smer cesty je Brasov. Lehátko je klimatizované, konečne chladno po horúcom dni. Ráno o 05.59 hod. prichádzame do Brašova.

Po krátkej obhliadke stanice zisťujeme, že na náš smer cesty musíme použiť súkromnú železnicu premávajúcu na trati Brasov-Zarnesti. Táto spoločnosť má názov: Operator feroviar s.c. Keolis s.r.l. My máme namierené do stanice Risnov, odkiaľ ďalej budeme pokračovať autobusom. Táto spoločnosť má samostatnú pokladňu vo vestibule, no my si kupujeme lístky vo vlaku u sprievodcu po tom, čo nám neuznal lístok FIP. Cestujeme vlakom PM 14703 s odchodom z Brasova o 08.40 hod. V Risnove sa nám podarí nájsť zastávku autobusu, no je to vlastne iba myslená zastávka bez cestovného poriadku, označenia zastávky no a prístrešok by už bol naozaj prepych. Asi po 20-tich minútach vystupujeme pod legendárnym hradom Draculu-Bran. Dole pod hradom je veľa stánkov s rôznymi atrapami, ľudovými výšivkami, keramikou, tričká s hradom aj Draculom, občerstvenia s lacnou domácou pálenkou, rôzne drevené výrobky a kože z ovčej vlny, no proste všetko, na čo si len spomeniete.

Po zaplatení vstupného sa dostávame najprv do akéhosi skanzenu rumunskej dediny, no potom nás čaká stúpanie do kopca k samotnému hradu. Strmými schodmi sa dostávame do hradu, vyzerá to byť nádvorie. Potom prechádzame rôznymi chodbami, katakombami a pekné celkom skromne zariadené izby s rôznymi zákutiami a malými okienkami. To navodzuje dojem toho strašidelného hradu. Či toto bol ten ozajstný strašidelný Draculov tajomný hrad v Transylvánii, to sa už ťažko od niekoho dozvieme, no Rumuni si za tým stoja, že áno. Na Rumunské pomery je tu všetko drahšie, ako napríklad v neďalekom Brasove. Po prehliadke hradu a okolia sa vraciame späť do Brasova. Zastávka autobusu v Brane je už na európskej úrovni aj s prístreškom a aj cestovným poriadkom. Starý rozheganý smradľavý autobus nás vysadí na autobusovom nádraží v Brasove. Po prechádzke mestom sa vraciame na železničnú stanicu, cestou ešte obedujeme v novom obchodnom dome vedľa stanice. Chutné jedlá a milý personál nám nedá ani tušiť, že sme v Rumunsku. Ďalšia zastávka na našej ceste je priesmyk Predeal, najvyššie položená stanica v Rumunsku a nachádza sa 916 m. n. morom. priamo nad stanicou sa týči vrch Omul vysoký 2505 m. n. m.

Tu si kupujeme lehátka na nočný rýchlik R 663 Treiierarhi z Bucuresti do Iasi. Pokladníčka študuje dôkladne naše lístky a po dlhej debate nám lehátka nakoniec predá. Lehátka na rumunské pomery sú dosť drahé, minulý rok stálo 26 Lei. V Predeali je problém dostať sa späť na nástupište, prehnala sa tu dnes búrka a podchod je zatopený, musíme ísť krížom cez oplotené koľajisko. Nastupujeme do vlaku A 1622 do Bucuresti s odchodom 17.59 hod. Do Bucuresti Nord má príchod vlak o 20.17 hod. Máme málo času, tak sa zvezieme metrom ku Palatulu, obrovskému Ceauceskovmu palácu. To je naozaj neuveriteľná stavba a koľko Rumunov trelo biedu aj za komunizmu.

Nočný vlak s odchodom o 23.00 hod. nás dovezie na severovýchod krajiny na Rumunsko-Moldavské pohraničie, najchudobnejšiu časť Rumunska. Ráno o 05.40 hod. sme v Iasi. Tu si dávame najlacnejšiu kávu v Rumunsku 0,50 Bani /asi 5 Skk/. Čaká nás nepríjemná cesta preplneným vlakom P 6491 do Dorohoi. Nevieme zatvoriť ani dvere na vagóne, niekomu sa tam podarilo ešte aj bicykel natrepať. Po necelých dvoch hodinách sa už celkom vlak vyprázdňuje, konečne môžeme kludne dýchať a pohybovať sa. Niektoré zastávky / po rumunsky halta/ tu nemajú ani nástupištia, vyskakuje sa len tak na divoko do poľa, do buriny. Je to zaujímavý pohľad, do miestnych dediniek nastupuje SAD-ka v podobe konských záprahov a vozíkov. Sú tu prevažne prašné cesty, občas sa vyskytne aj nejaká asfaltka. V tejto časti Rumunska sú ľudia bez koňa stratení.

