BLUE TRAIN - paráda v modrom šate

9.10.2006 0:30 Ing. Marián Šimo

BLUE TRAIN - paráda v modrom šate

Na objednávku súkromnej spoločnosti STEP sa v dňoch 6. až 8 októbra 2006 konala jazda modrého vlaku „BLUE TRAIN“. Vlak bol zložený z modrých salónnych vozňov ČD. Do ich čela nastupuje modrý parný rušeň Albatros 498.022 z depa Libeň.

Trasa vlaku z Prahy Libeň do Českého Krumlova bola nasledovná: Praha – Libeň - Beroun - Zdice - Plzeň hl.n. - Strakonice - Zliv - České Budějovice - Borkov nad Vltavou - Český Krumlov.
Na spiatočnej ceste sme vynechali Plzeň a už v Protivíne meníme smer cez Písek, Příbram, Lochovice a Zdice, kde sa pripájame na trať do Prahy.

V piatok skoro ráno nasadám na EC Slovenská Strela a vyrážam do Prahy. Na stanici na mňa čaká Čmoudík a spolu ideme do Libeňského depa. Albatros, ktorý od štvrtka naberal silu sa podrobí očiste. Zarábame šampón a za niekoľko hodín sa ligoce v októbrovom slnku. Poobede okolo tretej hodiny sa začína pripravovať súprava na cestu. Za Albatros sa pripája chatička na kolesách vozeň SR 016 a 6 ďalších salónnych vozňov pre pozvaných hostí.

BLUE TRAIN prichádza na miesto nástupu

Súprava je pristavená pred hotel STEP na bývalú uholnú koľaj. Odjazd vlaku je netradičný. Neodchádza zo stanice, ale priamo z pred hotela. Ako jeho odjazd je netradičné aj jeho zloženie -  všetko modré. Odchod z priestoru depa je naplánovaný na 18:20. Krátko pred časom odchodu voláme cestujúcich do vlaku píšťalou. Sú na oficiálnom prípitku. O chvíľu sa presunuli do vlaku a môžeme vyraziť na cestu.

Z Prahy Libeň prechádzame cez Malešice, Krč až do Radotína. Tam sa definitívne pripájame na trať do Berouna. Počas tohto úseku sa denné svetlo rýchlo vytráca a trať sa ponára do tmy. Prechádzame okolo piatkovej zápchy do údolia Berounky, kde sa trať hadí pri jej brehoch. Bez mimoriadností prichádzame až do stanice Zdice, kde máme naplánovanú malú technickú prehliadku v rámci ktorej je nutné namazať ložiská.

Plzeň hl. n. v piatkový večer

 

Hoci to má výpravca v depeši napísané máme po príchode postavenú vlakovú cestu naskrz stanice. Výpravčíčka na nás pozerá, prečo zastavujeme. Týmto „počinom“ sme si ju asi pohnevali, pretože po skončení technickej kontroly púšťa pred nás nákladný vlak a rýchlik, pred ktorým sme mali ísť. Takto nám zavarili 20 minútové meškanie.

Do Plzne sme už ďalšie problémy nemali a na blok za rýchlikom „Klidná síla“ prichádzame. V Plzni sme vítaní veľkým ohňostrojom trvajúcim skoro hodinu. Od miestnych sa dozvedáme, že sa tam konala súťaž ohňostrojárov.

Skoré sobotné ráno na ceste do Č. Budějovíc

BLUE TRAIN má v Plzni pobyt až do skorého rána. Na ďalšiu cestu sa vydá až o 3:50, pretože na trati z Plzne do Českých Budějovíc je v noci prerušená dopravná služba. A tak v Plzenskom depe je čas na urobenie veľkej technickej prehliadky, vrátane vyčistenia popolníku. O 23:00 sme mali všetko urobené a vraciame sa späť k súprave BLUE TRAIN na plzenskú hlavnú stanicu. O polnoci idem zažmúriť oko, aby som bol čerstvý na raňajšiu jazdu do Českých Budějovíc.

O 3:30 ma budí neúprosný budík, vstávam. Robím niekoľko záberov súpravy a už je prichystané všetko na cestu. Vyrážame. V dopravni Ždírec u Plzně križujeme s osobným vlakom. Po jeho prechode sa rozcinkáva železničné priecestie na zhlaví avšak návestidlo stále zakazuje jazdu. O niekoľko minút prichádza k priecestiu osobné auto, z ktorého vystupuje výpravca a prináša k rušňu rozkaz Op, pretože v nasledujúcej stanici je prerazená závora na priecestí. Túto skutočnosť nahlásili až pri ponúkaní osobného vlaku, preto nám ho nedal pri prechode okolo dopravnej kancelárie a musel absolvovať výlet po stopách Albatrosa.

