Spomienka na ráz krajiny

» Návrat

Bookmark and Share
Pridané: 22.11.2006 9:00
Autor: Jaroslav Bilka, nick: » gilbert

Spomienka na ráz krajiny Jedného dňa som pri pohľade z okna zistil, že práve koľaje a železnica menia ráz krajiny okolo nás. V hlave som si zrovnával situácie, ktoré boli pred mnohými rokmi s tou, ktorá sa mi naskýtala pri výhľade na súčasnú scenériu okolo železničnej trate. Vybavoval sa mi moment, keď trať Bratislava –Trnava bola jednokoľajná a vozne ťahali kone. Bola to prakticky prvá železnica na území Slovenska spustená do prevádzky v roku 1840.

Cesta ubúdala pomaly, pretože trvala 2,5 hodiny a pasažieri sledovali okolitú krajinu a mimo staníc v dedinkách vozeň stál pri prepriahacích staniciach, kde unavené koníky vymieňali za odpočinuté. Takáto budova bola aj v Šenkviciach. Prevádzka koňky bola ukončená v roku 1872. Tento násyp používali železnice aj počas parnej a naftovej éry. Vtedy trať aj modernizovali. Za mojich chlapčenských čias bol tento násyp opustený. Trénovali sme na ňom terénne bicyklovanie a neskôr sme tam zabehávali motocykle. Smerom na Pezinok bol kaňon. Bol tam strážny domček. Okrem neho boli aj iné železničné domčeky, z ktorých jeden stojí dodnes.

Táto trať musela ustúpiť stavbe dvojkoľajiska, ktoré malo svoj násyp vedľa násypu koňky. Vybudovaním dvojkoľajky sa zmenil ráz krajiny, no Modra naďalej ostala mimo dosahu železnice. Modrania sa nevedeli vzdať svojich políčok ako v prípade výstavby koňky. Vlaková stanica Šenkvice naďalej slúžila Modranom ako predtým. Dvojkoľajka šla novovybudovaným kaňonom, ktorý bol vedľa prvého. Medzi nimi vznikla záhradkárská osada. Perličkou bola stanica Malé Tŕnie. Táto fungovala za prvého Slovenského štátu ako nástupná stanica ministra vnútra Tisovej vlády, pretože obýval Pálfyovský kaštieľ vo Vinosadoch /„Trlínku“ – po ňom sa volá aj ulica na ktorej bývam „Trlínska“/. Hovorí sa, že fiaker Šaňa Macha odviezol podľa tradície pálfyovskej šľachty na stanicu Malé Tŕnie kde nastúpil na vlak do Bratislavy. Jeho osobný šofér išiel s autom do Bratislavy sám.


Stanička fungovala aj pri druhej trati, no vlak tam stál už len kôli personálu. Pred začatím stavby „Šenkvického oblúka“ moje bezprostredné okolie lemovali dva železničné násypy. Počas výstavby to boli násypy tri. Táto tretia železnica obchádza posledný strážny domček koňky a takisto stanicu Malé Tŕnie. Oblúk preťal obidva kaňony a tým vznikol úplne nový pohľad na krajinu. Dnešný pohľad z môjho okna prezrádza fakt, že pôvodné násypy boli zlikvidované a nížinu lemuje len „Šenkvický oblúk“, ktorý je zväčša na pilieroch a umožňuje rýchlosť až 160 km/h. V pátraní po charaktere krajiny pod úbočiami Malých Karpát, som zistil, že v časoch prosperity hospodárstva v našom regióne nebola hlavná železnica osamotená.

