Typ fotoaparátu-Digitál alebo klasika?
Ahojte. Aky pouzivate typ, fotaku? Digital, alebo klasiku? Aké su vaše skúsenosti s fotením na železniciach? Co by som mal urobiť, keď si chcem na žel. niečo odfotit? Treba sa pytat rusnovodica?
Ďakujem za skoré odpovede
Ja pouzivam na nastavenie bielej 18% sedu tabulku. Konkretne tuto: http://prolaika.inshop.sk/inshop/kalibracne-sondy-a-terce/kalibracne-terce/18-seda-tabulka-pro-laika.html S vysledkami som spokojny.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/375249/
splintik: zas bomba RE: nahodou som tu trpezlivo od pol siedmej cakala,jedno a kus hubovej polievky dostala,ze sa blbiny pytam a super,ja ako fotograficky antitalent by som sa netrapila s vlacenim papiera a fotila automatikou i ked ta druha je o kusticek lepsia.No a este nejake vonkajsie by si mohol prihodit,lebo problem bol hlavne v zelenej
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/375241/
Ad persing
preco by mal byt na fotke 800x600
Nebude ani jemne neostry, ak tak fotka bude mat rozmer napr. len 66x50mm-ov.
A to je podla mna hlavny problem v nasej diskusii, ze kym u klasickej fotografie sme mali vzdy len jeden problem (kvalita originalu a (optiky) u digitálu su dva.
Prakticky lubovolne vieme zmenit velkost "negativu" = pocet pixlov a kvalitu fotopapieru (rozlisovacku tlace alebo fotografie). Tieto moznosti predtym vobec neboli, preto nikto sa tym velmi nezaoberal (okrem vyrobcov filmu a fotopapiera).
Ak bolo treba robit velku fotku, profesional alebo aj zamozny amater siahol po Hasselbladu, FLEXARET a KIEV pod. kamery na svitkovy film a z toho sa dali robit velke fotky (alebo moj japonsky kolega po skle!). Ak si pouzival diafilm (36x24 mm tvoje moznosti skoncili okolo A3 (poster v strede magazinov).
Dnes más lacne digitály s rozlisovanim 8-14 MPx (kinofilm, aj ten najlepsi Kodak IS0 100 má cca 6-7 MPx), t.j. z malej digikamery by si vedel bez problémov robit obraz A2 plakát 800x600mm!!! (pomer pixlov a velkost zväcsenia ak z kinofilmu pripustime velkost A3)
Na druhej strane dnes vacsinu fotiek pozeras na monitore, na vlaky.net je poziadavka, aby subor nebol vacsi ako 800x600, co napr. na mojom monitore je znázornene 170x120 mm, t.j. oproti fyzikálnej skutocnosti (vid hore) je 6x vacsie (pomer ploch, tj. zväcsenie!!!)
Samozrejme, ze na takej fotke uz mozes vidiet artifakty toho vplyvu.
preco by mal byt na fotke 800x600
Nebude ani jemne neostry, ak tak fotka bude mat rozmer napr. len 66x50mm-ov.
A to je podla mna hlavny problem v nasej diskusii, ze kym u klasickej fotografie sme mali vzdy len jeden problem (kvalita originalu a (optiky) u digitálu su dva.
Prakticky lubovolne vieme zmenit velkost "negativu" = pocet pixlov a kvalitu fotopapieru (rozlisovacku tlace alebo fotografie). Tieto moznosti predtym vobec neboli, preto nikto sa tym velmi nezaoberal (okrem vyrobcov filmu a fotopapiera).
Ak bolo treba robit velku fotku, profesional alebo aj zamozny amater siahol po Hasselbladu, FLEXARET a KIEV pod. kamery na svitkovy film a z toho sa dali robit velke fotky (alebo moj japonsky kolega po skle!). Ak si pouzival diafilm (36x24 mm tvoje moznosti skoncili okolo A3 (poster v strede magazinov).