Prekvapenie v Č. Budějoviciach o 6:48 ráno

Skorá ranná hodina nerobila výpravcom na trati moc dobre, pretože nám vlakovú cestu stavali veľmi neskoro. Na predzvestiach sme chytali výstrahy a na vchodových návestidlách návesť voľno. V Strakoniciach robíme technickú prestávku a v priebehu 4 minút domazávame ložiská. V Zlivi končí dvojkoľajný úsek trate, preto tu čakáme 15 minút na protiidúci osobný vlak a rýchlik. Po nich odchádzame na smer České Budějovice. V nasledujúcej stanici Hluboká nad Vltavou križujeme s rýchlikom. Ako protiklad k prispatým výpravcom tu križujeme ostro a bez zastavenie oboch vlakov.

Ráno je tu a rozvidnelo sa. My sa nachádzame na trati uprostred rybníkov. Je tu citeľne chladnejšie ako bolo nadránom v Plzni. Ešte prejdeme niekoľko staníc a o 6:48 zastavujeme v Českých Budějoviciach pri prvom peróne. Stanica je plná fotografujúcich ľudí, pretože v tomto čase sa tu nachádza ešte jedna parná lokomotíva – Štoker 556.0506, ktorá má v dnešný deň akciu. Albatros je tu pravým prekvapením, pretože sa jedná o neverejnú jazdu. Po úvodnom údive čo to prichádza do stanice nastal chaotický bežecký pretek na druhý koniec stanice.

Nostalgia v DKV České Budějovice

Albatros a SR016 tu svoju cestu končia a presúvajú sa do depa. Na ich miesto nastupuje Zamračená 749.051, pretože Albatros nemá prechodnosť na lokálkovej trati do Č. Krumlova. V depe najskôr prichádzame k vodnému žeriavu na vodu. Popri plnení tendra dávame doporiadku popolník a dýmnicu. Medzitým s hlasitým bublaním prechádza okolo nás zamračená s BLUE TRAINom.  Po vode a popole sa vydávame naprieč celým depom až k točni. Upratávame chatičku SR 016 vedľa rotundy a Albatros sa zaparkoval vedľa Štokrového miesta.

Poobede prichádza na svoje miesto aj Štoker 556.0506, ktorý sa vrátil z jazdy. Dvere na rotunde sa otvorili aj na koľaj, kde stojí uspatá 310 tka, aby sme si ich mohli zvečniť na pamiatku. Albatros v týchto končinách nebol tri roky.

Český Krumlov

O tretej hodine poobede sa presúvame pešibusom na stanicu, pretože sa ideme pozrieť do Českého Krumlova. Motoráčik radu 810 a dva prívesné vozne čakajú pri prvom peróne. Trať do Č. Krumlova je veľmi zaujímavá. Sú tu dosť ostré oblúky, strmé stúpania a klesania. Je tu taktiež veľmi veľa nechránených priecestí so zlou viditeľnosťou, preto je pred nimi znížená traťová rýchlosť na 20 km/h. Po hodine jazdy dorážame do nášho cieľa.

Na stanici je odstavená súprava BLUE TRAINu. My sa vydávame dole do historického a veľmi atraktívneho centra mesta. Motáme sa uličkami mesta celé dve hodiny. Keď nás už bolia nohy naberáme smer stanica. Tá sa nachádza úplne hore na kopci na rozdiel od historického centra, ktoré je posadené v hlbokom údolí rieky. Zničení sme sa doplazili späť na stanicu. Bolo ešte len čosi pred pol šiestou hodinou večer a do odchodu modrého vlaku je viac ako hodina a pol. Preto meníme plány a späť do Č. Budějovíc sa vraciame pravidelnou linkou s odchodom o 18:07. Prichádza v zložení 810 + 010, ktorý sa  počas jazdy postupne zapĺňa, že niektorí cestujúci stoja. Do Č. Budějovic prichádzame o siedmej večer. Nasleduje cesta do depa, kde už na nás čaká večera.

Rybníky v okolí Č. Budějovic

Za hodinu počuť prejazd BLUE TRAINu okolo depa. Súprava bude nocovať na stanici. Večer trávime v chatičke, podaktorí na návšteve u miestnych kolegov od štokra a ďalší sa vydali na prechádzku mestom. Moje sily sa zmohli iba na sedenie v chatičke a o 21:00 som sa rozhodol po osemnástich hodinách na nohách zapichnúť do pelechu.

