Koľaje sa v Trnave začali vytrácať pred 40 rokmi

6.11.2013 8:00 Ing. Marko Engler, PhD.

Koľaje sa v Trnave začali vytrácať pred 40 rokmi

Trnava sa na stránkach VLAKY.NET v poslednom čase spomína častejšie. Skutočne sa v tomto meste z pohľadu železníc deje viac ako inokedy, navyše aj to, čo môže verejnosť sledovať pri dennom cestovaní a bude slúžiť aj v jej prospech. Okrem rôznych modernizačných aktivít realizovaných na železničnej stanici, si Trnava pripomína aj jedno výročie, ktorým sa roky prevádzkované koľaje začali z mesta vytrácať.

Pred 40 rokmi bolo totiž zrušené prepojenie vlečky cukrovaru so železničnou stanicou, ktoré viedlo pozdĺž súčasnej Hospodárskej ulice.

 


Len nedávno zrušený cukrovar v Trnave začal písať svoju históriu už v roku 1869. Jeho prvé objekty boli postavené severozápadne od mesta Trnava, ktoré bolo v tom čase prevažne ešte ohraničené hradbami (hradby stoja po renovácii čiastočne dodnes a sú pre Trnavu charakteristickou stavbou).


Situačná mapa s vyznačeným jubilujúcim úsekom vlečky cukrovaru © Marko

Pre prevádzku a rozvoj cukrovarníckej výroby bol zaujímavý aj rozvoj železničnej dopravy. Keďže parné rušne prišli do Trnavy od Bratislavy v roku 1873 (teda pred 140 rokmi) a od roku 1876 pokračovala výstavba tratí smerom na Nové Mesto nad Váhom, cukrovar postavil v roku 1876 vlastnú železničnú koľaj zo železničnej stanice Trnava pozdĺž celého mesta (hradieb a riečky Trnávky) k okraju svojho areálu (na mape červená trasa). Zrejme išlo o prvú železničnú vlečku v Trnave, a ak nie, tak určite o najrozsiahlejšiu do tých čias.


Vlečka cukrovaru v Trnave podľa trasovania do roku 1900 na dobovej vojenskej mape

Napriek tomu, že verejná železnica Bratislava – Trnava – Sereď bola v tom čase prestavaná práve z konského systému na parostrojný, cukrovar použil na svojej vlečke len pohon animálny (zvyčajne volské záprahy, prípadne kone). Táto „trakcia“ vydržala na vlečke až do roku 1900, kedy bola vlečka cukrovaru upravená na parostrojnú prevádzku. V tom čase bol tiež cukrovar prestavaný na modernejší po požiari.


Parný rušeň 3214 vlečky cukrovaru prechádza po Hospodárskej ulici v Trnave (1972);
zbierka Ľudovít Váry

Samotná vlečka bola predĺžená pomedzi budovy cukrovaru k novým repným splavom, odkiaľ pokračovala k skladom a výhrevni pre parný rušeň (modrá trasa). V takejto podobe slúžila vlečka až do začiatku 70. rokov. Koľajisko vlečky doplnili ešte koľaje s rozchodom 760 mm, po ktorých sa zvážala repa z polí pri Trnave do cukrovaru (poľná železnica Trnava – Špačince – Dolná Krupá, Trnava – Malženice – Jaslovské Bohunice – Nižná, Trnava – Biely Kostol zrušená do 60. rokov). V cukrovare sa nachádzal aj systém úzkorozchodných manipulačných koľají (s rozchodom zrejme 600 mm) slúžiaci na rôznu manipuláciu s cukrovou repou, rezkami, uhlím, vápnom atď.


Hospodárska ulica v Trnave s vyznačením trasovania pôvodnej vlečky do cukrovaru
(4.2.2006) © Marko

Trasa vlečkového spojenia medzi stanicou a cukrovarom sa z pokojného okraja mesta stala rozvojom výstavby v 20. storočí jeho súčasťou – domy sa stavali juhozápadne od hradieb smerom na súčasné sídlisko Prednádražie, resp. smerom na Kamenný mlyn a Biely Kostol, čím vlečka pretínala čoraz rušnejšie mesto. Tiež železničná stanica bola čoraz viac zaťažená hustnúcou vlakovou dopravou. Preto sa už po druhej svetovej vojne objavovali reálne návrhy napojiť vlečku cukrovaru do trate Trnava – Kúty, ktorá bola predsa len vedľajšou železnicou, a ktorá mala lepšie podmienky na zvládnutie najmä nárazovej kampaňovej dopravy pre cukrovar (aj staršie návrhy obsahovali nové napojenie cukrovaru na trať Trnava - Kúty, nikdy sa však nerealizovali v takej podobe).


