Historický poštový vozeň Fa 5-2085

13.10.2006 8:10 Radoslav Macháček

Historický poštový vozeň Fa 5-2085

Úvodom Vám prajem pekný deň a skôr, než začnem rozprávať svoj príbeh, rád sa predstavím. Som “štvorosový podvozkový poštový vozeň Fa 5-2085“ a vyrobili ma spolu s mladšími bratmi v podniku, ktorý niesol názov „Brno-Královopolská továrna na stroje a vagony, akc. spol. Písal sa rok 1937, keď sa začala výroba prvej päťkusovej série, ktorej som súčasťou. Pýšim sa najmä skutočnosťou, že som bol vyrobený ako prvý vozeň, určený pre rýchlosť až 120 km/h, nakoľko ešte môj predchodca zo staršej série mal povolenú rýchlosť iba 100 km/h. Pridelili mi rodné číslo 15 885/1937.

Do prevádzky ma zaradili na jeseň roku 1937 pod označením Fa 5-2085. Od roku 1957 som niesol označenie Fa 9135 a od roku 1966 až do svojho vyradenia z pravidelnej prevádzky v roku 1984, pričom svoje posledné výkony som absolvoval na vnútroštátnych rýchlikoch na ramene Bratislava – Košice, bolo moje označenie ČSD - Fa 50 54 90-10 531-7, ktoré som si zachoval až do nedávnej minulosti už ako prevádzkyschopný exponát Múzejno-dokumentačného centra (MDC). MDC Bratislava ma získalo od Ústredného riaditeľstva poštovej prepravy Bratislava na základe hospodárskej zmluvy č. 395/1985-MPP zo dňa 29. januára 1985, kedy mi priradili prírastkové číslo 150-50/15. Moje najnovšie prírastkové číslo v zbierkach MDC je 128.

 

V rokoch 1955 a 1970 som podstúpil aj s mojimi mladšími bratmi dve rozsiahle rekonštrukcie spojené s modernizáciami, pri ktorých postupne došlo k úprave vnútorných priestorov, pričom WC a šatník boli premiestnené z môjho stredu na čelo medzi úradovňu a služobný oddiel s ručnou brzdou, ktorý sa skrátil z pôvodných dvoch metrov na 80 cm a odvtedy slúži iba ako priestor ručnej brzdy. S uvedenou úpravou môjho vnútorného členenia priamo súvisí aj zmena rozmiestnenia okien v bočniciach, pričom niektoré okná mi zaslepili a nahradili novými v pozmenenej polohe. Ďalšími úpravami došlo k zrušeniu pôvodných strešných svetlíkových okien (22 kusov), zabudovaných priamo v streche (išlo o modernú náhrada zastaraného systému osvetlenia pomocou nástrešných svetlíkových nadstavieb), najmä z dôvodu ich problematického utesnenia. Súčasne sa realizovala aj výmena starého typu tyčových dvoj-pätkových nárazníkov za nové trubkové. Tiahlové ústrojenstvo bolo nahradené silnejším, došlo k zosilneniu rámov podvozkov a úprave elektrickej inštalácie. Odstránili mi vykurovacie kachle na pevné palivo a nahradili ich elektrickým vykurovaním, realizovaným nainštalovaním priebežného vykurovacieho kábla.

Opravy a rekonštrukcie v roku 1970, spojené s modernizáciami, našej rodine poštových vozňov vykonávali v bývalej Juhoslávii v závode Janko Gredelji. Zaujímavosťou je najmä skutočnosť, že za realizované opravy museli ČSD dodávateľovi zaplatiť v americkej mene. A dostali sme prezývku „dolárové vozne“.

 

Po vyradení z pravidelnej prevádzky v roku 1984 som sa ocitol medzi ďalšími vyradenými „starými“ vozňami na odstavnom koľajisku v žst. Bratislava - východ (tzv. guľovačke). Tu som chradol až do roku 1988, kedy sa Klub železničných modelárov Bratislava (KŽM) rozhodol, že ma zachráni. V tom čase sa na základe (už dlhší čas dozrievajúceho) nápadu členov KŽM a vďaka pochopeniu mnohých, rovnako nadšených, pre dobrú vec zapálených zamestnancov ČSD, po vzájomnej dohode medzi MDC ČSD - Východnej dráhy pri Stredisku technického rozvoja v Bratislave s Klubom železničných modelárov ZO Zväzarmu zo dňa 1. júla 1988 (predbežná dohoda bola uzatvorená dňa 23. mája 1988), začala písať moja novodobá história vzácneho historického exponátu, jediného svojho druhu na Slovensku. KŽM ma dostal formou dlhodobej výpožičky s prvotným cieľom prispieť k oslavám 150. výročia železníc na území ČSSR inštalovaním pojazdnej výstavy železničných modelov v mojich útrobách.

