361

Zaujima ma, ci TM ostanu v povodnom stave a prevedeni, alebo sa pouzije vrutocky vymysel zvysenia ich vykonu?

Peršing: když se číslicový regulátor konečně nastaví (a že těch konstant, co se musí nastavit, taky není málo), tak je s ním zhruba stejný pokoj jako s analogovým. Aneb při ojetí kol je musí šahnout jak do analogového, tak do číslicového. Při výměně ventilu v brzdiči je občas nutné nastavit dély pulsů jak v ana, tak v digi.
Jedině stárnutí součástek a tepelná stabilita jsou asi výrazně lepší u digi, stejně jako to, že u digi se interní (uživatelsky nepřístupné) konstanty během zkoušet prototypu většinou (ale ne vždy) odladí a na sérii už prostě jsou, zatímco uživatelsky nepřístupné trimry analogu se musí ve fabrice nastavit u každého kusu. Ale zas se nejedná o tisícikusové série...
Na druhou stranu se některé funkce dělají podstatně lépe analogovou technikou ("kdo jste někdy derivoval signál, tak víte, o čem mluvím...", pfuc). Vypadá to, že zvládnutí právě těchto nouancí je tím hraničním bodem mezi regulátorem opravdu funkčním a takovým, který tam sice je, ale k praktickému popužití není.

240.083KN: A Ty určite pamätáš medzikontroler.

Aleš_Liesk.,
tym zdrojovym kodom mi islo o princip nie o zostavenie funkcnych podmienok regulacie tahu. Chcel som tym ukazat, ze pri analogovej elektronike treba ARR pracne vyladit, narozdiel od coho v RS je to par "absolutne bezudrzbovych" riadkov zdrojoveho kodu, ktore sa raz nastavia a dokym sa nepokazi pamatove medium netreba do toho šahať.

Duko:Nová mašina stojí 300mega
Ale jděte... ani 380-ka nestojí tolik, dokonce ani v SKK

Peršink:
Pri riadiacom softveri? Tri riadky zdrojoveho kodu:
if (vp>vs) { brzda(vp,vs,...) };
if (vp < vs) { tah(vp,vs,...) };
if (vp=vs) { udrzuj_rychlost(vp,vs,...) };

Dovolil bych si říci, že by to nefungovalo. Analogií vámi uvedených řádků jsou v analogové technice 3 komparátory (resp. jen 2 a větev "ani jeden z nich", což by se u vás vyjádřilo "elsem" místo posledního "ifu"), tj. dnes 1 brouček, a přeci jen ten RR je poněkud obsáhlejší, i když je postaven na starších součástkách (už nevím, kdo tu psal (Duko?), že v elektronice peršinků nejsou žádné šváby... jsou, a ne málo. Jen dneska hradla v DTL logice už asi nikdo nevyrábí :-()

Nuž, program ARR má i v assembleru několik málo kB, takže je to víc než tři testy. Existuje spousta případů, kdy se musí tahnout, i když je Vs > Vp (jeden dávám k lepšímu, když vyprávím, jak u nás Finové řídili 843-ku - ale psát se mi to nechce ) a naopak, kdy se už brzdí, i když Vs < Vp.
Mimochodem, důkaz, že to není až tak jednoduché, je i neschopnost jistých firem (českých i slovenských) udělat vlastní digitální ARR (ale jiným firmám zas nedělá problém udělat celé fungující digitální ATO (AVV), jo jo, to je to know-how ).

Duko,ufo :
Já som mal na fronte aj dvadsať sedem stupňou a išel som na shunt Urá-á-á! Automaty, gulomety, a tak sme tich bolševikou bili… Čo to táram, fašistou sme bili, a na nejakú odbočku .ebem ti .oha sme nekukali.

to 240: To je dalsi aspekt. Ak ma masina byt kompletne vykuchana (okrem ramu a kasne), tak je vlastne potrebne KONSTRUKCNE navrhnut masinu uplne novu (nieco ako 380 v Plzni, ale bez ramu, podvozkov a skrine). To znamena ju vyvinut. No, a kedze na SK s tym mame "bohate" skusenosti, aj ja som velmi zvedavy ako to dopadne. Nechcem dopredu lamat palicu, ale uz sme tu nejeden taky projekt mali ......

ako nepopieram..363 su dobre masiny a maju dobre vymyslenu regulaciu ale ide o zastaranie samotnej elektroniky..nahrady suciastok temer nie su a ak tak sa musia vyrabat na objednavku...videl som ako dopadla reko EDB na 350..je z toho dobre fiasko (ty ktori d toho vidia vedia o com hovorim)..nechcem vidiet ako to dopadne ked obvody na reko navrhne nejaka slovenska firma...zas sa to bude len kazit...

Ja si myslím, že je len otázkou času kedy všetky 162/3 padnu rekonštrukcii. Možno za 5 rokov ostanú po nich len fotky.

V Čechách ako pokračujú s rekonštrukciami horeuvedených šípov?

Tak iba do stovky to chcem vidieť pri napätí 25kv

Duko: Naposledy na 2017/2010 - dokonca na 240.122 a pri každom rozjazde zo zastávky. Ono sú v našich ZCP také zaujímavosti, že tieto Os majú max V 100km/h (v kladivách tam jazdí pantograf), ale jazdnú dobu majú dokonca kratšiu ako Os s V max 120km/h. Ale inak vždy treba šunty, alebo čakať, kým sa lemry rozbehnú.

to ufo: neviem, či si si všimol, ale bavíme sa o rade 361....
No ale keď sme pri tom, kedy si na štvorvozovom osobáku mal naložené 32/4? a najmä ako dlho?

