Tisovecká dvestoštyridsiatka povezie mimoriadny vlak

Turisti sa povezú zo ŽST Tisovec po zastávku Zbojská, kde vystúpia a budú pokračovať v turistickom pochode. Súprava bude pokračovať do Pohronskej Polhory, odkiaľ sa potom vráti späť do Tisovca.

Podrobnosti a cestovný poriadok:

Dňa 20.septembra 2008 pôjdu na trati Tisovec – Pohronská Polhora/ Pohronská Polhora - Tisovec mimoriadne vlaky 30682/ 30683 (obsadené osobami) v týchto časoch:

Tisovec odchod o 8.50 h, 
Pohronská Polhora 10.30 – 10.35 h,  
Tisovec príchod o 11.25 h. 

Súprava bude: motorový vozeň M 240.039 VVÚŽ-MDC – 40 t, 20 m.

 Niečo z histórie

Zdokonalenie spojenia železiarní v Hronci a v Tisovci sa stalo predmetom rokovania uhorského parlamentu už v roku 1872, keď bol (v dňoch 12. a 15.3.) schválený zákonný článok č. X o výstavbe spojovacej železnice. Jej výstavbe zabránili najprv technické problémy (pri prechode pohoria medzi Malohontskou a Zvolenskou župou by bolo treba akceptovať stúpanie zäčšie ako 30 ‰), neskôr i hospodárska kríza 70. rokov.

Koncesia na výstavbu a prevádzku vhodnejšie trasovanej železnice bola vydaná až na základe zákonného článku č. XXIX/1895 nariadením MO č. 44498/95.VI.21 pre skupinu koncesionárov zastúpenú Gejzom Kubínyim, Pavlom Mendelom, Alexandrom Hoffmanom a Viliamom Quittnerom. Trať železnice vychádzala zo stanice MÁV v Podbrezovej a viedla do stanice MÁV v Tisovci (s odbočkou Bujakovo – železiarne Bujakovo). Trať bola vybudovaná v dvoch etapách: najskôr úsek Podbrezová – Pohronská Polhora a potom úsek Pohronská Polhora – Tisovec. Zvláštnosťou trate bolo, že v úseku Pohronská Polhora – Bánovo (Gömörvég) so stúpaním až 50 ‰ sa v dĺžke 15,777 km prvý krát v Uhorsku použil Abtov ozubnicový systém s oceľovými podvalmi Heindl a pomerne ťažký zvršok s koľajnicami 34,5 kg/m, dovoľujúci osové zaťaženie až 14 t.

©archív ŽSR MDC

Na 41,2 km dlhej trati Podbrezová – Tisovec so 4 stanicami a 1 výhybňou bolo vybudovaných 6 výpravných budov, 3 sklady, 1 výhrevňa a 12 strážnych stanovíšť. Len 1 zo 48 úrovňových priecestí bolo kryté závorami. Ťažký horský terén mohol byť zdolaný iba vďaka rozsiahlym zemným prácam: najhlbší zárez dosahoval hĺbku 20 m, najvyšší násyp výšku 13 m. Premiestnenie stanice v Podbrezovej, vynútené rozširovaním železiarní, si v roku 1912 vynútilo postaviť tu novú výpravnú budovu.

Prevádzka na jednotlivých úsekoch bola otváraná v týchto termínoch:

Podbrezová – Pohronská Polhora 15.12.1895

Pohronská Polhora – Tisovec 3.11.1896

© archív ŽSR MDC

Na ozubnicovej trati Tisovec – Pohronská Polhora boli prevádzkované 4 ozubnicovo-adhézne rušne triedy T Vib (od roku 1911 rad 41 MÁV, ČSD 403.5), vyrobené v lokomotívke Floridsdorf v roku 1896 (výr. č. 1014 až 1016) a v roku 1900 (výr. č. 1430), ktoré tu dopravovali osobné i nákladné vlaky.

Čertov viadukt © Ivan Wlachovský

Abtova ozubnica:

Jeden, dva alebo tri páry ozubených lamiel tvoria ozubnicu. Viaclamelová ozubnica má výhodu v plynulejšom zábere a zjednodušení výhybiek, obídu sa bez pohyblivej ozubnice v oblasti jazykov a bez pohyblivých koľajníc v strednej časti. V mieste jazykov sa hrebene rozídu do rôznych smerom, druhý hrebeň sa v dostatočnej vzdialenosti pripojí.

 V strednej časti sa jednoduché hrebene primknú ku koľajnici, teda ozubené koleso prekríži koľajnicu tak, že záber prejde plynulo z jedného ozubenia na druhé. Autorom je Carl Roman Abt, švajčiarsky strojársky inžinier, systém si nechal patentovať v roku 1882.

Dvojlamelová Abtova ozubnica v sedle Zbojská © Peter Wlachovský

 Traťový úsek s ozubnicou je súčasťou trate ŽSR 174 Brezno - Jesenské. Ozubnica je v úseku po oboch stranách sedla Zbojská v dĺžke 5, 8 km. Sedlo Zbojská sa nachádza medzi železničnou stanicou Pohronská Polhora a Tisovec.

Základné údaje o úseku trate s ozubnicou:

Celková dĺžka: 16 km
Dĺžka tunela: 771 m
Viadukt Teplica: výška nad terénom 18 m
Viadukt Pod Dielom: 175 m
Viadukt Čertov: 105 m
2 mosty Pod Tesnou Skalou, sú bez piliera vložené do zvislej skaly ponad tiesňavu
Dvojdielna Abtova ozubnica: 5,836 km
Najväčšie stúpanie 50,2 promile

Film z expedície Vlaky.net november 2007. 25 min. Formát wmv.
© Ivan Wlachovský

Fotografia na titulku: Marián Rajnoha