Kúsok cesty nás sprevádza miestny čudák, ktorý cestuje s Mopom. Že by šiel na nejakú fušku s metlou? Každú chvíľu nám predstiera otvorenú dlaň a strká nám ju pred tváre. Neskôr ho už sprievodca odháňa preč. V Dorohoi máme hodinku čas, tak si varíme na stanici, no nebol to moc dobrý nápad, o chvíľku máme okolo seba aspoň päť miestnych túlavých psov. Konzervy poctivo vylizujú. Viac krát sme si už nevarili, jedlo je v Rumunsku lacné a konzervy vlečieme domov. Ďalej pokračujeme spojkou do Leordy vlakom P 5582. Prestupujeme a pokračujeme do Veresti vlakom R 754. O 13.34 hod. prichádzame do Veresti. Tu pijeme najlacnejšie pivo v Rumunsku, stojí 0,90 Lei /9 Skk/. Po pár pivách pokračujeme smer Suceava Nord vlakom A 1768, tu sa pridávajú ešte ďalšie vozne, vlak bude prechádzať severnú časť rumunských Karpát, ktorá už pripomína ukrajinské Karpaty. Tu sa počasie mení, prší a ochladilo sa. Fotky sa nedá moc robiť, je aj miestami hmla, no aj to má svoje čaro. Táto trať prechádza aj známym horským strediskom Vatra Dornei, ktoré tak trochu pripomína Starý Smokovec.

My pokračujeme až do Iva Mica, kde prespíme v hoteli. Noc stála na osobu 40 Lei, dobrá cena. Ráno pokračujeme do Salvy vlakom P 4208, kde prestupujeme na vlak do Viseu de Jos. Odchádzame vlakom A 1943 o 07.48 hod. Tak tomu sa teda povie pravý rumunský vlak, všade špina, smrad a ešte k tomu aj plný. Necelé dve hodiny sme to vydržali a vystupujeme. Odtiaľto ideme Maršrutkou /minibus/ do Viseu de Sus. Je nedeľa a to je problém, naša jazda vytúženou železničkou až hlboko do Karpát na ukrajinskú hranicu sa rozplýva. Nachádzame tam iba vartáša so psom, ktorý nás po prosbe aspoň pustí za bránu. Túto nádheru majú v spoluvlastníctve so Švajčiarskymi železnicami. Niekedy sa sem určite vrátime.

Ako náhradný program volíme najsevernejšie položené mesto v Rumunsku, ktoré je úplne na hranici s Ukrajinou na rieke Tisa. Sem sa vlak dostane až po úvrati v pohraničnej stanici Valea Viseului. Vlakový rušeň obehne súpravu a pokračujeme ďalej. O 14.25 prichádzame vlakom P 4653 do Sighetu Marmatiei. Tu si kupujeme lehátka do Ploiesti, potrebujeme stráviť noc. Podvečer odchádzame vlakom A 1644 do Ploiesti s odchodom 17.39 hod. Cestou späť sledujeme, že sa tu prekrývajú dva železničné rozchody, ukrajinský s rumunským.

Ráno o 06.19 hod. vystupujeme v Ploiesti Vest a prestupujeme na R 374 Pannonia, ktorým cestujeme do stanice Deva. Po obhliadke mesta a dobrej pizze ideme na jednu z najkrajších rumunských tratí a to Simeria-Petrosani-Targ Jiu. Odchádzame vlakom P 2712 z Devy. Vlak je opäť pravý rumunský, no na záchode dokonca tečie aj voda, aj keď ju nepúšťate, tak kvapká zo stropu. Stúpame do hôr smerom na juh krajiny, pred dvomi rokmi tu boli veľké búrky a miestami je ešte stále poškodená trať a chodí sa iba po jednej koľaji.

Banícke mesto Petrosani je skoro na najvyššom mieste trate a je tu aj staré depo. Dole na juh z Petrosani naozaj začína divočina. Vlak sa prediera úzkou a hlbokou dolinou spolu s riekou Jiul a ide na vysokých zrázoch, mostoch, prechádza rôznymi galériami a prerazí cez vyše 50 tunelov. Je to naozaj nádhera. Táto scenéria trvá asi hodinu a vlak pokračuje ďalej cez Targ Jiu a vo Fiasi sa napájame na hlavnú trať Bucuresti-Timisoara. Naša cieľová stanica je Craiova. Večer prichádzame do Craiovy o 21.35 hod. Craiova je veľké priemyselné mesto, kde sa aj vyrábajú rumunské lokomotívy. Stanicu už pár rokov prerábajú, tak je tu všade bodrel, námestie pred stanicou je naše miesto čakania na vlak R 360 Bucuresti, ktorým pokračujeme až do Beogradu. Doobeda prichádzame do Beogradu a nočným vlakom pokračujeme do Budapesti a odtiaľ vlakom Ec 174 Jesenius do Bratislavy.

Keďže som sa zameral na Rumunsko, túto časť cesty podrobnejšie nerozpisujem. Celkove však môžem zhodnotiť, že Rumunsko je naozaj príťažlivá krajina a treba mať k nej zvláštny prístup a pochopenie. Napríklad železničná doprava v Rumunsku je spoľahlivá, vlaky tam chodia presne a na hlavných tratiach aj často a pomerne rýchlo. Ostatné závery a skúsenosti si môže povedať každý sám, toto je môj pohľad na túto krajinu. Ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu niektorých fotografií, nakoľko boli fotené z vlaku aj za jazdy a horšieho počasia.

Titulná snímka: 16.06.2007- Veresti prechádzajúci R 382 BULGARIA EXPRESS Sofia- Moskva © Ivan Schuller