Dnes más lacne digitály s rozlisovanim 8-14 MPx (kinofilm, aj ten najlepsi Kodak IS0 100 má cca 6-7 MPx), t.j. z malej digikamery by si vedel bez problémov robit obraz A2 plakát 800x600mm!!! (pomer pixlov a velkost zväcsenia ak z kinofilmu pripustime velkost A3)
Na druhej strane dnes vacsinu fotiek pozeras na monitore, na vlaky.net je poziadavka, aby subor nebol vacsi ako 800x600, co napr. na mojom monitore je znázornene 170x120 mm, t.j. oproti fyzikálnej skutocnosti (vid hore) je 6x vacsie (pomer ploch, tj. zväcsenie!!!)
Samozrejme, ze na takej fotke uz mozes vidiet artifakty toho vplyvu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/375180/
Cmelak,
samozrejme, softverove doostrenie je len zvyraznenie prechodov / hran / okrajov. To je jasne. Da sa to ale urobit aj bez nejakeho dramatickeho zvysenia kontrastu - upravovanim len jasovej zlozky. A hlavne to treba robit s citom.
Hovorime ale o zobrazeni reality, takze mne moze byt vpodstate jedno, ako dosiahnem na fotke ostrost, ked je v realite obraz ostry, na fotke 10 MPx je obraz ostry, preco by mal byt na fotke 800x600 jemne neostry a preco odmietat dodatocne doostrenie na realnu uroven, tak ako to je aj v realite. Toto mi prave v kontexte veci, ktore si napisal, trochu nejde do hlavy . Pretoze som to pochopil tak, ze ti prave ide o to, aby sa nestratila ta realnost. Neviem, ale prave tou neostrostou sa podla mna ciastocne strati.
Ja tiez nie som zastanca vylepsovania fotiek nad to ako to je v realite. Ale ked viem, ze obraz ma byt ostry a po zmenseni rozmeru ostry nie je, tak ho doostrim (technologia SW mi uz moze byt vpodstate ukradnuta, ked vysledkom je to, ze fotka bude ostra). Rovnako tak, ked vidim, ze mi trochu usiel jas, tak ho stiahnem. Ja na upravach fotiek, ktore ich dostanu do podoby takej, aby zodpovedali realite, nevidim vobec nic zle .
samozrejme, softverove doostrenie je len zvyraznenie prechodov / hran / okrajov. To je jasne. Da sa to ale urobit aj bez nejakeho dramatickeho zvysenia kontrastu - upravovanim len jasovej zlozky. A hlavne to treba robit s citom.
Hovorime ale o zobrazeni reality, takze mne moze byt vpodstate jedno, ako dosiahnem na fotke ostrost, ked je v realite obraz ostry, na fotke 10 MPx je obraz ostry, preco by mal byt na fotke 800x600 jemne neostry a preco odmietat dodatocne doostrenie na realnu uroven, tak ako to je aj v realite. Toto mi prave v kontexte veci, ktore si napisal, trochu nejde do hlavy . Pretoze som to pochopil tak, ze ti prave ide o to, aby sa nestratila ta realnost. Neviem, ale prave tou neostrostou sa podla mna ciastocne strati.
Ja tiez nie som zastanca vylepsovania fotiek nad to ako to je v realite. Ale ked viem, ze obraz ma byt ostry a po zmenseni rozmeru ostry nie je, tak ho doostrim (technologia SW mi uz moze byt vpodstate ukradnuta, ked vysledkom je to, ze fotka bude ostra). Rovnako tak, ked vidim, ze mi trochu usiel jas, tak ho stiahnem. Ja na upravach fotiek, ktore ich dostanu do podoby takej, aby zodpovedali realite, nevidim vobec nic zle .
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/375136/
Este tolko v urovni JPGu alebo RAW nemozes zvysit ostrost, ak budes mat menej pixlov, - softwary ktore nieco tak tvrdia, klamu a zdoraznuju prechody (ak vacsis taku fotku na pixlovu uroven, uvidis, ze odrazu na prechode jasu sa obajvia cierne pixle.
