M131.1053 KHT Zvolen oslavovala 60-tku

Je skoré ráno 7. 3. 2009 a ja stojím v Bratislave pred domom a čakám na Jura Kubáčka, ktorý sa obetoval a bude robiť šoféra. Na poslednú chvíľku som sa ešte obrátil späť a vybehol som pre pršiplášť. Leje a leje, aby toho nebolo dosť, tak ešte aj duje silný vietor. Z rozhlasu sa hrnú výstrahy o 3. stupni povodňových opatrení. Veru aj rozmýšľam, či za týchto podmienok má zmysel niekam chodiť. Nechcem však sklamať priateľov z KHT, keď mi dali takú krásnu pozvánku.

Z úvah ma vytrhol telefón a v zápätí aj Jurajove gumokoleso, ktoré jedovato brzdilo pred mojou osôbkou. Vyrazili sme. Stierače odstraňovali vytrvalo padajúce kvapky z predného skla Jurovho „žltého diabla". V družnom rozhovore sme si niekde okolo Nitry uvedomili, že už neprší a dokonca sa objavil malý fliačik modrej oblohy. Cesty prázdne a tak sme v dobrom medzičase prichádzali k Hronskej Dúbrave. Tu ma napadlo, že by nebolo od veci urobiť si malú obchádzku ku železničnému mostu pred Kozelníkom, ktorý si určite zaslúži pozornosť. To už bola obloha potrhaná a modrej bolo viac ako oblakov. Pokiaľ som besne lietal okolo Kozelníckeho viaduktu, Juraj už nervózne začal pozerať na hodinky. Jasne, nechal som sa uniesť krásnym technickým dielom a modrou oblohou.

(Viadukt je kolmý, leží v priamej, niveleta stúpa 16,20 ‰ . Má tri polia rozpätia 3x42,4 m s hornou mostovkou celkovej dĺžky 127 m. Najväčšia výška koľají nad terénom je 22 m. Hlavné nosníky sú priehradovej konštrukcie o hmotnosti cca 430 ton. Konštrukciu dodali Švermove železiarne v Podbrezovej. S výstavbou sa začalo 18. júna 1948. Ku dňu 10.4. 1949 bolo hotových 70% betonárskych prác. Na stavbe sa položilo 3312 m3 betónu. Montáž konštrukcie prebehla dvoma spôsobmi. Prvé a druhé pole boli zmontované na zemi a potom zdvihnuté na ložiská opôr a pilierov špeciálnym zdvíhacím zariadením.. Tretie pole bolo montované priamo na mieste z dreveného lešenia. (Miroslav Kožuch)).

V zapätí sme už aj leteli po diaľnici do Zvolena. Prišli sme akurát včas, aby sme zvládli kávu v kruhu priateľov z blízka aj ďaleka.

Čas „Č“ nastal a k 1. nástupišťu ŽST Zvolen osobná stanica práve prichádzal vyglančený oslávenec Hurvínek M131.1053. Na peróne sa to už hemžilo hosťami, ktorých na oslavu pozval KHT Zvolen. Ing. Peter Oravec so širokým úsmevom vítal hostí.

Nastúpili sme do vláčiku a šarmantná pani výpravcová nás vypravila smerom do Hronskej Dúbravy. Mládež z KHT Zvolen sa zvŕtala okolo nás, okrem malého občerstvenia sme dostali krásneho traťového sprievodcu a tričko vo farbách Hurvínka s nápisom pripomínajúcim tento pamätný deň.

To už sme hrkotali na zhlaví ŽST Hronská Dúbrava. Peťo Oravec nás ale presviedčal, že názov je nesprávny. ŽST by sa mala vlastne volať Hronská Breznica. Ktovie, možno raz...

Časť fotografovania chtivých sa vyhrnula von, odfotiť tradičný rituál obiehania súpravy. Za neustáleho cvakania fotoaparátov a bzučania kamier za chvíľku bola súprava opäť na odchod smerom do Banskej Štiavnice.

(Železničná trať Hronská Dúbrava –  Banská Štiavnica. Pôvodná úzkorozchodná trať z rozchodom 1000mm bola slávnostne otvorená 10. augusta 1873. Po tejto pôvodnej trati sa dopravovala len ruda z Banskej Štiavnice. Trať bola dňa 30.10.1949 prestavaná na normálny rozchod 1435mm. Stavba 20 kilometrovej trate sa začala za 1. Slovenského štátu dňa 6. 10. 1943 firmou Jaroslav Václav Velflík Banská Bystrica a vyžiadala si náklady zhruba 69 mil. Korún slovenských. 1. 4. 1948 sa trať začala stavať ako Trať mládeže, pretože na nej pracovalo množstvo mladých brigádnikov a v ten istý deň sa začala sa aj stavba 1160 metrov dlhého Kolpašského tunela pred stanicou Banská Štiavnica. Stavba trate bola dokončená 24. 10. 1949 a doprava bola slávnostne na nej spustená dňa 30.10.1949.)

