Na návšteve v rušňovej stanici
1.7.2024 8:00 Sebastián Langhoffer
Už minulý rok som mal zálusk na návštevu jedného skromnejšieho železničného podujatia, ktoré sa konalo v Topoľčanoch. Hlavným lákadlom v tom čase bola možnosť návštevy miestneho depa, ktoré inak už nie je v bežnej prevádzke a pôsobí v ňom viacero súkromných subjektov. Vtedy mi však nepriala predpoveď počasia a ani fond voľného času.
Tento rok sa však všetko zmenilo. V sobotu bude slnečno, v práci aj doma voľno. Navyše bude vypravených niekoľko mimoriadnych vlakov vrátane parného, v súvislosti so stoštyridsiatym výročím trate Topoľčany – Veľké Bielice. V depe by sa takisto malo nachádzať pár zaujímavých strojov, ktoré by som rád zvečnil. K výletu ma povzbudila aj vidina možnosti prinesenia ďalšej reportáže. K tej ma nakopla aj jedna náhodná čitateľka, ktorá vo mne spoznala autora článkov na VN, týmto ju zároveň pozdravujem.
Plagáty na stanici Topoľčany vydané k podujatiu
Poučený z chýb v minulosti som si tentoraz preštudoval cestovný poriadok dôkladne a na stanici som bol nastúpený s dostatočným predstihom aby ma nič neprekvapilo. Opäť idem prvým ranným vlakom, pretože spánok v pohodlí postele neznášam (dúfam, že počuť iróniu v mojom hlase). Prvý odpočinok čerpám v osobnom vlaku na ceste do Zvolena. Vo Zvolene dokumentujem dianie na stanici, hlavne 660-ky. Potom sa naskladám do sedadla v 812-ke a ďalej dospávam deficit. V Hornej Štubni prestupujem na spoj do Prievidze. Hodinový pobyt v Prievidzi využívam k nafoteniu všetkého čo je k videniu v stanici a po prekvapivom zastihnutí prievidzského motoráku sa odoberám k súprave svojho osobného vlaku do Topoľčian. Tu vidím boj ôsmich cyklistov pri nástupe do jednej bagety, ktorý nakoniec ovenčia víťazné vavríny.
Vo Zvolene zachytávam hlavne pantery
Na trati z Prievidze do Topoľčian je to moja premiéra. Prvú polovicu jazdy čítam knihu po tom, čo som zarazil pokus prísediacej cestujúcej o diskusiu. Až po započutí niekoľkých viet z jej telefonátu ma zaujal jej príbeh a nadhodil som inú tému. Tak som sa dozvedel pár zaujímavých náhľadov na prácu s ľuďmi a zas sa trochu precvičil v spoločenskej interakcii, až na jednej z nácestných staníc išla svojou cestou. Hneď potom som sa začal sústrediť na parný vlak. Z cestovného poriadku som usúdil, že križovať ho budeme v Chynoranoch a môj odhad bol správny. Nakoniec mi pobyt nášho vlaku v stanici umožnil zdokumentovať tento okamih a spokojne som ďalej pokračoval do cieľa svojej cesty, Topoľčian.
Križovanie Os 5510 a mimoriadneho vlaku v Chynoranoch
V Topoľčanoch som zbadal prievidzský motorák a chvíle čakania na mimoriadny vlak od Trenčína som si krátil fotením motorových jednotiek v stanici. Mimoriadny vlak nakoniec meškal, nakoľko čakal na prechod pravidelných vlakov osobnej dopravy. Až napokon sa na modrom horizonte objavil tmavomodrý stroj s červenou hviezdou a značne rôznorodou súpravou a zastihol ma úplne nepripraveného. Nemal som dobrú pozíciu ani prípravu, ako som však z rozhovoru skupiny kolegov zistil, jeden z nich nemal vo fotoaparáte ani kartu. Nakoniec som niečo vyčaroval a nakoľko mimoriadny vlak prišiel neskôr ako mal, ostal som dokumentovať aj obiehanie súpravy a počkal rovno aj na parný vlak, ktorý mal príchod o pár desiatok minút.