Najlepsie je to skusat sedo bielou sachovnicou. Na takej fotke za normalne okolnosti nesmies mat ine farebne pixle ako sede a biele.
Ak zmensis fotku tiez nesmu zvniknut ine farby. Ak vsak zapnes ostrenie uvidis, ze SW ti vyrobi (odkial?) cierne pixle a pekne ti ich umiestni na prechody. Na celej fotke mozno, ze sa ti bude zdat, ze fotka je ostrejsia, ale SW neurobil nic viac, ako keby si v analogovom svete chytil tus a pero a okraje by si obtiahol ciernou farbou.
To uz musi kazdy posudit sám, ci je to prirodzene alebo ci to treba...
Najlepsie je to skusat sedo bielou sachovnicou. Na takej fotke za normalne okolnosti nesmies mat ine farebne pixle ako sede a biele.
Ak zmensis fotku tiez nesmu zvniknut ine farby. Ak vsak zapnes ostrenie uvidis, ze SW ti vyrobi (odkial?) cierne pixle a pekne ti ich umiestni na prechody. Na celej fotke mozno, ze sa ti bude zdat, ze fotka je ostrejsia, ale SW neurobil nic viac, ako keby si v analogovom svete chytil tus a pero a okraje by si obtiahol ciernou farbou.
To uz musi kazdy posudit sám, ci je to prirodzene alebo ci to treba...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/375129/
ad persing
tu sa zrejme pletu pojmy.
Zmensenim sa strati ostrost: Ano, lebo ostrost ja dana poctom pixlov na coll (dpi) (kedysi v elektronickej oblasti bola dana max. frekvenciou, v analogovej fototechnike Siemensovym obrazom).
Vsetky tieto vyjadrenia vychadzaju z toho, ze na jednotnu mieru (v danom pripade coll) kolko zmien dokazes fotograficky názornit. (Jednoducho nafotis nekonecnu sachovnicu a uvidis kolko kociek vies nazornit na jeden palec. Z toho samozrejme a automaticky vyplyva, ze u zmensej fotke bude ostrost nizsia (napr 3000 pixlov v rozliseni 300 dpi urobi ti 1500 bielo ciernych kociek - vzdy musis ratat s parmi - na dlzke 10 palcov).
Ak fotku zmensis na polovicu t.j. na 1500 pixlov dostanes na rovnaku dlzku len polovicny pocet prechodov t.j. len 750 ciernobielych kociek. Rovnaku ostrost ako v povodnom pripade by si dostal, keby si aj fotku prakticky zmesil na 1/4-nu t.j. ak by si uz nemal velkost dlhsej strany 10 palcov, ale len 5! Atd.
Tzn, ze tu pracujes stale dvomi velicinami rozlisenie fotografie (pocet pixlov) a velkost "imaginárneho" fotopapieru.
Tzn mensie fotky (podla v uvode uvedenych meracich metod) budu mat mensiu ostrost, lebo ak beries tlaciaren, ktora vzdy tlaci s danou rozlisovackou (dpi) bez ohladu na to ci tlacis na format A0 alebo 3x2 cm, budes mat fyzikalne menej detailov (ostrost) na tej malej fotke. Ak chces na malej fotke dosiahnut väcsiu kvalitu, musis zvysit (ak je mozny) rozlisovacku pri tlaceni (napr 9600 dpi).
tu sa zrejme pletu pojmy.
Zmensenim sa strati ostrost: Ano, lebo ostrost ja dana poctom pixlov na coll (dpi) (kedysi v elektronickej oblasti bola dana max. frekvenciou, v analogovej fototechnike Siemensovym obrazom).
Vsetky tieto vyjadrenia vychadzaju z toho, ze na jednotnu mieru (v danom pripade coll) kolko zmien dokazes fotograficky názornit. (Jednoducho nafotis nekonecnu sachovnicu a uvidis kolko kociek vies nazornit na jeden palec. Z toho samozrejme a automaticky vyplyva, ze u zmensej fotke bude ostrost nizsia (napr 3000 pixlov v rozliseni 300 dpi urobi ti 1500 bielo ciernych kociek - vzdy musis ratat s parmi - na dlzke 10 palcov).
