Farebné riešenie koľajových vozidiel

Jakub: V praxi sa cez styk napätových sústav jazdí asi takto: (to, že Beluša - Púchov a Kechnec - Hidasnemeti môžu ísť z elektrických rušňov len 362, 363 a 350 asi pripomínať nemusím :-) ). Rušňovodič stiahne zberač (navesť: vodorovný biely pasik na modrom štvorci takehoto tvaru: <> ), následne vypne hlavný vypínač hnacieho vozidla, prestaví prepínač na napäťovú sústavu pod ktorú vchádza, tým zapne aj hlavný vypínač príslušného napäťového systému (každá napäťová sústava má na hnacom vozidle vlastný hlavný vypínač). Potom môže zdvihnúť zberač (návesť: zvislá biela čiara na modrom štvorci tvaru <> ). Ten samotný styk nevyzerá nijak zvláštne, vyzerá ako každá iná "sťahovačka". (niektoré z tých vecí možno vieš, písal som to tak, aby tomu rozumeli aj ostatní :-) ).

ještě ad rp_751:

Jenže ony ty lokomotivy FNM vypadají bohužel občas i takto (23.09.99 - Laveno-Mombelo; snímek z netu):

ad rp_751:

V roce 1992 byla dokončena výroba poslední šedesátikusové série lokomotiv řady 163. ČSD a následně ČD a ŽSR ale neměly dostatečné finanční prostředky na nákup těchto posledních lokomotiv, a tak patřily až do roku 1995 ŠKODĚ Plzeň, kde také byly odstaveny a střeženy. Nakonec bylo 9 lokomotiv z této série prodáno soukromé italské železnici FNME S.p.A, 11 strojů zakoupily ŽSR a 40 lokomotiv koupily ČD. "Italské" lokomotivy musely prodělat velké množství úprav - byla snížena skříň brzdových odporníků, byly vyměněny sběrače a řízení bylo upraveno na levostranné. Lokomotivy dostaly nový zeleno-bílo-modrý nátěr.
(Atlas lokomotiv)

Nemal by som nič proti tomu, keby sa niektoré 363/362 natreli v takejto kombinácii farieb ako to má talianska spoločnosť FNME Ferrovie Nord Milano Esercizio. Vie niekto niečo z histórie týchto strojov?

1. snímka - E630-01FM, vo svojom domovskom depe v Miláne
2. snímka - E630-06FM, 29.7.2004, Miláno Lambrate
3. snímka - E630-07FM, 8.9.2002, Miláno

JOHNZ: akosi si zabudol na dalsie napatove styky- na st. hranici Kechnec-Hidasnemeti, a este dalsi v stanici Petrzalka-tam sa to robi podobne ako Tebou spominana Kutna Hora (pri vlaKOch zo Slovenska sa ide zotrvacnostou, z Reichu si Taurus zase zdvihne zberac a je pod nasim prudom)

ad Jakub:

Pár základní informací je třeba tady: http://pkms.webzdarma.cz/hiseldrah.html. Jinak doporučuji odbornou literaturu, protože diskuse o tomto problému probíhaly pochopitelně v "předinternetové" době.

A kde by som nasiel nejaky pokec o vyhodach/nevyhodach jednotlivych trakcnych sustav?

ad Jakub - doplnění:

Dnešní TEŽ, na nichž byl v prvním úseku zahájen provoz roku 1908, mají napájecí systém 1,5 kVss. O rok později do provozu uvedená trať Tr. Teplá - Tr.Teplice byla napájena napětím 900 Vss, které bylo v roce 1990 sníženo na 600 V (v souvislosti s rekonstrukcí elektrických vozů s využitím tramvajových agregátů ČKD T3). Tatranská "zubačka" z roku 1970 má stejné napájení jako TEŽ.

ad Jakub:

První trať s elektrickým provozem na území pozdější ČSR (a také v Rakousko-Uhersku) byla z Tábora do Bechyně, provoz zahájen 22.6.1903, původní napájení 2 x 700 Vss (2 troleje).
V roce 1928 byl zahájen elektrický provoz na pražských spojkách napájených 1,5 kVss. Tímto napětím měla být původně napájena celá elektrizovaná síť ČSD a byla na ně rekonstruována i trať Tábor - Bechyně (1939) a trať Certlov (dnes Rybník) - Lipno nad Vltavou z roku 1911 (pův. napájení 1,2 kVss, zvýšení napětí v roce 1956).
Po válce bylo rozhodnuto elektrizovat tratě ČSD soustavou 3 kVss; pražské spojky na ni byly přepnuty dne 15.5.1962.
Koncem 50. let minulého století příslušné orgány rozhodly elektrizovat tzv. jižní tah střídavou soustavou 25 kV/50 Hz (za bouřlivých diskusí odborníků o výhodách a nevýhodách obou soustav).
Pokud jde o lipenskou trať, rozhodlo se o přestavění její trakční soustavy na 25 kV/50 Hz, a to v návaznosti na elektrizaci trati z Českých Budějovic do Horní Dvořiště. Dosavadní elektrický provoz na úseku z Rybníka do Vyššího Brodu byl ukončen dne 17.10.2003.

---

Vdaka za objasnenie.

Ten styk na sirej trati (podla mapy by to malo byt niekde medzi Ladcami a Puchovom, ak som to dobre pozeral) vyzera ako? A z akeho dovodu sa pouzivaju dve sustavy - je to historicky dane?

V CR je tusim aj tretia sustava - do Lipna a teraz neviem, ci aj do Bechyne. Ale aj u nas myslim funguje TREZ na inom napati a rovnako aj TEZ.

Tak na slovensku sa to na tom (az jednom - v Puchove) napatovom styku riesi pouzitim dvojsystemovych rusnov, teda takych, ktore su postavene tak aby mohli ist pod obidvoma sustavami teda pod jednosmernym prudom ide normalne - ma jednosmerne trakcne motory a pri prechode pod striedavy stiahne zberac zapoji do obvodu trafo a usmernovac takze do trakcnych motorovi de ten isty prud a to iste napatie ...

V cechach je to uz veselejsie najma v Kutnej Hore, kde sa napatovy styk dodnes robi ... sustavy su rozdelene presne v polke stanice, v jednej polovici jedosmerna a v druhej striedava - jednosmerna lokomotiva pride do stanice s vlakom pred prechodom stiahne zberac a dojde "na hubu" - zotrvacnostou ... tam ju vypriahnu a zaloha (diesel alebo dvojsystemak) ju odtiahne od supravy a zatlaci spat na jednosmernu polovicu stanice tam masine zdvihne svoj zberac a nastupi na nakladny vlak v opacnom smere a zasa s nim odide ... na vlak ktory priviezla zapriahnu sriedavu masinu a hura dalej ... dvojsystemove loko smaozrejme prejdu cez stanicu tak ako som popisal vyssie ...

Ospravedlnujem sa za mozno laicku otazku, ale zaujimalo by ma ako je v praxi rieseny styk napajacich sustav - ako to vyzera na tej trati? Ako tadial prechadzaju lokomotivy? Neviem si totiz nejako predstavit spojenie 25 a 3 kV, navyse spojenie jednosmernej so striedavou trakciou.

Dakujem.

Johny: tie 363 boli bledomodré zo slovenských 363.133-147. Bolo to kvôli tomu, že v Škodovke nemali odpovedajúci odtieň modrej, aký tam mal byť. Presne tento príklad som ti chcel napísať v tom predchádzajúcom príspevku :-). Takže krémový pás može byť, ale treba upraviť aj odtiene ostatných farieb.

peršing: Asi si ma celkom nepochopil, alebo som sa možno nevyjadril dosť jasne. Takže náter na 240 mi nevadí, je vždy lepší ako na 230ČD čo behajú teraz na nákladoch do Ba,veď  90% z nich sú totálne "šerble" (navonok,aké sú z vnútra to neviem). A náter na 131 ? Myslím si, že bez problémov by sa dali zladiť iný odtieň zelenej s krémovou,veď aké boli z výroby 363? Bledomodré,že? A ked sa im dával krémový pás namiesto žltého, tak aj odtieň modrej sa upravil,že? A keby sa natreli 750,3 do celočerveného laku a 754 by ostali aké sú, tak si myslím, že by to bolo aj pestrejšie aj zaujímavejšie aj krajšie a viac ľudí by bolo nadšených, určite nie len ja. Ale to je môj názor a koľko ľudí, toľko názorov, že? Ale pri skromnosti by nám stačili aj 2-3 červené lok., napr. ako u ČD sú červené 754 066 a 068 a 750 308,214,210... Je to pekná exotika, ktorá nám tu chýba. A aj nejaké 742 by sme mohli natrieť na zeleno alebo na modro ako u ČD. Tam je to pestrejšie a pre fotografov zaujímavejšie, ale to bude asi preto, že tam aj vo vedení pracujú ľudia, ktorý k dráhe majú iný vzťah ako "páni" na ZSSK či ZSR...