Retro v stanici Topoľčany
Pri čakaní na parný vlak som nenechal nič na náhodu. Ihneď som zaujal vhodné miesto a čas čakania som si skrátil rozhovorom s jedným fanúšikom železníc z Česka, ktorý využil dnešný deň tiež k splneniu viacerých cieľov spojených so záľubou vo vlakoch. Fotky príchodu vlaku trochu tratia na atraktivite, nakoľko lokomotíva sa vo Veľkých Bieliciach nemala kde otočiť a prišla tendrom napred. Celkovo však súprava lahodila oku a uvedené som si vynahradil fotografiami pri odstupe od súpravy a posune do depa. Následne sa do depa presúvam aj ja, pričom slnko o sebe dáva rázne vedieť. Pri vstupe ma trochu zarazil nápis RUŠŇOVÁ STANICA TOPOĽČANY, vždy sa nájde niečom čo ma dokáže prekvapiť.
Mazutka odstupuje od súpravy
Po zakúpení vstupeniek sa púšťam do dokumentácie podujatia a rušňov vrátane viedenskej električky. Všade sa hmýria ľudia a hlavne malé deti, chvíľami mám pocit, že som v škôlke. Postupne sa mi však darí nafotiť čo som potreboval, hoci čas, ktorý si to vyžadovalo bol vo výraznom nepomere k veľkosti areálu. Snáď jediná neprístupná časť depa je prízemie rotundy, v ktorom realizuje opravy železničných vozidiel súkromná spoločnosť. Zvyšok depa je naplnený rušňami a vozňami čakajúcimi na opravu a atrakciami pre návštevníkov vrátane záhradnej železničky či drezín na ľudský pohon. V tieni stromov sa nachádzajú lavičky a stánky s občerstvením. Milým prekvapením je avizovaná výstava v budove olejárne. Nakoniec nahliadam aj k modelárom, ktorí svoje koľajisko stále budujú.
Výstava v budove olejárne
Po splnení úloh sa rozhodujem pre cestu domov skorším vlakom, nakoľko čakanie na odchod parného vlaku a strata dvoch hodín už veľa na fotodokumentácii nezmení. Dúfal som, že zachytím paru pristupujúcu k súprave, to však prekazil posun v stanici, kedy okani trvalo obiehanie súpravy vlaku mimoriadne dlho. Aj páni od fachu si začínali vravieť, kde trčí. Po nástupe do osobného vlaku som si uvedomil, že prívešákom radu 012 som už nešiel veľmi dávno. Na takéto teplotné peklo vo vlaku si dlho nespomínam. Do Prievidze som prišiel značne demoralizovaný. Náladu však zlepšilo štvorča ceckaní, ktoré sa vrátili počas dňa z výkonov. Je to zároveň Prievidza, kde vyťahujem notebook a po druhý raz vo svojej „kariére“ začínam písať článok už počas cesty.
Jedna z ceckaní zastihnutých v Prievidzi
Niekde pri Remäte sa mi darí dostať fotky z fotoaparátu a zahájiť základný rozbor a vytriedenie. Svoj úmysel vytriediť fotky vzdávam v Hornej Štubni, kde ma čaká 812-ka, v ktorej sú ideálne teplotné podmienky pre pestovanie tropického ovocia. Vo Zvolene sa mi darí chytiť osobný vlak a v Slatinke chytáme meškanie, nakoľko čakáme na obľúbený ER Gemeran, ktorý nikdy nesklame. Tento rýchlik začína byť skutočným prízrakom južného ťahu, nikdy nevedno kde a kedy sa zjaví. Každopádne, deň sa opäť končí úspešne, či už po stránke železničnej, ale aj osobných výkonov. Zas jedna príjemná akcia, síce v komornejšom usporiadaní, no na svoje si prišli malé, ale aj veľké deti. Vďaka určite patrí Klubu Modrý Horizont a ostatným partnerom a participujúcim klubom.
Za zmienku stoja FB stránky (po kliknutí na názov klubu) a webstránky aspoň týchto subjektov:
- Klub Modrý Horizont - https://www.klubmodryhorizont.sk/
- Klub priateľov histórie železničnej dopravy - https://kphzd.eu/
- Klub železničnej nostalgie Bratislava Východ - http://kzn.sk/
- Spoločnosť Považskej Dráhy Žilina - https://spdz.estranky.sk/
- Viedenská električka - https://www.klubpriatelov.sk/
- Prievidzský Parostrojný Spolok - http://www.464001.sk/
Celá sprievodná fotodokumentácia: autor článku, 29.6.2024
Titulná fotografia: Okrídlené koleso pri rotunde depa