Ak fotku zmensis na polovicu t.j. na 1500 pixlov dostanes na rovnaku dlzku len polovicny pocet prechodov t.j. len 750 ciernobielych kociek. Rovnaku ostrost ako v povodnom pripade by si dostal, keby si aj fotku prakticky zmesil na 1/4-nu t.j. ak by si uz nemal velkost dlhsej strany 10 palcov, ale len 5! Atd.
Tzn, ze tu pracujes stale dvomi velicinami rozlisenie fotografie (pocet pixlov) a velkost "imaginárneho" fotopapieru.
Tzn mensie fotky (podla v uvode uvedenych meracich metod) budu mat mensiu ostrost, lebo ak beries tlaciaren, ktora vzdy tlaci s danou rozlisovackou (dpi) bez ohladu na to ci tlacis na format A0 alebo 3x2 cm, budes mat fyzikalne menej detailov (ostrost) na tej malej fotke. Ak chces na malej fotke dosiahnut väcsiu kvalitu, musis zvysit (ak je mozny) rozlisovacku pri tlaceni (napr 9600 dpi).
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/375126/
ad splintex
zásadne u mna skoncia vsetky pribalene softwary v kosi, raz som s nimi znicil pocitac od vtedy nechcem ich ani vidiet. Ak foták ni je kompatibilny s dnesnymi pocitacmi (automaticky to spoznas ak pripojis) tak okamzite vratim - nechcem taky.
Mam svoje osvedcene softwary a nic ine nesmie na moje pocitace.
zásadne u mna skoncia vsetky pribalene softwary v kosi, raz som s nimi znicil pocitac od vtedy nechcem ich ani vidiet. Ak foták ni je kompatibilny s dnesnymi pocitacmi (automaticky to spoznas ak pripojis) tak okamzite vratim - nechcem taky.
Mam svoje osvedcene softwary a nic ine nesmie na moje pocitace.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/375110/
Mimochodom, toto hovori o zmensovani fotiek (a metodam zmensovania) napoveda k Zoner Photo Studiu. Takze neviem, pise sa tam, a ja mam tiez rovnake skusenosti, ze zmensenim rozmeru ostrost stratim, resp. ze metoda zmensenia ma "samozaostrovaci" ucinok (neco by tam inak bol, keby sa fotka nerozostrila). Skuste sa k tomu teda nejak vyjadrit.
Nejbližší body – nejjednodušší a nejrychlejší metoda, nepoužívá žádnou interpolaci bodů, z původního obrázku využívá jediný bod, nevhodná na fotografie, ale nenahraditelná pro technické kresby vlasovými čarami
Bilineární – nejjednodušší interpolace, používá poměrný součet čtyř nejbližších okolních bodů, rychlá a obecně vhodná pro zmenšování
Bikubická – pokročilejší interpolace, používá 16 okolních bodů, hodnoty prokládá kubickou křivkou, vhodná pro zvětšování i zmenšování (s doostřením)
Hermite – jiný typ prokládané křivky, používá čtyři nejbližší okolní body
Bell – velice „měkký obraz“, vhodné pro zašuměné obrázky
Mitchell – výborná kombinace mezi rychlostí a kvalitou, používá 16 okolních bodů, má „samozaostřovací“ účinek
Lanczos – nejnáročnější na výpočet, body se prokládají speciální křivkou simulující reálné šíření informace, používá se 36 bodů z původního obrázku, má silný „samozaostřovací“ účinek, vhodný hlavně pro zvětšování obrázků; při zmenšování může kvůli zaostřovacímu efektu vytvářet rušivé artefakty v podobě mřížky
Supersampling – určen pouze pro zmenšování obrázků, používá vážený průměr ze všech bodů, které se ztratí při zmenšování fotografií. Na fotografie dává obecně nejlepší výsledky, protože pracuje se všemi body fotografie. Nevýhodou je jistá neostrost, kterou však lze snadno odstranit mírným doostřením.
