Vysokorýchlostná železnica sa začne stavať najskôr v roku 2020

Vysokorýchlostné trate by viedli po úplne nových trasách a nevyužívali by sa teda súčasné rýchlostné koridory. Tie totiž na českom území vznikali v rokoch 1839 – 1972. Vysokorýchlostné trate by mali slúžiť na osobnú dopravu a rýchlu nákladnú dopravu. Z vysokorýchlostných tratí by sa tak budovali odbočky na súčasnú sieť napríklad na Ústí nad Labem, Jihlavu, Olomouc, Havlíčkův Brod a pod.

Trasy vysokorýchlostnej železnice

• Norimberg – Praha: 145 kilometrov


• Berlín – Praha: 95 kilometrov


• Praha – Brno: 205 kilometrov


• Brno – Viedeň – Bratislava (k hraniciam): 80 kilometrov


• Brno – Varšava: 175 kilometrov tratí

Prvá vysokorýchlostná trať v Európe medzi Parížom a Lyonom bola otvorená v roku 1981. Postavená bola na rýchlosť 270 km/h. Naopak najnovšia vysokorýchlostná trať bola vybudovaná medzi španielskými mestami Madrid, Zaragoza a Lleida umožňuje rýchlosť až 350 km/h.

Najvyššiu rýchlosť dosiahol klasický rýchlovlak v roku 1990 na trati Paríž – Le Mans, kde išla jednotka TGV Atlantique a dosiahla rýchlosť 515,3 km/h. Jedna vysokorýchlostná trať sa buduje aj v Nemecku.
-kf- a -rp-