Johny: tie 131-ky nemali kremovy pas ale bledozlty. Neviem, co si mam mysliet o tom, ze na jednej strane ti "vadia" natery na 240, ze su vsetky rovnake a naopak na druhej strane si za to, aby sa 750/753 vratili povodne natery. Nemyslis, ze potom budu vsetky 750/753 rovnake?
K tomu kremovemu pasu na 131: vies si predstavit, ako otrasne by to vyzeralo? Ak by tam mal byt kremovy pas, musela by aj zelena byt ovela, ovela tmavsia aby to nejak vyzeralo.

Nick: mas pravdu, je to moja stranka :-)

S@fino: tie nakresy mi poslal kamarat, ja som ich nekreslil. Ja som urobil len tie farebne kombinacie.

Ja ako fotič rušňov pridávam moje názory: 1.náter na 350 003- 020 je z môjho pohľadu otrasný.To sa len nejaký ing. snažil napodobniť náter z lok. 1014 OBB. Mne sa páčili staré modro-biele nátery a keby boli doplnené oranžovým 20cm prúžkom na čele, tak to by sa fotolo... A napr. rad 240 má u nás slušivý náter, ale keď sú všetky rovnaké, tak je to všedné,niektorá spoločnosť (asi Cargo)by si všetky mohla prelakovať na červeno-krémové s úzkym žltým prúžkom na čele.A čo sa týka 750,753 a 754 tak to je děs! Z výroby boli T478.3101-121 šedo-zelené a ostatné boli červené.Tak prečo sa im nevrátia pôvodné nátery??? Namiesto toho sú 750 modro-sivé,753 červeno-sivé, a 754 zeleno-sivé. A aj 751,2 sú všetky unifikované. Je to otras a navyše 80% všetkých mašín je špinavých, a umývajú sa len keď prší... Pekné sú len keď sa vrátia z ŽOS-ky alebo pod.,a je pár výnimiek ako napr. dlhoročne udržované stroje 754 055 a 750 300 z RD Zv. Ale to sú len malé výnimky. Zato motorové vozne sme mali krásne,napr. 810,820,830 a 850 keď začali dostávať pôvodné nátery, to bola fantázia,len škoda, že už sú skoro všetky v lokomotívnom nebi...  A eštze mi nedá nepovedať názor na 362 čo sú v tom novom laku(kombinácia  dvoch modrých), tak keď sa tá spodná tmavomodrá zašpiní, tak vyzerá ako by to bola čierna... A prečo sa 131 nelakujú do zeleno-krémového náteru? Ten by bol pohľadnejší a ak sa nemýlim, tak asi 60ks bolo z výroby dodaných práve v tomto laku! Ale to by na mieste kde sa o náteroch  rozhoduje musel sedieť niekto rozumný... 

Ad peršing: V ktorom programe si to kreslil?

napadli ma ešte ďalšie dva návrhy farebného riešenia rušňov 362 a 363, tak ich pridavam. Je to v jpg, tak su tam mensie farebne odlisnosti (sposobene kompresiou) ako boli v povodnom mojom navrhu co je v bmp.

Ale dodal by som ešte, že súčasné nátery rušňov 162, 163, 263, 362 a 363 sa mi páčia a nemenil by som ich. Ale vpodstate sa mi páčia nátery na všetkých slovenských rušňoch. Páči sa mi hlavne tá rôznorodosť, neviem si predstaviť, že by ZSSK alebo ZSSK Cargo prešli na jednotný firmený náter.

davnejsie som kreslil nejake navrhy naterov rusnov 362 a 363, teraz som si na ne spomenul, tak ich sem pridavam. Pri niektorych som sa inspiroval uz existujucimi natermi na inych rusnoch, ale zmenil som farby.