Nejbližší body – nejjednodušší a nejrychlejší metoda, nepoužívá žádnou interpolaci bodů, z původního obrázku využívá jediný bod, nevhodná na fotografie, ale nenahraditelná pro technické kresby vlasovými čarami
Bilineární – nejjednodušší interpolace, používá poměrný součet čtyř nejbližších okolních bodů, rychlá a obecně vhodná pro zmenšování
Bikubická – pokročilejší interpolace, používá 16 okolních bodů, hodnoty prokládá kubickou křivkou, vhodná pro zvětšování i zmenšování (s doostřením)
Hermite – jiný typ prokládané křivky, používá čtyři nejbližší okolní body
Bell – velice „měkký obraz“, vhodné pro zašuměné obrázky
Mitchell – výborná kombinace mezi rychlostí a kvalitou, používá 16 okolních bodů, má „samozaostřovací“ účinek
Lanczos – nejnáročnější na výpočet, body se prokládají speciální křivkou simulující reálné šíření informace, používá se 36 bodů z původního obrázku, má silný „samozaostřovací“ účinek, vhodný hlavně pro zvětšování obrázků; při zmenšování může kvůli zaostřovacímu efektu vytvářet rušivé artefakty v podobě mřížky
Supersampling – určen pouze pro zmenšování obrázků, používá vážený průměr ze všech bodů, které se ztratí při zmenšování fotografií. Na fotografie dává obecně nejlepší výsledky, protože pracuje se všemi body fotografie. Nevýhodou je jistá neostrost, kterou však lze snadno odstranit mírným doostřením.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/374957/
Hmm, tento clanok http://www.digineff.cz/art/titulka/090619zmenseni.html o zmensovani fotiek som nepisal ja, takze neviem, ako si mam vysvetlit, ze mne, aj autorovi sa zmensenim rozmeru fotky ostrost straca a vam naopak nemeni...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/374952/
Cmelak,
viem o com hovorim, takze bud sa nerozumieme alebo fakt neviem... Neskor pridam nejake fotky. Fotim uz cca 10 rokov, takze si dovolim o sebe smelo tvrdit, ze fotit viem a moj fotak tiez nie je nejaky shit za 3000 Sk, takze fakt neviem, kde je chyba v nasej komunikacii, kazdopadne za vsetkym co som napisal si stojim a je to overene (mojou, ale nie len mojou) praxou.
splinterX,
to vyvazenie bielej zas nemusis prehanat. Nastav si tam to automaticke vyvazenie a mas pokoj . Hento manualne vyvazenie si naozaj neurobil dobre, treba to robit tak, ako ti pisali predo mnou. Navyse, parapetna doska pocitam je z plastu a je na nej drobny "raster". Mala by to byt uplne jednoliata plocha bez tienov.
viem o com hovorim, takze bud sa nerozumieme alebo fakt neviem... Neskor pridam nejake fotky. Fotim uz cca 10 rokov, takze si dovolim o sebe smelo tvrdit, ze fotit viem a moj fotak tiez nie je nejaky shit za 3000 Sk, takze fakt neviem, kde je chyba v nasej komunikacii, kazdopadne za vsetkym co som napisal si stojim a je to overene (mojou, ale nie len mojou) praxou.
splinterX,
to vyvazenie bielej zas nemusis prehanat. Nastav si tam to automaticke vyvazenie a mas pokoj . Hento manualne vyvazenie si naozaj neurobil dobre, treba to robit tak, ako ti pisali predo mnou. Navyse, parapetna doska pocitam je z plastu a je na nej drobny "raster". Mala by to byt uplne jednoliata plocha bez tienov.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/374945/
Podľa mojich skúseností treba vyvažovať bielu presne v takých podmienkach, akých bude exponovaný záber. Takže výhodnejšie by bolo použiť skutočne biely kancelársky papier pred (nie pod) foťákom. Domrviť vyváženie ti pohlo práve to priame dopadajúce svetlo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/374865/