Výlet do Turecka

Pre občanov Slovenskej republiky  sú na vstup do Turecka potrebné víza, ktoré je možné zakúpiť priamo na hraničnom prechode /stoja 10 EUR/.  Naši západní susedia sú od tejto povinnosti oslobodení, lebo majú s Tureckou republikou od roku 2005 bezvízový styk. Pasová kontrola sa koná v priestoroch colnice a je potrebné vystúpiť z vlaku. Vzhľadom na to, že sa sa to odohráva okolo druhej hodiny rannej je to celkom intenzívny zážitok.

Náš vlak po všetkých procedúrach dorazil do Istanbulu na stanicu Sirkeci so zanedbateľným 198 minútovým meškaním. Sirkeci je stanica  v európskej časti mesta a mal na nej konečnu aj legendárny Orient Expres. Je na nej aj železničné múzeum, čo som žiaľ zistil až po návrate domov.

Okrem tejto stanice je v ázijskej časti Istanbulu stanica Haydarpaşa, z ktorej vyrážajú vlaky do vnútrozemia a aj medzinárodný vlak Transasya Expres do Teheránu /jedenkrát týždenne/. Na dopravu medzi stanicami je nutné použiť trajekt, ktorý z európskej strany premáva z terminálu pri Galatskom moste a v ázijskej časti je priamo pred stanicou Haydarpaşa, ktorá bola postavená Nemcami v roku 1908 ako dar od cisára tureckému sultánovi Ottomanovi. Pomenovaná je po jednom z jeho generálov. Má byť uzatvorená po dobudovaní podmorského tunelu v roku 2009. Od tohto termínu majú premávať vlaky z Ázie až do európskej časti, čím sa odstráni aj nutnosť plavby.

V Turecku premáva viacero kategórií vlakov:

• Regionálne- vo veľkých aglomeráciách ako Istanbul, Ankara, Izmir
• Expresy- približne ako vlak kategórie rýchlik. Radené sú staršie vozne v pomerne dobrom stave /aspoň zvonku/
• Mavi tren /modrý vlak/ a Super expres - asi ako IC u nás.

Radené sú moderné klimatizované vozne rady TVS 2000 tureckej výroby, veľkopriestorové, tzv. pulman s usporiadaním sedadiel ako v autobuse, moderné kupé vozne, v nočných vlakoch ležadlové a lôžkové vozne západoeurópskeho štandardu a jedálenské vozne.

S nákupom cestovných dokladov aj napriek neznalosti turečtiny nie je väčší problém. Len je potrebná troška trpezlivosti. Používajú moderný rezervačný systém, ktorý priamo pridelí aj miesto vo vlaku. Je možné využiť aj spiatočnú zľavu /20%/. Ceny sú na pomerne prijateľnej úrovni, čo som ocenil vzhľadom na to že moje voľné lístky OSŽD objednané v júni do môjho odchodu nedorazili.

Celkovo je cestovanie vlakom po Turecku veľmi komfortné, hlavne v nových vozňoch- približne ako 1.trieda v našich vlakoch. Bežné sú  však časté meškania /cca 60min./, ktoré sú v súčasnosti zapríčinené aj budovaním vysokorýchlostnej trate Istanbul - Ankara, ktorá je v pomerne pokročilom štádiu a má skrátiť súčasnú cestovnú dobu medzi dvoma mestami z 6:30 na 3:00h.

Tento krok by mal pomôcť aj v konkurenčnom boji s autobusovou dopravou, ktorá tvorí kostru dopravného systému štátu. Je síce podstatne drahšia ako vlak ale železničná sieť je pomerne riedka a autobusové spoločnosti, ktorých je nepreberné množstvo sa predháňajú v ponuke spojenia a kvalite služieb, ktorá je docielená modernými autobusmi /najmä Mercedes/, a servisom poskytovaným počas jazdy. Voda, káva čaj počas jazdy v cene lístka sú samozrejmosťou. Dôkazom úrovne autobusovej dopravy je terminál v Ankare slúžiaci pre autobusy, poskytuje  širokú škálu služieb a má viac ako 130 nástupísk na dvoch podlažiach . Brzdou nie je ani kvalita ciest a tak sú autobusy na väčšine trás rýchlejšie ako vlaky.

Turecké štátne železnice / Türkiye Cumhuriyeti  devlet demiryollari/ majú celkovú dlžku tratí: 10 984 km, elektrifikovaných  je  z toho 2305 km (% 21). Prevažne sa jedná o jednokoľajné trate. 

Počet zamestnancov:

• v roku 2001: 45.000
• v roku 2005: 36.000.

Intenzita osobnej dopravyje pomerne nízka, na niektorých tratiach je to jeden až dva vlaky denne. Podľa informácií zamestnancov TCDD z Kayseri v strednom Turecku sa nástupný plat výpravcu pohybuje okolo 500EUR.

Veľká škoda je, že väčšina turistov sa do Turecka obáva prísť, zvlášť vlakom a ak príde tak skončí v Istanbule. Pritom vnútrozemie je veľmi zaujímavé a čo sa bezpečnosti týka  bezpečnejšie ako samotný Istanbul. Zaujímavým paradoxom je, že kým v Ázijskej časti lístky vydáva počítač, pri ceste z Istanbulu do Európy dostane cestujúci klasickú lepenku orazenú vylešteným kompostérom v medzinárodnej pokladni...