S realizáciou nápadu sa slávnostne začalo už 22. júna 1988, kedy ma umiestnili na odstavnú koľaj 3a v obvode železničnej stanice Bratislava filiálka. Moji záchrancovia začali s opravou exteriéru i interiéru a inštaláciou modelového koľajiska v modelovej mierke TT - 1:120 s úctyhodnými rozmermi 1,2x10 metra, znázorňujúcom v zjednodušenej forme železničnú dopravu v Bratislave pod názvom „Bratislavský železničný uzol“. Na koľajisku sú umiestnené železničné objekty, ako Bratislava hlavná stanica, Rušňové depo BA - hlavné s odstavným koľajiskom, stanice Bratislava - Vajnory, Devínska Nová Ves, zastávka Železná Studienka, Červený most a známe Bratislavské tunely z rokov 1848 a 1902. Prvá etapa výstavby koľajiska mala byť ukončená do polovice roka 1989, čo sa s obrovským úsilím členov klubu podarilo. Presne po roku, dňa 22. júna 1989, som bol dohotovený a pripravený na prepravu s ďalšími historickými exponátmi na výstavu do železničnej stanice Břeclav. Na premiérovom predstavení širokej verejnosti som zožal značný úspech a spestrením sprievodných akcií som prispel k dôstojnému priebehu osláv výročia príchodu prvého parného vlaku na územie vtedajšieho Československa.

 

Čerstvo založená kronika môjho života, dosiaľ starostlivo opatrovaná, skrýva ako svoj prvý zápis nasledujúce riadky:

„Břeclav 16. júla 1989 17:00 hod. Tož: konec dobrý - šecko dobré!! Nechť Váš vagón navystavuje aspoň 1 000 000 kilometrů bez rozbrojů, hádek  po čuni! Ať je Břeclav místo, na které budete dycky vzpomínat coby na první vystavovací místo, na všeckých, kteří tu byli a kteří (hlavne ti mladší) budú v budoucnu dělat eště lepší výstavy, eště lepší modely, eště lepší vagóny a budou budovat eště lepší lidské a kamarádské vztahy!!! Za 50 roků při 200 všetci ahoj“, a nasledujú podpisy mnohých priateľov a známych nielen z Moravy a Čiech.

Po ukončení prezentácie v žst. Břeclav som sa vrátil do žst. Bratislava filiálka, ktorá bola už pred tým, v rámci dohody, vybratá ako moja budúca domovská stanica. Po udelení súhlasu náčelníkom tejto stanice ma umiestnili na koncovej koľaji 3a, pri železničnom priecestí na Jarošovej ulici. Tu som slúžil ako klubovňa modelárov, ale sprístupnili ma aj pre širokú laickú verejnosť ako vystavovateľný historický exponát so vstavaným modelovým koľajiskom. Pri príležitosti 145. výročia príchodu prvého parného vlaku na Slovensko (20. augusta 1848), ma v roku 1993 na krátky čas vystavili v rotunde Rušňového depa Bratislava hlavné. Svoj ťažko skúšaný život (aj napriek náležitému zabezpečeniu mrežami) som v svojej domovskej stanici Bratislava filiálka pretrpel až do leta roku 1998, kedy ma pristavili na opravu do Opravovne vozňov Nové Zámky. Po návrate z opravy, počas osláv 150. výročia príchodu prvého parného vlaku na Slovensko, som sa v septembri 1998 zúčastnil výstavy historických koľajových vozidiel v depe Bratislava východ I., ale z rôznych príčin iba ako verejnosti neprístupný, vystavovateľný exponát. Po ukončení osláv som sa vrátil už do nových priestorov, ktoré počas mojej opravy vybavili členovia klubu po dohode s Albatros-klubom - umiestnili ma do rotundy RD hlavné na Tupého ulici. V decembri som zavítal na akciu pre deti „Mikuláš“ na 6. nástupišti bratislavskej hlavnej stanice, ale už nasledujúce mesiace mali byť pre mňa a môj ďalší život prelomové.