Ráno som sa zobudil o siedmej. Času dosť. Odchod BLUE TRAINu je o 10:38 preto si užívam raňajky. Partiu prišiel navštíviť ich dávny kamarát a spolujazdec z Volar, ktorý doviezol ranný osobný vlak. Mal hodinu pauzu, ktorú strávil s kamarátmi. Na rozlúčku sme mu po tajme do jeho motoráčika naložili trošku uhlia z Albatrosa, aby nezabudol. Našiel ho hneď a vyzubený s uhlím v ruke odchádza z motorom z depa. Ešte mu posielame jeden dlhý hvizd a pár minút po ňom dostávame hranicu depa aj my.

Fotozastávka v Smetanovej Lhote

Na stanici prichádzame opäť na prvý perón. Zachádzame až na koniec perónu a staničná záloha v podobe žehličky radu 210 nasúva za chatičku súpravu salónnych vozňov. Výpravca presne načas vypravuje náš vlak a my sa vydávame na spiatočnú cestu. Ideme presne rovnakou trasou ako pri ceste sem. Tento krát je svetlo a je výrazne teplejšie.

V Číčeniciach križujeme s rýchlikom 890 v zložení 842 + 2x 050. Po jeho príchode odchádzame. V Protivíne opúšťame trať do Plzne a odbočujeme na trať do Písku, kde končí elektrifikácia a ďalej po neelektrifikovanej trati do Zdic. Pred Čimeliciami sme si spravili súkromnú fotozastávku. Miestni ľudia z nás mali srandu, keďže sa z vlaku vyrojilo 10 ľudí v montérkach a s fotoaparátmi v rukách zbesilo pobiehali po priľahlom poli. Nechceli nám uveriť, že v salónnych vozňoch vezieme prezidenta :-). Nie len ľudia z dediny, ale aj hostia z vlaku na nás pozerali s pobavením.

Fotozastávka nedaleko žst. Příbram

V Čimeliciach na nás čakalo požiarne auto, z ktorého sme dobrali vodu. Vykrižovali sme aj osobným vlakom a s náskokom sme vyrazili ďalej. Trať prechádzala lesmi, ktoré trať prekonávala v hustých oblúkoch. Prejazdný profil trate vytvarovaný v korunách stromov od motorových vozňov 843 robil Albíkovi malý problém. Zrážal vetvy stromov na zem. V tomto úseku sme si našli jedno miesto pri zrúcanine, kde sme znovu zastavili za účelom fotenia. Tesne vedľa trate piknikovali tri dievčatá, ktoré naším príchodom zostali úplne vykoľajené. Zahúkali sme im na pozdrav a ponáhľali sme sa na ďalšiu fotozástavku. Tú sa nám podarilo nájsť pri haldách pred žst. Příbram.

V Příbrame organizujeme preventívne zastavenie, aby sme skontrolovali teplotu ložísk pojazdu na lokomotíve. Všetko je v najlepšom poriadku a tak môžeme pokračovať. Hneď v nasledujúcej stanici Bratkovice križujeme s protiidúcim rýchlikom. Zastavujeme na prvej koľaji pred staničnou budovou. Len tak tak, že sa zmestíme s celou súpravou do stanice. Kebyže máme ešte o jeden vozeň naviac, tak je zle nedobre. Čakanie na rýchlik si opäť spestrujeme behaním po blízkom poli, či skôr lúke. Malebná stanička, v strede ktorej sa nachádza cestný prejazd chránený nefalšovanými mechanickými závorami. Na pozadí za stanicou je kopec s vežičkou kostolíka. Albatros s kostolíkom na pozadí vyzerá neodolateľne.

Fotozastávka pri križovaní v žst. Bratkovice

Prechod rýchliku končí naše foto snaženie sa. Bez zastavenia pokračujeme v ceste až do Zdic, kde sa napájame späť na elektrifikovanú trať. V Zdiciach opäť musíme namazať. Za pár minút máme hotovo.

Posledná plánovaná zastávka je v žst. Řevnice, kde doberáme vodu z hasičského auta. Osem metrov kubických mizne v tendry ako malina a hasiči odchádzajú nasucho domov. My doplnený o vodu sa poberáme smer Praha. Plánovaný pobyt na Smíchove prekladáme až na Prahu hlavní nádraží, kde stojíme asi 20 minút. Tento čas využívame na odkalenie lokomotívy. Pristavili nás na královskú deviatu koľaj, rovno pod historickú budovu.

PJ Praha Libeň - BLUE TRAIN prichádza na konečnú

Z hlavnej stanice ostáva pred nami už len kúsok, späť do libeňského depa na uholnú koľaj, kde sa v piatok začala naša cesta.

Galéria