Existovalo veľké množstvo jednoúčelových železničiek po ktorých už dnes niet ani pamiatky. Boli to z môjho pohľadu železnice ako lesné tak aj industriálne. Niektoré charakterizovali obdobie, kedy na Slovensku žila početná židovská komunita, ktorá sa venovala podnikaniu v poľnohospodárstve a v priemysle. Hodne farmárov sa venovalo ovocinárstvu a vlastnili svoje ovocinárske úzkokoľajky. Spomeniem dvoch, ktorí viedli a uzatvárali hitparádu v dĺžke tratí. Majiteľ veľkostatku na Fajdali vybudoval pre potreby prevozu ovocia prevažne marhúľ, broskýň, či jabĺk a hrušiek svoju ultraúzku ovocinársku koňku. Koníky dole kopcom skôr brzdili ako ťahali plnenaložené vagóniky ovocia k veľkej železnici. Prekládková rampa stále existuje, no kadiaľ išel násyp už nikto nevie, pretože naši predkovia „pálili mosty“ za existenciou tejto komunity.

Pravdepodobne bol násyp pozdĺž cesty smerom na Vištuk, v polovici ktorej je Fajdal aj dnes. Bol majetkom „Vinársko-ovocinárskej strednej školy v Modre“. Sú tam stále ovocné sady, ale aj vinohrady. Noví majitelia však vysádzajú nové vinohrady a likvidujú ostatnú produkciu. Fajdalska koňka bola najdlhšia. Naopak najkratšia bola priamo v Šenkviciach a majiteľom bol tiež ovocinár. Tento sa venoval pestovaniu ríbezlí, egrešov a podobne, mal pálenicu a „klimatizovaný“ sklad ovocia a zeleniny. Železnička, boli vlastne koľaje od veľkej železnice a končili v útrobách skladu. Na trati bol jeden vozik, na ktorý sa naložilo ovocie a ľudia ho pretlačili k vagónom na železničnú rampu a naopak. Sklad ovocia funguje dodnes, ale koľaje tam už nie sú, pretože majiteľ už nevyužíva služby železnice a ani nerobí výkup ovocia ako tomu bolo za socializmu.

Obdobie v ktorom existovali industriálne železnice je už za nami. Väčší počet z nich vôbec nekomunikoval s veľkou železnicou, ale z vtáčej perspektívy tvorili hustú sieť koľajísk. Nachádzali sa všade tam, kde niekto niečo kopal, či ťažil. Povrchovú ťažbu reprezentovali trate v areáloch tehelní, ktorých bolo na úbočiach Malých Karpát neúrekom. Tehelne boli v Šenkviciach, Modre, Pezinku, Senci prakticky od Bratislavy po Myjavu a to na našej strane Karpát a samozrejme aj na strane zo Záhoria. Za súkromnej éry ich vlastnili podnikatelia a za socializmu štát. Ten ich združil do podniku Západoslovenské tehelne. Nesmiem zabudnúť na kraj môjho detstva na Novohrad. Tam boli Ipeľské tehelne. Šenkvickú tehelňu mal pán Machota a jeho trať šla z ťažobnej jamy k peciam a od pecí k veľkej železnici. Respektíve k jeho železničnej vlečke. Vozíky s tehliarskou hlinou ťahali kone, ľudia a od skladu tlačili na vozíkoch tehly k vagónom železnice. Dnes tam už je len teheľňový komín a priestor, ktorý sa príležitostne využíva ako trať terénnych pretekov na motocykloch. Dlho to už ale asi nebude, pretože momentálny majiteľ ťažobnej jamy súhlasil s navážkou zeminy do jej priestoru.