 

Začiatkom roku 1999 sa ma ujali dvaja členovia klubu, ktorí začali počas nasledujúcich studených a mrazivých mesiacov s rozsiahlou a náročnou rekonštrukciou celého modelového koľajiska. Zrekonštruovaným koľajiskom v interiéri som sa predstavil širokej verejnosti pri príležitosti MDD, v žst. Malacky dňa 29. mája 1999. Po nej som sa ešte na krátky čas vrátil do rotundy bratislavského hlavného depa. Onedlho sa mi dostalo veľkej pocty a umiestnenia v zrekonštruovaných priestoroch nástupísk prvej parostrojnej železničnej stanice v Bratislave, kam dňa 20. augusta 1848 prišiel s veľkou slávou prvý parný vlak z Viedne, ťahaný parným rušňom „BIHAR“. Od 24. júna 1999 totiž v unikátnych historických priestoroch skladov ČSD I. a II. zriadilo Slovenské technické múzeum - STM Košice dlhoočakávané Múzeum dopravy Bratislava. Našiel som tu trvalé miesto až do dnešných dní.

Môj putovný život po prekrásnych železničných tratiach Slovenskej i Českej republiky sa začal písať v júli roku 1999 návštevou moravského mesta Veselí nad Moravou. Na august pripadli oslavy 90. výročie trate Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice (TREŽ) a začiatkom septembra ma vystavili v obvode Rušňového depa Bratislava východ I. (Rendez) na celoslovenskom Zraze historických železničných vozidiel. V októbri som zavítal na sever Slovenska do železničnej stanice Rajec, na oslavy 100. výročia trate Žilina - Rajec. Rušný rok 1999 zavŕšila v decembri výstava v Múzeu dopravy na Bratislavskej hlavnej stanici počas akcie pre deti „Mikuláš“.

V nasledujúcom roku sa zvýšil počet mojich výjazdov. V apríli som bol súčasťou výstavy GASTRORAIL 2000, konanej v žst. Bratislava - Petržalka. V máji ma prepravili poštovou „raketou“ (poštový rýchlik, spomienka na moju minulosť) na dopravnú výstavu do metropoly východného Slovenska, Košíc. Začiatkom júna som sa zúčastnil osláv Medzinárodného dňa detí (MDD) v žst. Malacky. V polovici mesiaca som zavítal na návštevu do susednej Českej republiky, do mesta Ostrava, kde som sa stal účastníkom výstavy Czech Raildays 2000. Júl 2000 sa niesol v duchu spomienok na aktívne jazdy s rýchlikmi ťahanými parným rušňom 498.104 „ALBATROS“ na Moravsko - slovenské slávnosti, počas ktorých ma vystavili v žst. Veselí nad Moravou. Počas mesiaca august som sa podrobil výmene elektroinštalácie a montáži novej rozvodnej skrine, ktorú mi sponzorsky vykonala firma REDING, a.s. Bratislava. Aj vďaka nej som sa mohol v septembri bez problémov zúčastniť ďalšieho celoslovenského Zrazu historických železničných vozidiel na Rendezi. Koncom mesiaca ma čakali ešte dve akcie, 23. septembra v žst. Štúrovo a 30. septembra v žst. Trnava. Október sa niesol v znamení účasti na medzinárodnej železničnej výstave v Budapešti. Začiatkom decembra som bol vystavený v Múzeu dopravy na Bratislavskej hlavnej stanici a v polovici mesiaca som oslavoval v žst. Nové Zámky „150. výročie otvorenia železničnej trate v Nových Zámkoch“. Počas zimných mesiacoch som odpočíval a naberal sily do budúcej sezóny, pretože začínajúci rok 2001 mi pripravil bohatý program - veď posúďte sami...

 

Rok 2001 predstavoval z hľadiska najazdených kilometrov jednoznačne môj najproduktívnejší rok v dôchodkovom veku. V marci sa podrobujem malej revitalizácii, realizovanej v Opravovni vozňov Bratislava východ II.. Už v máji po prvýkrát zavítam na otvorenie sezóny Čiernohronskej železnice (ČHŽ), ktoré sa koná vždy 1. mája. Odtiaľ si to namierim priamo do rušňového depa Košice, na výstavu „Prebúdzanie Katky“. Aby mi to nebolo málo, tak sa vyberám krížom cez celú Českú republiku na oslavy „150 let trati Praha - Drážďany“, ktoré sa konali v žst. Děčín. V júni oslavujem MDD už doma na Slovensku, v žst. Kuchyňa, a v polovici mesiaca sa zase poberám do zahraničia na medzinárodnú výstavu Czech Raildays 2001 do Ostravy. Začiatkom septembra navštevujem pravidelné, každoročné stretnutie na Rendezi. V druhej polovici mesiaca sa opäť vyberám na potulky po Morave, do miest Vsetín a Přerov, kde som sa spolupodieľal na oslavách „160 let Severní dráhy císaře Ferdinanda“. V závere septembra som si ešte povyrazil do Topoľčian. V októbri nasledovali Vrútky a výstava ŽEL-RAIL 2001. V decembri počas tradičných osláv Mikuláša pre deti som sa na týždeň vrátil do svojej „domovskej“ staničky, kde sa začala moja novodobá história - do stanice. Bratislava filiálka.

