Stavba kolajiska a modulov - rady, tipy, triky
Tu môžete písať svoje otázky ohľadom stavby koľajiska, modulov, rady, nápady, ....
Ja som to pochopil s tou doskou, ale skúsenosti nepustia. Priehradková konštrukcia má svoju tuhosť pri nízkej váhe, podľa normy hmotnosti. Základom je aj u koľajiska ako u modulu drevený rošt z echt suchého tvrdého dreva (ja som ho sušil poctivo skoro 10 r.). Vnútri rámu je rošt, avšak nie pravidelný, ale prispôsobený trati. Z roštu idú potom stĺpiky pre násypy. Aj dole u dlhších rovných úsekov dávam sololitové platne, prilepené aj priskrutkované malými vrutmi. Na vrch ide násyp zo sololitu ako je u toho modulu na foto. Kto chce ušetriť a dávať stĺpy riedšie, pomôže si opäť pásmi sololitu cca 3 - 4cm, ktorými "násyp" podlepí zdola. Vo tvare T bude pevný až až a po 2 náteroch fermežou skoro vodovzdorný. Až nájdem časové fondy, konvertujem klasické vide z návštevy KMŽ Brno na digitálny záznam a pokúsim sa ho niekde umiestniť.
Ja som to pochopil s tou doskou, ale skúsenosti nepustia. Priehradková konštrukcia má svoju tuhosť pri nízkej váhe, podľa normy hmotnosti. Základom je aj u koľajiska ako u modulu drevený rošt z echt suchého tvrdého dreva (ja som ho sušil poctivo skoro 10 r.). Vnútri rámu je rošt, avšak nie pravidelný, ale prispôsobený trati. Z roštu idú potom stĺpiky pre násypy. Aj dole u dlhších rovných úsekov dávam sololitové platne, prilepené aj priskrutkované malými vrutmi. Na vrch ide násyp zo sololitu ako je u toho modulu na foto. Kto chce ušetriť a dávať stĺpy riedšie, pomôže si opäť pásmi sololitu cca 3 - 4cm, ktorými "násyp" podlepí zdola. Vo tvare T bude pevný až až a po 2 náteroch fermežou skoro vodovzdorný. Až nájdem časové fondy, konvertujem klasické vide z návštevy KMŽ Brno na digitálny záznam a pokúsim sa ho niekde umiestniť.
Dosku som myslel ako plochu na ukladanie kolajnic, nie ako kolaj.spodok, resp. zvrsok...
Je to stará rokmi overená skúsenosť. Jednak pri vytyčovaní trate sú tam stlĺpiky (viď foto) a potom sa to ešte impregnuje fermežou. Okrem toho, že to je ľahké, 1cm doska je teda hmotnosti, a tiež sa tie vrchy násypov oveľa, oveľa lepšie režú navyše sololit nie je prirodzene deformovaný čo sa o 1cm doske (ani preglejke) povedať nedá ! Naopak pri vytyčovaní trate využívam sklo na presné, rovné tvary. Na koľajisku mám telgártsku slučnu, ktorá je hlavne v tunely a nemám nijaké problémy. Kľudne si môžem vlaky aj sunúť a nič, žiadne rozpájanie ani vykoľajovanie ani deformácie a už to má cca 12 rokov.
K strku:niekto pouziva prirodny strk, niekto to imituje suchym cajom...Strk si mozes aj nasitkovat.
Samozrejme nechám prírodnú farbu, veď je rozličnej farby - viď staničku Vernár ...
Pozri tiež na http://zmrail.webpark.sk - koľajisko všobecne, tam je pohľadov viac (dole odkaz obrzom bez komentára), napr. telgártsky viadukt.
Predsa prírodný materiál. Vždy sa dá niekde niečo zohnať a nasitkovať. Spodom dávam korkovú drť zo starých špuntov posekanú na starom mlynčeku na kávu k mixéru. Prírodný materiál - najlepší je kremičitý piesok. Dokonca aj skaly používam (tie menšie) prírodné - viď. predošlé foto. V staničke Vernár (na konci) sú skaly autentické dokonca priamo odtiaľ.
Na tuto velkost v TT je dokonca idealny penovy polystiren. Krajina do drevenej kostry - rámu s roštom, trať vytýčená na sololitových podložiach (spodkoch násypu). Niekedy v rámci šetrenia penového polyst. a hmotnosti koľajiska sa dajú využiť aj kartónové platne. Tunel je kartónový "rukáv", kvôli zníženiu hlučnosti (tenké vrstvy dobre "vedú" zvuk).
To zmar
Myslím si, že robiť skladané srdcovky je výhodnejšie, ale nakoniec sa to dá domaskovať, napr. tzv. minútovým kovom (= rýchlym epoxidom šedej farby) - po krajoch utesniť a zvrchu tam naniesť trochu toho epoxidu. Aspoň bude srdcovka pevnejšie držať na pražcoch. Robil som kadejaké prekopávky vyhybiek a ako najrýchlešia mi vychádza skladaná srdcovka. Pri dobrej trpezlivosti to ide dokamuflovať aj spájknutím plechových prúžkov.
Ad terén
Nejde ani tak o rýchlosť, ale dobrú tvarovateľnosť povrchu a prípadnú opravu keby že niečo nepasovalo. Z tohto pohľadu je jednotkou penový polystirén (prípadne tuhšie odnože). Ide to naozaj rýchle, je to ľahúčke, proces je suchý (lepepí sa obyčajnou disperziou). Vrch možno líznuť jemnulinkým sádrovým poterom a vrstvou latexu príslušnej farby, aby netrčala nikde biela (ružová), kde nemá. Dobre ide do takého terénu aj vsádzať stromy. Kompaktný penový terén by mal pôsobiť tiež tlmiaco. Pár obr. to dokreslí.