Nie je pravda , že nieje žiadne ďalšie stykové miesto. Košice - Hidaš je stále v prevádzke a pri výpadku dvojprúdovky sú problémy.
Nová mašina stojí 300mega, potrebuje všetky možné cetifikáty. Toto u reka odpadá a urobíš za cenu jednej 5xreko. Ja viem, že to nie je výhra, zvlášť keď mi čosi hovorí, že to bude 15 prototypov, ale aspoň bude rušňovodič využitý na viac percent

Duko: Jazdia v Rakúsku staré, ale aké - najstaršie sú 1142 - približné staré, ako 240, ale s ep brzdou, diaľkovým ovládaním - spolupracuje so všetkými radami, ktoré ho na ÖBB majú (riadiace vozne, 1014,1016-1216, 2016), započitateľná EDB. Keby toto laminátky dokázali a ešte mali taký výkon 5MW. A ešte mali taký pojazd ako 1142. Tam sa netreba rozbiehať s 4 vozňovým osobáčikom na 32. odbočke a so všetkými šuntmi...

Elektromechanik: Nerozumiem, ale do šrotu pôjdu - ako djk napísal, prvá je zhoretá 240.039.

ufo: Do srotu pojdes akurat Ty a co sa staras do masin, ked tomu aj tak nerozmumies. Ak budu 361 tak urcite nepojde 350, ci 240 do srotu, ale do muzea. A ak necestujes vlakom tak sa venuj svojmu tatosovi s niekolkymi konmi, co mas pod kapotou.

Keď sa už tu bavíme o vozovom parku, napr. také SBB ako vysnené železnice majú stále dosť rušňov zo 60tych rokov (Re4/4 II), rovnako aj elektrické jednotky z 80tych rokov ktoré sa podrobujú modernizácii (zdroj www.railfaneurope.net)

Zastaranosť peršingov je daná pokrokom vo výkonovej elektronike za posledných 20 rokov, s parametrami aké majú (max. 160km/h) v našich podmienkach bohate stačí. Určite má rekonštrukcia za 50% ceny nového rušňa väčší zmysel než reko a lá 746 a 756

Práveže ak má mať rekonštrukcia nejaký zmysel (predĺženie životnosti) bude treba vymeniť elektroniku, tie trimre a dosky plošných spojov s diskrétnymi súčiastkami čo sú tam si s najnovším procesorom veľmi rozumieť nebudú. Spoľahlivosť integrovanej elektroniky je vyššia než pri diskrétnych prvkoch. Vďaka pokroku v elektronike sú dnešné prvky úspornejšie než tie spred dvadsiatich rokov

mikinko,
pozri sa na to z toho hladiska, ze na 362.006 vyhorel kotevny menic a nebolo mozne ho dat dokopy inak ako pouzitim ineho z 163.053. CIze jednoducho - v elektrickej casti su pouzite veci, ktore uz len velmi velmi tazko zozenies, cize vpodstate ani nemas sko urobit generalku, lebo nezozenies kompletne nahraden diely. Zozenies podobne, to ano, ale zas to budes musiet upravovat tak, aby ti to sedelo do rusna. Nie je uz lepsie prerobit to cele ak sa to financne vyrazne oplati?

Zober si napriklad len taku EDB-cku. Aby sa mohol jej vykon zaratavat do brzdiacich percent vlaku, musi byt nezavisla na trolejovom napati, teda brzdit aj pri stiahnutom zberaci. Toto teraz Batyr neumoznuje, proste nedokaze nabudit trakcne motory bez pritomnosti trolejoveho napatia. Zase prerabat alebo vymenit?

Riadiaci system - priklad nastavovania automatickej regulacie rychlosti - ak sa nemylim je to na principe trimrov, proste nimi musis zladit Vp (pozadovana rychlost) a Vs (skutocna) na zaklade ktorych sa generuje poziadavka na tah/brzdu. Je to neskutocna babracka poriadne to nastavit. Pri riadiacom softveri? Tri riadky zdrojoveho kodu:
if (vp>vs) { brzda(vp,vs,...) };
if (vp < vs) { tah(vp,vs,...) };
if (vp=vs) { udrzuj_rychlost(vp,vs,...) };

atd atd...

to matus: Nedostatok - ako to vzniklo. Ked beriem do uvahy, ze pokles dopravy od roku 1990 bol rapidny, navyse u nas (na rozdiel od Ciech) nevzniklo ziadne dalsie miesto styku dvoch prudovych sustav. Rovnako, v dohladnej dobe (ak vsetko pojde OK) budu 350 na Prazskom ramene nahradene 380 tkami. Tym sa gorily presunu na BA-KE .....

mikinko hlavna vyhoda bude ze z 163 sa spravi 361 co znamena ze z jednosystemovej bude viac systemova... hlavne v dnesnej dobe nedostatku viac systemovych HDV...

to duko: No, lenze stale plati, ze cim to bude starsie, tym s tym budu vacsie starosti. Urcite je aj otazkou na dlhsiu polemiku, ci skutocne masina predbehla svoju dobu (to ale nie je predmetom tejto diskusie), avsak dnes je to uz zastarany stroj (aj ked moze spolahlivo sluzit).
Nikto nepopiera, ze aj v inych krajinach jazdia starsie typy masin, otazkou je ale, aky je pomer modernych a tych zastaranych.
Spominal si procesor - nuz, preto som sa pytal - ci nie je rozumnejsie doplnit tam ten "procesor", prebehnut generalku a hotovo ako vykuchat celu masinu a de facto ju postavit nanovo. Rovnako ma zaujima, aky bude prakticky vyznam tejto rekonstrukcie - ci bude masina hospodarnejsia alebo co ....

Reko 163 na 361 vznikne vpodstate nové HDV.
361 bude mať z 163 "len" skriňu ( samozrejme úpravy na nej budú ) a upravene pôvodne podvozky.
Inač komplet komplet komplet reko