Zoznam akcií v roku 2002 sa začína tradične – koncom mesiaca apríl cestujem spolu s parným rušňom 498.104 po trase Bratislava – Zvolen – Lenartovce na výstavu do Košíc, odkiaľ si to namierim spolu s konvojom historických vozidiel Klubu historickej techniky pri RD Zvolen (KHT) cez Margecany, Telgárt a Červenú Skalu na otvorenie sezóny Čiernohronskej železničky do žst. Hronec. Koncom mája prijímam pozvanie do Zvolena na súťaž „Majstrovstvá Slovenska v železničnom modelárstve 2002“. Začiatkom júna sa opäť vyberám na oslavy MDD, ale tentoraz do žst. Kuchyňa, odkiaľ putujem na medzinárodnú výstavu Czech Raildays 2002 v Ostrave. Na prahu leta, 29. júna ma vlaky osobnej prepravy odviezli do mesta Holíč, kde sa uskutočnil VII. ročník Medzinárodného futbalového turnaja železničných správ Slovenska a Česka. Počas letných mesiacov ma vedno s ďalšími historickými vozidlami MDC Bratislava čakala povinná hlavná oprava v Opravovni vozňov Nové Zámky a po jej vykonaní ma v septembri už v novučičkom kabáte vystavili na Rendezi. V októbri ma pozvali do rakúskeho muzeálneho depa Strasshof. December sa niesol v znamení tradičnej výstavy pri príležitosti Mikuláša, tentoraz na 6. nástupišti bratislavskej hlavnej stanice.

 

Postihol ma však smutný osud niektorých železničných veteránov. Na základe výsledkov defektoskopických meraní, vykonaných v rámci poslednej hlavnej opravy v Nových Zámkoch, sú moje ďalšie výjazdy v nasledujúcich rokoch ohrozené, pretože mi zistili technické poruchy na podvozkovej časti, nedovoľujúce udeliť povolenie na jazdu rýchlosťou 120 km/h. Prepravovať sa teraz môžem iba v historických konvojoch, ktoré majú, rovnako ako ja, obmedzenú rýchlosť – 50 km/h.

Nasledujú moje smutnejšie roky, avšak napriek problémom som nezostal nečinne odstavený v areáli Múzea dopravy, ale podarilo sa mi absolvovať niekoľko významných výstav:

  • september 2003 - výstava Bratislava východ I. (Rendez);
  • september 2004 - výstava Bratislava východ I. (Rendez);
  • september 2005 - výstava Bratislava východ I. (Rendez);
                            - Grand Prix vo Zvolene, Grand Prix v Budapešti;  
  • v októbri som si bol ešte pozrieť Vrútky – výstavu Žel Rail 2005;
  • september 2006 - výstava Bratislava východ I. (Rendez);
                            - Grand Prix vo Zvolene;
                            - Grand Prix v Budapešti;

Na záver chcem poďakovať všetkým členom KŽM Bratislava a ďalším mojim priaznivcom, ktorí sa ma v minulosti ujali a vdýchli mi nový život, ale aj všetkým tým, ktorí sa o mňa starajú aj v súčasnosti. Ďalej sa chcem poďakovať všetkým organizáciám a klubom, s pomocou ktorých som sa mohol zúčastniť viacerých krásnych a úspešných príležitostných akcií, výročí tratí a výstav. Nakoľko v budúcom roku oslávim svoje okrúhle 70. narodeniny, rád by som sa širokej odbornej i laickej verejnosti prezentoval nielen v novom, pôvodnom farebnom nátere z roku 1937, ale aj v bezchybnom technickom stave. Pretože nemám dokončenú ani spomínanú hlavnú opravu, chcem sa týmto obrátiť na organizácie, firmy a spoločnosti s prosbou o pomoc, aby mi umožnili návrat medzi prevádzkyschopné exponáty aj s možnosťou brázdiť strieborné stužky milovaných železníc nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pomáhať tak spolu s ďalšími renovovanými historickými vozidlami názorne dokumentovať remeselnú zručnosť, um a technickú vyspelosť nielen minulých, ale aj súčasných konštruktérov železničnej techniky.

S úctivým pozdravom

Váš poštový vozeň - Fa 5-2085

Galéria