Trať Kysak – Prešov - Muszyna včera, dnes a zajtra (1)

27.5.2015 8:00 Ing. Peter Popovec

Trať Kysak – Prešov - Muszyna včera, dnes a zajtra (1)

Keď som si pred časom prečítal diskusiu k článku Štyri zastavenia na trati medzi východoslovenskými metropolami, mal som pocit, že je záujem nielen o súčasnosť trate, ako ju opisuje spomenutý článok, ale aj o jej históriu. Toto je môj pohľad na históriu, súčasnosť a budúcnosť trate Kysak – Prešov - Plaveč (Orlov) - Muzsyna.

 

 

 

 

1. časť - história

Trať z Prešova do Košíc bola uvedená do prevádzky 1.9.1870, bola odbočkou a súčasťou Košicko-bohumínskej železnice (ďalej len KBŽ), Odbočkou bol úsek Kysak – Prešov. Súčasťou hlavnej trate KBŹ bol úsek Kysak – Košice. Vtedajšie vedene KBŽ považovalo spojenie Košíc z Prešovom za natoľko dôležité, že spojenie medzi nimi uviedli do prevádzky, ako prvý traťový úsek postavený na slovenskom území.

Až ako ďalší úsek KBŽ bol uvedený do prevádzky úsek Český Tešín - Žilina (8.1.1871) a ako úplne posledný úsek Spišská n.Ves - Kysak (12.3.1872). Pôvodne bola KBŽ postavená ako jednokoľajná so železnými mostami, výnimkou bol drevený most pri Kysaku cez Hornád na odbočke Kysak – Prešov. Dnes je tento most už oceľový, postavený je na pôvodných oporách. KBŽ bola postupne zdvojkoľajnená, úsek Kysak - Prešov ostal jednokoľajný.

Trať z Prešova do Orlova bola uvedená do prevádzky 1.5.1873 ako súčasť Prešovsko-tarnowkej železnice. V roku 1874 bol vybudovaný aj úsek Orlov-zem.hranica. Verejná prevádzka na ňom sa však začala až 18.8.1876, po otvorení haličského úseku Tranow-Leluchów-zem.hranica. V tom čase bola budovaná aj „konkurenčná“ železničná trať Michaľany - Humenné - Lupkow - Przemysl Prvej uhorsko-haličskej železnice, uvedená do prevádzke v r. 1874. Pôvodné návrhy trate (napr. Tiskej železnice) spájajúcej severovýchodné Uhorsko s Haličou predpokladali výstavbu železnice z Prešova cez Dukelský priesmyk smerom na Przemysl a Tarnow (tak viedla stará obchodná cesta).


Železničná stanica Kysak-Obyšovce pred r. 1940

Neskôr vznikli dve spomínané trasy, väčší strategický význam sa pripisoval železničnej trati do Przemyslu cez Lubkow, vďaka pevnosti Przemysl, ktorá bola významným protiruským oporným bodom. Preto bola táto trasa v r. 1888 na uhorskom území zdvojkoľajnená. Trať cez Prešov do Tarnowa ostala jednokoľajná. Jednokoľajná je aj dnes s výnimkou úseku Nowy Sacz-Tarnow. Zo začiatku prevádzkovala úsek trate Prešov - Orlov MAV (Kráľovská uhorská štátna železnica) a od Orlova Prvá Uhorsko - haličská železnica. Po fúzii Prešovsko-tarnovskej železnice s KBŽ (r. 1879), prevzala železnicu i jej  prevádzkovanie KBŽ.

Stanica Kysak sa v minulosti volala aj Kysak-Obyšovce. V tom čase bol zvyk používať v názve staníc mená dvoch susedných obcí, pokiaľ sa stanica nachádzala medzi nimi. Iný bol aj pravopis obce Obišovce, názov Obyšovce patril medzi vybrané slová. Podobne zložený názov mala aj posledná stanice na slovenskom území, ktorá sa volala Orlov-Plaveč.

Medzi zaujímavé úseky trate možno zaradiť trať z Kysaku do Ličartoviec. Trať tu prechádza z údolia rieky Hornád z Kysaku sedlom Šarišskej vrchoviny, okolo obce Obišovce a úbočím schádza okolo Ličartoviec do údolia rieky Torysy. Nad Obišovcami sa do januára 1945 nachádzal zaujímavý oblúkový železničný viadukt nad riečkou Svinka, dielo talianskych architektov, ktorý si môžete pozrieť na stránke obce. Dnes už nájdete z neho len zvyšky pilierov a teleso starej trasy trate.