Pár minút trvalo a už sme sa viezli ponad Hron. V diaľke som registroval pod obnoveným nápisom TRAŤ MLÁDEŽE skupinku fotografov. To však náš pán majster Peťo Kálman rázne spomalil a tlupa fotografov sa vyrútila do priestoru, aby zvečnila oslávenca. Aby som pravdu povedal, tak chlapci stojaci v diaľke pod nápisom z toho asi veľkú radosť nemali. Nič sa nedalo robiť, museli zmeniť miesto. Tak sme sa aspoň stretli osobne. Vrhol som sa do priekopy, aby som čo najmenej zavadzal Pilkusovi, ktorý patril k skupine foto prenasledovateľov.

Netrvalo dlho a návesť „pozor“ nás už zvolávala. Čas tlačil a tak sme urýchlene zas nastúpili a pán majster uviedol „Štiavnickú Anču“ opäť do pohybu.

Cesta ubiehala a v údolí sme pozorovali fotonaháňačov ako sa ich objektívy vystrkujú na všakovakých možných aj nemožných miestach. Minuli sme Kozelnícky viadukt a už sme vchádzali do ŽST Kozelník.

Hurvínek sa nadúval v stúpaní pred ŽST Banská Belá. Nálada v súprave gradovala. To sme však už opäť stáli a opakovala sa filmo – foto naháňačka.

Za nesmiernej radosti Duka som sa natiahol do bahnitej priekopy. Vraj: „To máš za to, že mi lezieš pred objektív“. Čo už. Blatový fľak na nohaviciach som zoškrabal, pokiaľ ostatní obletovali Hurvínka.

Opäť známa návesť a už sme hrkotali cez Banskú Belú na Beliansky viadukt, kde bola ďalšia fotozastávka. Nasledoval zbesilý šprint na hrádzu tajchu, ktorý sa nachádza oproti viaduktu. Cvak, cvak a šprint späť. Čas už ozaj začal tlačiť.

Pokiaľ sme nechceli zmeškať protiidúci vlak, tak Hurvínek musel ukázať, že ešte nepatrí do starého železa. Starostlivosť a lásku s ktorou sa mu chlapci z KHT Zvolen venujú doniesla svoje ovocie. Ako sa vraví: „rýchlosťou meter nad kukuricou“ sme sa vnorili do banskoštiavnického tunela, ktorý je už tesne pred ŽST Banská Štiavnica. Netrvalo dlho a Hurvínek sa vynoril z portálu.

Vlakvedúci postavil vlakovú cestu a už sme zastavovali pri peróne ŽST Banská Štiavnica. Po príchode vypukol opätovne hromadný fotozáchvat.

Usmiaty Peťo Oravec nás už pozýval do staničnej reštaurácie, kde nás čakal exkluzívny guláš. Posilnéní sme čakali na ďaľší program. Ten začal v zapätí. Vedenie KHT Zvolen (Ing. Peter Oravec) oficiálne privítalo všetkých prítomných. Padali hromady komplimentov na rôzne adresy.  Vrcholom tejto časti bolo odovzdanie pôvodnej dokumentácie pod názvom: „Návod na obsluhu riadenie a udržiavanie motorového vozňa“ z roku 1949.

Dokumentáciu odovzdal KHT Dušan Kelo. Nasledovala ozaj hodnotná prednáška Vladimíra Kavčiaka. Nazval by som ju „Životopis Hurvínka“. 

Viac ako hodinu sme počúvali prednášku a kochali sa fotografiami 60 ročnej púte 1053jky. Po prednáške nás čakal ďalší milý program. Hurvínek dostal svoje torty. Šesťdesiatku na torte sfúkli chlapci vzduchom z kompresora oslávenca.

Po tomto slávnostnom akte nás čakala už iba cesta späť cez Hronskú Dúbravu do Zvolena.

Čo dodať na záver? Hádam iba poďakovať všetkým, čo sa vzorne o M131.1053 starajú a popriať im, aby sa spoločne ešte dlhé roky spolu prezentovali na akciách nostalgie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Viď aj fotoreportáž na ZELEZNICA.RAILNET