Okolie cukrovaru postupne mení svoj vzhľad - na mieste koľají dnes stojí predajňa
(1.6.2008) © Marko

K realizácii nového napojenia vlečky cukrovaru (zelená trasa) sa dospelo až začiatkom 70. rokov, kedy bolo v rekonštruovanej výhybni Nemčanka postavené trojkoľajné odovzdávkové koľajisko, ktoré začalo slúžiť nie len pre cukrovar, ale postupne aj pre ďalších vlečkárov, keďže okolo nového napojenia vlečky cukrovaru vyrástla rozsiahla priemyselná zóna s množstvom ďalších podnikov požadujúcich železničnú vlečku.


Dnes už zrušený výjazd vlečky z areálu cukrovaru vľavo smerom k výhrevni a vpravo
na Nemčanku (4.2.2006) © Marko

Staré vlečkové napojenie (červená trasa) cukrovaru po ulici Hospodárska (v tom čase nazývanej ako Ulica SNP) bolo oficiálne zrušené mimoriadnou jazdou vlaku s parným rušňom 3214 (výrobca ČKD Praha Sokolovo) ťahajúcim prípojný vozeň k motorovým vozňom s pozvanými hosťami dňa 11. októbra 1973. Koľaj bola následne rozobratá a vlečka cukrovaru skrátená po konzerváreň (kde existovala ešte do 80. rokov, než bola postupne v 90. rokoch aj tam zrušená). Ľudia bývajúci pri vlečke (ulici SNP) sa tak dočkali ticha od parnej píšťaly a už im ani dym z parného rušňa neprášil do okien (zakrátko ich však začali otravovať splodiny a hluk z automobilov, čo trvá dodnes...).


Pohľad na dnes už zrušené koľajisko vlečky cukrovaru smerom k výhrevni (4.2.2006)
© Marko

Po 97 rokoch tak v roku 1973 skončila železničná doprava na Hospodárskej ulici. Vlečka cukrovaru fungovala ešte dlho, až do zániku výroby v samotnom cukrovare (2006). Postupne sa zrušilo aj viacero ďalších vlečiek napojených do výhybne Nemčanka a tá už tiež nie je výhybňou, ale iba nákladiskom. Dvaja vlečkári však dodnes využívajú časť pôvodného koľajiska v Nemčanke.


Na vlečkové spojenie cukrovar - Nemčanka nadväzovali ďalšie vlečky (4.2.2006) © Marko

Po vlečke cukrovaru toho zostáva čoraz menej. Na Hospodárskej ulici už dnes po koľajach nenájdete žiadnu pamiatku, zaústenie do železničnej stanice Trnava zmizlo výstavbou súčasnej staničnej budovy v 80. rokoch, ako aj celkovou prestavbou križovatky ulíc Hospodárska – Kollárova – Dohnányho (prelom 80. a 90. rokov). Pri bývalej konzervárni sa dali nájsť koľaje ešte v 90. rokoch, dnes tam už stojí čerpacia stanica a prevádzka obchodného reťazca. Nie až tak dávno zmizli koľaje aj so železničným mostom cez Trnávku pri zásobníku na melasu, ktorý bol rozobratý tiež len nedávno. Postupne miznú koľaje aj zo zadnej časti vlečky za cukrovarom vrátane „nového“ vlečkového napojenia z roku 1973.


Váha a administratívna budova vlečky cukrovaru s koľajou vľavo k silám a vpravo
k mlynu (4.2.2006) © Marko

Klub priateľov železníc Trnavy a okolia (KPŽT) pripravil pri tejto príležitosti skromnú nástenku v suteréne haly železničnej stanice (pri prechodových dverách medzi suterénom haly a podchodom k nástupištiam), ktorá spomenutú udalosť zrušenia vlečkového napojenia cukrovaru pripomína aspoň niekoľkými fotografiami. Oveľa viac informácií o vlečke cukrovaru v Trnave by mala priniesť publikácia (s dôrazom najmä na fotografie), ktorú pripravuje niekdajší dlhoročný vedúci vlečky cukrovaru (medzi rokmi 1974 až 2006) pán Bohuslav Kráľovič. Jej predpokladané vydanie je naplánované na rok 2014.


Kontaktné údaje KPŽT

A ešte jedna poznámka k názvu článku – exaktne sa určite koľaje z Trnavy nezačali vytrácať presne pred 40 rokmi. Určite to bolo už skôr, veď sa vlastne zdemontovali koľaje aj po pôvodnej konskej železnici Bratislava – Trnava – Sereď už v 70. rokoch devätnásteho storočia, ale napríklad aj poľná železnica cukrovaru (Biely Kostol – Trnava – Nižná/Dolná Krupá), rôzne manipulačné železničky v tehelniach, ktorých mala Trnava niekoľko, niektoré železničné vlečky atď. Ale z tých pre Trnavu dôležitejších železníc, ktoré sprístupňovali oblasti mesta dovtedy bez železnice, bolo vlečkové napojenie cukrovaru zo železničnej stanice prvým výrazným rušením železničných koľají v meste Trnava. Zostávajú tak len spomienky, niekoľko fotografií, plány a mapy...

Úvodná snímka: Rušeň Orenstein & Koppel 2911/1908 z cukrovaru Trnava na pomníku pri tamojšej stanici © Marko