Farebné riešenie koľajových vozidiel

Navrh je fajn, ale preco na 263-ku? Preco len ~ ? Nech to vidi cele slovensko, takze nejaka 350-ka alebo 362-ka, lebo ta casto chodi na R, ale 350 na IC. Taaakze?

Jednoducho ale dlho. Pred par dnami ma napadol taky plan, ze neuverite. Nemozem ho sem pisat, niekto by sa urazil, ale suvisi to s malovanim (farebnym odlisenim) HDV. Zacnem farebnym odlisenim.

Vsetky 163-ky budu malovane vo farbach Biela-Cerverna, vsetky 162-ky vo farbach Modra-Biela, vsetky 263-ky budu Bielo-Cervene, vsetky 363-ky budu Zlto-Zelene, vsetky 362-ky budu Modro-biele a 350-ky takisto. Teda jedna sa o to, ze vsetky Rusne, co dosiahnu vyssiu rychlost ako 140 km/h, teda mozu byt nasadzovane na rychliky a vlaky intercity, budu Modro-Biele, (na vynimku 350-kam ostatane taky nater, ako ma, s pruhmi). 362-ka a 162-ka budu samozrejme modro-biele. 163-ka a 263-ka budu Cerveno-biele, a 363-ky zlto-zelene (lebo su do kosa, su mestske a nedosahuju vysledky take, ako dosahuju)

vsetky ine rusne, teda vsetky co som nemenoval z = trakcie, budu zlto-zelene, vsetky ostatne na ~ trakciu budu cele CERVENE!!!

Dieselove rusne radu 749 a vyssie budu Zeleno-Biele, a vsetky nizsie vozne budu cele zelene.

Jednotky 460 budu zeleno-biele (ostanu) a 560-ky budu cerveno-biele (taktiez ostanu).

Vsetky 680-ky budu modro-bielo-zlte (modra hore, biela vstrede a zlty tenky pas dole).

809,810,811,812,814 ostanu take, ake su, teda 811 a nizsie su cele cervene a 812 su take, ake su :) cerveno-biele.

830 a vyssie su cervene, s malym bielym tenkym pasom nad stredom.

Staci? Ale to nie je vsetko, este som nezacal vozne, to ani nezacinam. ;)

Pokiaľ by sa Osožáci v Bratislave sem-tam prešli popri koľajách, kde sa odstavujú osobné vozne, tak by železnice mali určite menej problémov s grafiti, ako teraz.

Aj toto je dobré farebné riešenie.

Zbynek: Ano, presne to som myslel, rk_kn. to uz vysvetlil.

jelikoz se tato diskuze o naterech HDV trochu zmenila v diskuzi o stykovych bodech trakcnich soustav, tak tady jsou ty, ktere jsou na tratich v CR.

trat 250, usek Kolin - Havlickuv Brod, zmena zst. Kutna Hora hl.n. z 3kVss na 25kV/50Hz

trat 330 Prerov - Breclav, zmena v zst. Nedakonice z 3kVss na 25kV/50Hz

trat 170 Praha - Plzen, zmena mezi Beroun ser. n. - Beroun-Kraluv Dvur z 3kVss na 25kV/50 Hz

trat 220 Praha - Tabor, zmena mezi Benesov - Bystrice u Benesova z 3kVss na 25kV/50Hz

trat 300 Nezamyslice - Brno, zmena mezi Nezamyslice - Chvalkovice n. H. z 3kVss na 25kV/50Hz

trat 260 Ceska Trebova - Brno, zmena mezi Svitavy - Svitavy-Lany z 3kVss na 25kV/50Hz

mezi CR a Rakouskem je to v useku Breclav - Bernhardsthal a Horni Dvoriste - Summerau z 25kV/50Hz na 15kV/16,7Hz

mezi CR a Nemeckem mezi Dolnim Zlebem a Schöna z 3kVss na 15kV/16,7Hz

Modré a červené značky na stožiaroch trol. vedenia:
Modrý pás v bielom poli označuje hranicu medzi traťovým trol. vedením a staničným .
Červený pás upozorňuje, na obchádzacie vedenie na danom stožiari, t.j. že na danom úseku je viac ako jedno vedenie, ktoré si musí pracovník skontrolovať predtým ako bude na tomto úseku pracovať.

Takze medzi Puchovom a Belusou nie je mozna jazda jednosystemoveho HDV. Dobre tomu rozumiem,, ked izolovany usek je na sirej trati? Neurobi sa pri rekonstrukcii v tomto nejaka zmena, ako napr. volba napajacieho systemu pre jednotlive kolaje (resp. vlakovu cestu) v Puchove?

jano63: Ako kde - v Petržalke sú tuším vyhradené koľaje pre rôzne napájacie systémy (laminátku na IC do Viedne musí vyťahovať 742) - snáď ma niekto viac znalý opraví, ak nemám pravdu. V Hegyeshalome a vo Švajčiarsku na RhB je napätie v troleji prepínateľné. V Nedakoniciach na trati Břeclav-Přerov je neutrálne pole uprostred stanice podobne ako v Púchove na šírej trati.