V Modre naopak zmizli pece a zostali len hospodárske budovy. Tie sa stále využívajú. Ťažobná jama sa zmenila na organizovanú skládku odpadu. V Senci teheľňa fungovala donedávna. Budovy využívajú stavebniny a ťažobnú jamu motocrossoví nadšenci a zrejme tiež poriadkumilovní spoluobčania, ktorí si tam odkladajú svoj neorganizovaný odpad. V Pezinku teheľňa stále prosperuje. Ako to v jej areáli je vie len ten, kto tam pracuje. Za mojich mladých čias premávala úzkorozchodná železnica s naftovou lokomotívou medzi jamou a pecami, mali tam lanovku a železničnú vlečku. Vagóny posunovala lokomotíva, alebo traktor Zetor, ktorý bol vybavený vodiacimi kolieskami na koľaje a samozrejme mal prípojné zariadenie pre vagóny vpredu a vzadu. Pri jeho absencii vagóny potlačili aj honom. Ťažobné jamy boli spočiatku tri. Jediná, ktorá dopadla ako tak dobre bola Dolná jama, ktorú zaliala spodná voda. Dve jamy sa stali zlatou baňou pre súčastného majiteľa, pretože ich zavážali odpadkami a dnes stavebnou suťou. Hlinu ťažia v aktuálnej štvrtej jame. Ani tu už služby železnice nevyužívajú. Tehliarske výrobky rozvážajú kamióny. Vlečka je spustnutá a zarastá trávou ako vo veľa podnikoch po celom Slovensku.

Už som spomínal trate ovocinárske, tehliarske. Nasledujúce trate sú tie, ktoré zvonku nie sú vidieť, a predsa majú nepredstaviteľnú dĺžku. Sú to trate banské. Tieto menia ráz krajiny nie svojimi koľajnicami, ale tým čo vezú. Na banských vagónikoch sa z podzemia vyvážali rudy na ďalšie spracovanie, ale aj hlušina ostávajúca v okolí ťažobných šácht. Nie je tomu ináč aj v mojom okolí. Rudné bane Pezinok boli producentom antimónovej rudy. Mali viacero šacht alebo štôlní. Z nich dve boli vybavené banskými železnicami, ktoré v podzemí mali dĺžku aj niekoľko kilometrov. Na týchto ultraúzkych tratiach premávali banské lokomotívy s vagónikmi materiálu a s baníkmi. Karpaty tieto banské komplexy skrývali ďaleko od ľudí a preto neboli priamo na očiach. Videli ich len tí, ktorí tam pracovali a ani z cesty vedúcej z Pezinka do Perneka neboli vo výhľade zokien autobusov a áut. Uvedomil som si ich existenciu až vtedy, keď som navštívil Španiu Dolinu a jej „skanzen“.

Zaplakal som pri zistení, že nikto už neuvidí banské priestory zvnútra ako v štôlniach štiavnických či kremnických baní. Zistil som totiž, že peniaze sú aj tu hybnou silou a súčastný majiteľ má z pezinských bani zlatú baňu. Veškeré podzemné priestory sa opäť aj tu stali objektami odloženej stavebnej sute ako skromne nazvali kompetentní odpadky. Moje obľúbené lesné železničky som na tejto strane Karpát neobjavil až na informáciu železničky okolo Horných Orešian a Jahodníka. Ale zo strany od Záhoria boli okolo Perneka železničky aj banská aj lesná, ďalej okolo Veľkých Levár, Malaciek, Rohožníka aj na vzdialenejších miestach Záhoria. Spomínaná Špania Dolina je tiež oblasť ťažby antimónovej rudy. Pri mojej prvej návšteve ma hneď z príchodu obarili do očí bijúce haldy hlušiny priamo nad obývanými domami. Príjemným bol banský orloj, odstavená banská súprava a zistenie, že pri cisárskej banskej inšpekcii vošli synovia Márie Terézie do podzemia v Španej Doline a po niekoľkých hodinách vyšli z podzemia na druhej strane pohoria neďaleko Starých Hôr od B. Bystrice.

Aj tak si myslím, že v exkurziách podzemia máme rezervy. Navštívil som výletnícke miesta v letovisku Rabac v Chorvátsku. Tam z podzemia priamo na lode baníci vozili uhlie na banských vozíkoch za Musoliniho vlády. V banskom meste Labin budova banského múzea ponúkala návštevu podzemia s ultraúzkym koľajiskom, točňou vozíkou na každej križovatke a zaparkovanou, žiaľ vybrakovanou banskou súpravou. Podobnú exkurziu som absolvoval v poľskej Wieličke. Tam vozíky ťahali poníky. Chamtivosť dnešnej slovenskej podnikateľskej elity posúdia až generácie po nás, keď namiesto prístupných banských šácht s koľajnicami nájdu šachty plné odpadkov, ktoré síce zvonku nie je vidieť, ale zvnútra likvidujú životné prostredie.

