Ruskov - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Koľaje v objekte

Dopravné: 5    Manipulačné: 2    Odstavné: 1   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Elektrifikácia

3 kV =   

Poskytované služby

Predaj cestovných lístkov,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Ruskov leží na trati ŽSR č. 190 Košice - Čierna nad Tisou - Čop ( UZ ). Prvá koľaj prechádzajúca popred budovu, je koľaj širokorozchodnej trate.
Poloha budovy : vľavo, v smrere od Košíc

Z histórie obce

V obci ako dôležitom strategickom bode na ceste z Pohornádia do Zemplína boli usadení asi na rozhraní 11. a 12. storočia ruskí strážcovia. Obec sa spomína prvý raz roku 1220 (pod názvom Vruzca). Keďže pred r. 1332 – 1337 bola tu katolícka farnosť, možno usudzovať že pôvodní obyvatelia boli zamenení inými. V roku 1427 mala 52 port patriacich trom zemepánom. V 18. storočí splynula so susednou obcou Regete, ktorá bola rovnako stará ( prvá správa z r.1298).
Katolícky kostol Mena Panny Márie, bol postavený po prvej svetovej vojne na mieste starého románskeho kostolíka, ktorý pochádzal z roku 1204 a bol niekoľkokrát prestavaný a v roku 1894 bol obnovený. Ruskov prislúchal zemi Slanec a bol majetkom Slanského hradu, takmer jedno celé tisícročie. Rozsiahle slanské panstvo vyše 400 rokov patrilo najvýznamnejšiemu šľachtickému rodu Forgáčovcov. O blízkom vzťahu Forgáčovcov k Ruskovu svedčí aj skutočnosť, že pri jednej t prestavieb kostola bola pod kostolom vybudovaná hrobka v ktorej sú pochovaní traja z rofu Forgáčovcov. V kostole bol v roku 1916 pohreb posledného majiteľa slanského panstva grófa Štefana Forgáča narodeného v roku 1854. Podľa jeho želania bol pochovaný pri loveckom zámku Kerekhegy v Slanských vrchoch, kam ho z ruskovského kostola vyprevadil početný sprievod obyvateľov to všetkých obcí panstva. Truhlu viezol záprah s niekoľkými pármi anglických čistokrvných koní, na chov ktorých sa gróf špecializoval. Bol konštruktérom a projektantom rôznych technických zariadení na panstve. Výstavbu železnice do Čiernej nad Tisou, ktorá viedla cez jeho panstvo podporil sumou pol milióna zlatých a drevnou surovinou.Patrí tiež medzi poľovnícke legendy, nelen počtom ulovenej zveri, ale aj starostlivosťou o zver so svojimi veľkými teoretickými aj praktickými skúsenosťami. Spolu s grófom Károlyim založili jeleniu oboru s rozlohou 3000 ha, do ktorej doviezli jeleniu zver z východných Karpát a Zadunajska.
Obec Ruskov bola už v 19. storočí známa pálením uhlia, pálením ovocných destilátov, hlavne chýrnej ruskovskej slivovice.V roku 1949 Andrej Ander po presťahovaní z Kucika pod železničnú trať vybudoval na tie časy technicky moderný
liehovar na spracovanie ovocia vypestovaného v okolí. Obec bola známa výrobou sudov , korýt a kováčstvom . Miestni remeselníci boli situovaní do najstaršej časti obce – Kucik. Na prelome storočia tu pracovali garbiari, tesári, obuvníci, tkáči a krajčíri.
Roľníci odvážali na jarmoky a priamym odberateľom do Košíc, hydinu,hovädzí dobytok, prasiatka, mliečne výrobky, vajíčka, plátno, ovocie, zeleninu, ovocné destiláty, výrobky z kože a dreva.

Cestovné lístky

JPG
JPG
415 kB
14.2.2010

Mapy a nákresy

JPG
JPG
222 kB
14.2.2010

Galéria objektu