Železničná stanica Orlov-Plaveč na pohľadnici z roku 1923

Ustupujúce nemecké vojská ho na sklonku vojny odstrelili. Nový viadukt je oceľový a vyrovnal sa pri jeho stavbe aj oblúk železničnej trate, takže je bližšie k obci. Ďalším zaujímavým úsekom je trať z Lipian do Orlova resp. dnes do Plavča. Ide o horský úsek prekonávajúci európske rozvodie. Z úmoria Čierneho mora sa železničnou dostaneme do úmoria Baltského mora. Trať je postavená bez tunela, využíva údolie rieky Torysy, ktoré sa v Lipanoch odkláňa od smeru na Orlov. Umelo sa tak rozvinie dĺžka trate, čo umožní nabrať nadmorskú výšku. Trať má v úvodnej časti tvar obráteného písmená S. Max. stúpanie trate je 17 ‰. 

Vráťme sa ešte do Prešova. Železničná stanica Prešov bola, ako to bolo v tých časoch obvyklé, postavená mimo mesta (južne). Trať vedúca zo stanice Prešov do Orlova prechádzala okrajom zastavaného územie mesta Prešov. V najbližšom bode od centra mesta (za stred mesta považujme kostol sv. Mikuláša) vznikla zastávka Prešov-mesto vzdialená od centra menej ako 10 min. chôdze. V histórii mesta Prešov sa pravidelne objavuje téma, lepšieho železničného spojenia, snahy aby mesto neležalo len na odbočke z Kysaku, ale aby mestom prechádzala hlavná východno-západná trať.

Tak tomu bol aj v r.1907, keď prišla na pretras otázka železničného spojenia Prešova z Krompachmi alebo s Margecanami. Od realizácie takého spojenia sa čakalo, že vynahradí nevýhodu vyplývajúcu z toho, že mesto neleží na hlavnej trati. V tejto súvislosti znovu sa pretriasali chyby, ktoré spravil starý magistrát, keď pri výstavbe KBŽ nie dosť dôrazne žiadal, aby táto hlavná dopravní tepna prechádzala tradičnou cestou z Košíc do Prešova a ďalej na Spiš ...


Železničná stanica Lipany na kolorovanej pohľadnici z roku 1924

Medzi rokmi 1939 až 1943 bola trať Kysak – Prešov modernizovaná na traťovú rýchlosť 80 km/h. Takáto rýchlosť je tam dodnes. Modernizácia trate Kysak - Prešov bola vykonaná v rámci stavby novej trate Kapušany pri Prešove-Stražské. Po 2. svetovej vojne sa opäť otvorila téma Prešova na hlavnej železničnej trati smerom na Prahu a Bratislavu. Tentoraz to bol v súvislosti so stavbou priehrady na Hornáde. Po ujasnení tejto otázky, ostáva postavenie Prešova nezmenené a zdvojkoľajňuje sa trať Kysak-Margecany. Viac ako 10 rokov po zdvojkoľajnení trate je na Hornáde postavená priehrada Ružín I.

V šesťdesiatych rokoch 20. storočia okrem dokončenia priehrady Ružín I, dokončili aj železničnú trať z Podolínca do Plavča a jej pripojenie na trať Prešov - Orlov. Trať Podolínec - Plaveč bola rozostavaná ešte počas vojny. Táto zmena spôsobila, že osobné vlaky z Lipian končiace/idúce do Orlova, končili/išli do novej stanice Plaveč. V roku 1978 bol traťový úsek Kysak-Prešov elektrifikovaní jednosmerným systémom 3 kV.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa začalo s výstavbou novej výpravnej budovy stanice Prešov. Nová staničná budova bola uvedená do prevádzky v roku 1989. Rozsiahlou zmenou prešiel celý predstaničný priestor. Prestavaný bol aj tzv. čierny most, t.j. cestný nadjazd nad traťou Prešov - Kapušany neďaleko stanice Prešov. Pôvodná staničná budova bola zbúraná, ostala z nej len prístavba – Pošta 2. V roku 1996 bol elektrifikovaný úsek Prešov - Lipany a v r. 1997 úsek Lipany - Plaveč a este predtym v r. 1988 Plaveč - Muszyna. Takto z minulosti sme sa dostali do súčasnosti, ale tej bude venovaná samostatná časť.

Úvodná snímka: Liehovar Šarišského gazdovského spolku v Prešove neďaleko zastávky Prešov-mesto, rok 1921.
Foto z fondov Krajského múzea v Prešove

Galéria

Súvisiace trate

  • ŽSR-188: Košice - Plaveč - Čirč - Muszyna PKP

Súvisiace odkazy