Jaroslav Bilka




Diskusia

Pozn.: Názory diskutujúcich sa nemusia zhodovať s názormi VLAKY.NET.

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj diskusný príspevok s obrázkom

Príspevky: 19         Výpis:    
» 362.010-1 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 329 26.6.2007 17:41
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

dobra reportaz a hlavne bane

» beginner Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 365 1.5.2007 13:52
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

Veľmi pekná reportáž ... inšpirovalo ma to ... . Tiež mám slabosť pre pár úzkych koľajnic a ešte keď sa strácajú v útrobách zeme ....

» Nováky Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 157 28.11.2006 18:14
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

Prispievam svojou troškou do mlyna.
Lokálka: Smolnícka Huta - Kotlina (Beckengrund). Rozchod 600 mm.
Správca: lesný radca Ing. Ján Mikler.
Ďakujem autorovi snímok.
RE: Spomienka na ráz krajiny RE: Spomienka na ráz krajiny RE: Spomienka na ráz krajiny

» Peťov Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 654 25.11.2006 13:27
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

Som rád, že tu začínajú pribúdať aj reportáže z histórie.

» dvojicka131 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 27 24.11.2006 19:53
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

velmi dobra reportaz velmi sa mi to paci


» T203.05 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 281 24.11.2006 12:05
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

tchimo: problémy?! Ty nadělaly dráhy!!!! Dneska mít vlečku je pomalu luxus pro firmu!!

» tchimo Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 8 23.11.2006 11:57
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

Veľmi pekný príspevok. Toto odvetvie železnice, dnes už na ústupe, príp. neaktívne má bohatú históriu. V Malých Karpatoch viem, že niekde okolo Smoleníc existovala železnička zvážajúca drevo k píle. A trochu ďalej, pri Trnave, po okolitých poliach vozili úzkorozchodné (750mm) vlaky repu do trnavského cukrovaru. Dnes už je táto železnica zabudnutá. Aj cukrovar je už len súčasťou histórie. Tak ako normálnerozchodná vlečka od ŽSR k nemu. Dnes je s týmito vlečkami viac problémov ako úžitku.

» 362.008 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 526 23.11.2006 11:03
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

Z rozpravania mojho otca viem, ze aj v Nemsovej, casti Luborca existovala lesna zeleznicka. Jej pozostatky su pozorovatelne aj v sucasnosti prostrednictvom jedneho kamenneho zakladu mosta a niekolkych priepustov a zarezu vo svahu....a pochopitelne aj umiestnenim podvalov v miestnej chatovej oblasti. Na mieste byvaleho depa, alebo skor zakladne su teraz postavene bytovky.

» karel.f Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
REPORTÉR
Príspevky: 7 668 23.11.2006 8:57
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

Přidám vám tu jednu důlní lokomotívu BND 30 tahle je v nevýbušném provedení , používali se prakticky ve všech dolech v Československu. Rychlost byla asi 15 Km/hod.
RE: Spomienka na ráz krajiny

» gilbert Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 75 22.11.2006 21:02
Zobraz odkaz na diskusný príspevok
RE: Spomienka na ráz krajiny

Po takýchto banských fotkách som pátral strašne dlho. Niekoľkokrát som navštívil bývalých zamestnancov ako aj členov Banského spolku v Pezinku a nič som nezískal. Preto ďakujem za doplnenie fotodokumentácie k zmienke o Rud. baniach Pezinok. Dakujem Gilbert. Tá stav. suť teda je na povchu. Mea Pulpa.

nasledujúce príspevky »

Kniha Desaťročie VLAKY.NET


TOPlist