Ked uz je tu rec o farebnom rieseni HDV, chcem sa opytat, ako je rieseny styk trakcnych sustav v stanici, teda nie na sirej trati, ako v pripade Puchova. Tusim, ze u nas je takym pripadom BA-Petrzalka. Je vyhradene, ze ktore kolaje a ktore zhlavie maju aku sustavu, alebo je mozne zapojit do roznych kolaji rozny napajaci sysem? Ako to v praxi vyzera?

u nás bolo v nejakej publikácii aj turistická trasa pozdĺž železnice, myslel som si, že je to ono.

Tak mne ten problém "turistických značek" zaujal, že jsem začal pátrat ve svém archivu. Našel jsem pruhy červené, modré a žluté (ale ne na svých snímcích). Nezdá se, že by barva souvisela s trakčním systémem. Přikládám výřezy ze tří svých fotek. Jakub - je to ono?

Laminatka: Nie, schvalne si niekedy vsimni stoziare, resp. trakcne stlpy. Turisticke znacenie este rozlisim :-).

laminatka: tyhle značky se ve větším provedení než je značení turistických tras objevují i na stožárech TV, kdysi jsem i věděl, co znamenají, mám pocit, že označují hranice napájení jednotlivých úseků, snad to někdo znalejší a s méně děravou hlavou doplní, vysvětlí líp. Podle těchto značek by turisti asi daleko nedošli...

ad:Jakub: ak myslíš tieto, tak to sú asi značenia turistických trás

Ozajstnú kuriozitu spomína rušňovodič Milan Luňák v publikácii 20 rokov prevádzky rušňov radu 131 (1980-2000). Ešte za éry ČSD sa prepravoval rušeň E 479.1 (teraz 131) v nákladnom vlaku na sústruženie do LD Brno. V stanici Břeclav, ktorá je pripojená na sústavu 25 kV 50 Hz pri požiadavke výpravcu o prestavenie rušňa, došlo pod vplyvom vyššieho napätia v trakčnom vedení k poškodeniu izolátorov pod zberačmi, zbernicami a hlavným vypínačom. Netreba azda pripomínať, že k prestaveniu rušňa nedošlo.

Peršing: na 362/363 je tá ochrana ešte v pohode, horšie je to s takou 183 ... tá má tú ochranu dosť slabú a celé je to postavné tak, že po zasiahnutí striedavým napätím by mala okamžite vzbĺknuť ... a poriadne ... pri 240 sa môže odpáliť regulátor sekundárneho okruhu trafa, lebo ten jednosmerný prúd nepredpokladá, ale ochrana je dosť silná a rýchla aby tomu zabránilo inak by sa vôbec nemala rozbehnúť.

Jakub: nemáš pravdu, ďaleko výhodnejšie sú trakčné motory na striedavý prúd, sú ekonomickejšie a spoľahlivejšie ide o to, že v 50. rokoch (keď sa začala eletkrifikácia) neboli v ČSSR dostatočné skúsenosti s rozvodom striedavým, tak sa použil jednosmerný prúd 3KV. Takisto v 80. rokoch (keď sa vyvíjali najmodernejšie elektrické rušne aké máme (...) zasa neboli dostatočné skúsenosti s trakčnými motormi na stiredavý prúd. Takže sa použili trakcne motory na jednosmerny prud a dalo sa pred ne trafo a usmernovac. Ale budúcnosť v tomto smere patrí jednoznačne striedavému prúdu.

Keby obojzivelna lokomotiva presla z jednej sustavy na druhu so zdvihnutymi zberacmi, stalo by sa presne to iste, co by sa stalo keby neobojzivelna loko zdvihla zberace na sustave na ktoru nepatri ...

Jakub: keby napr. nejaky rusen 1xx presiel pod 25kV, mala by mu zaucinkovat prepäťová ochrana, tym vyrazi hlavny vypinac. Samozrejme, to len za predpokladu, ze prepäťová ochrana stihne zaúčinkovať. Ak nestihne, rušeň má smolu, odpáli elektroniku... Počul som o jednom takom prípade na trati Košice - Hidasnemeti, išla 363 alebo 362 na závese osobného vlaku, rušňovodič zabudol vypnúť hlavný vypínač a vošiel pod 25kV so zapnutým hlavným vypínačom na 3kV, ochrana nestihla ani zaúčinkovať a čosi sa na nej odpálilo. A keby to bolo opačna, že napr. 240 "dobehne" do Púchova, tak tam neviem ako to je na rušni zariadené, ale logicky, na sekundárnej strane transformátora bude oveľa menšie napäťie ako má byť a teda sa rušeň asi (alebo skor isto) ani nerozbehne.

Skusim si odpovedat sam - pokial tomu rozumiem spravne, viac vyhod pri pohone HDV ma jednosmerny prud, ale z hladiska hospodarnosti je ovela vyhodnejsie v trolejoch rozvadzat striedavy a ten si potom lokomotiva usmerni na jednosmerny.

A vsimol som si na stoziaroch farebne pasy (modre a cervene) ohranicene dvomi bielymi, aj to oznacuje druh trakcnej sustavy?

Ad persing: Dik, konecne uz v tom mam jasno!

Na tom linku, co mi bol Zbynkom odporuceny, som sa docital, ze po mnohych diskusiach sa CSD priklonili pri dalsej elektrifikacii k striedavej trakcii. Keby sa dalo v strucnosti, ake su vyhody a nevyhody oboch trakcii?

A co by sa stalo, keby "neobojzivelna" lokomotiva presla so zberacmi z jednej sustavy do druhej?