Lednické Rovne s Ušatou (464.001)

10.11.2010 8:00 Ivan Wlachovský

Lednické Rovne s Ušatou (464.001)

Pozvánka na oslavy 100. výročia trate Nemšová - Lednické Rovne (30. a 31.10.2010) ma nenechávala spať. Hlavne, keď ma chlapci z Prievidzkého parostrojného spolku pozvali absolvovať prípravu a návoz celej akcie. Naložil som batoh všakovakou fototechnikou, spacím vakom, teplým prádlom a vyrazil.

Všetko začalo už v piatok 29. 10. 2010. Vyrazil som z Bratislavy poobede vlakom R725 Remata smer Prievidza. Tak ako každý piatkový vlak aj tento praskal vo švíkoch. Hlavne keď nás čakal aj predĺžený víkend. Do Prievidze vlak došiel o pol piatej načas. Obťažkaný batožinou som sa vybral do rušňového depa, tešiac sa na príjemný, aj keď pracovný večer a noc. Musím povedať, že sklamaný som určite nebol. Zložil som sa v ubytovacom vozni, prezliekol sa do montérok a šup na pľac. V rotunde depa brblala Karkulka (T444.0055) obletovaná obsluhou. Ako vždy pred akciou vykazovala známky nesúhlasu s nasledovnou jazdou. Pri kope uhlia zas pózovala Ušatá (464.001) čakajúca na nakládku uhlia.

Igor plniaci zásobník na uhlie © Ivan Wlachovský
Igor plniaci zásobník na uhlie © Ivan Wlachovský

Zásobník uhlia zíval prázdnotou. Úloha bola jasne zadaná. Naplniť až po strechu. Partia ušmudlaných chlapov nakladala uhlie do vedier a takto sa snažila naplniť uhliak. Nekonečná práca sa pretiahla až do hlbokej noci. Ako to už pri takýchto prácach býva zvykom, neobišlo sa bez malého úrazu. Vedro letiace zo zásobníku na uhlie pristálo na hlave plniča vedier Joža.

Jojo ošetrený po útoku vedra na uhlie © Ivan Wlachovský
Jojo ošetrený po útoku vedra na uhlie © Ivan Wlachovský

Presunul som sa medzi časom ku karkulkovej partii, ktorá zas zápasila s tvrdohlavým motorom rušňa. Chlapi sa striedavo tešili a striedavo upadali do mdlôb z vrtochov Karkulky. Prácu prerušil iba nástup na neskorú večeru, alebo skoré raňajky vo forme vynikajúceho gulášu.

Večera © Ivan Wlachovský
Večera © Ivan Wlachovský

Pribúdajúcim časom postupne zaľahli tí, ktorí sa ráno postavia za kontrolér. Ostatní tak ako dokončili pridelenú prácu. Nočnú zmenu čakalo zoradiť súpravu, napojiť Ušatú vodou a skrátka nachystať všetko tak, aby vlak mohol vyraziť ráno krátko po šiestej hodine rannej v ústrety dobrodružstvu zvanému parný vlak.

Ušatá (464.001) chystajúca sa na jazdu © Ivan Wlachovský
Ušatá (464.001) chystajúca sa na jazdu © Ivan Wlachovský

Zakuklil som sa do spacáku. Vonku vládla hlboká noc a mrzlo. Ešte som ani nezaspal a už mi zvonil budík. Musím povedať, že bez šance zobudiť ma. Nebolo mi však súdené prespať odchod z Prievidze. Telefónne zvonenie ma už definitívne zobudilo. Koľko je vlastne hodín? Päť. Katastrofálna zima. Nič sa však nedalo robiť. Vyliezol som zo spacáku, zhltol zopár súst. Nasledoval presun k zoradenej súprave na nástupište ŽST Prievidza. Na čele súpravy stála Karkulka, ktorá vlak mala odtiahnuť vlak do Bánoviec nad Bebravou.

Karkulka T444.0055 s osobitným vlakom nachystaná v ŽST Prievidza na odchod © Ivan Wlachovský
Karkulka T444.0055 s osobitným vlakom nachystaná v ŽST Prievidza na odchod © Ivan Wlachovský

Presne 6:20 hod sa vlak pohol a zanechal za sebou Prievidzu. Ukazoval sa krásny deň. Vlak odkrajoval zo svojich kilometrov. Posádka sa oproti noci rozrástla aj o vlakovú čatu a obsluhu reštauračného vozňa. V pohode sme sa naraňajkovali a jedlo zapili poriadnou dávkou čiernej kávy.

Cestovný poriadok vlaku Os Os 30028 © IZP
Cestovný poriadok vlaku Os Os 30028 © IZP

V ŽST Chynorany Karkulka obehla súpravu. Tu sa už objavili prví vozenia sa chtiví nadšenci. Ešte spojený vlak sa vydal do ŽST Bánovce nad Bebravou. V Bánovciach nad Bebravou začínala samotná oficiálna dnešná jazda.

Ušatá v Bánovciach nad Bebravou. © Milan Vojtek


Ušatá v Bánovciach nad Bebravou. © Milan Vojtek

Napriek mínusovej teplote ma prekvapil dav ľudí. Napriek zhruba hodinke do odchodu osobitného parného vlaku 30028 sa množstvo obdivovateľov nostalgie motalo okolo Ušatej, ktorá už trónila v čele vlaku. Karkulke ostal na starosti požiarny vlak, ktorý zabezpečoval okrem požiarnej služby aj zálohu vody pre Ušatú. Pristavená požiarna striekačka doplnila vodu do vaní Ušatej. Zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, pri vláčiku Shalomek stál. Verný môj kamarát pracujúci s fotoaparátom sa už aj zvŕtal popri vlaku. Blížil sa čas odchodu osobitného vlaku, ktorý bol určený na 9:05 hod. Neváhali sme a chceš nechceš vydali sme sa s malým predstihom očakávať Os Os 30028 niekde za Bánovce nad Bebravou. Definitívne som odložil fotoaparát a vymenil ho za kameru. Prvá naša zastávka bola za Bánovcami.

Tesne za Bánovcami nad Bebravou. © Milan Vojtek
Tesne za Bánovcami nad Bebravou. © Milan Vojtek

Nemilosrdné proti svetlo nás síce nenadchýnalo, ale bohužiaľ už teraz sme vedeli, že nás bude prenasledovať celý deň. Ostrý chladný jesenný vzduch zdôrazňoval dym a paru rušňa. Tridsaťnulanuladvadsaťosmička prebafkala okolo nás. Naskákali sme do auta a začala klasická filmo-foto naháňačka. V rámci možnosti sme sledovali vlak uháňajúci povedľa nás. Minuli sme Svinnú a urýchlene sa nasmerovali k jednému z kultových miest vlakofotografov na Slovensku. Bohužiaľ nemohli sme si dovoliť vyšplhať sa nad obec Trenčianske Jastrabie na miesto odkiaľ vidieť celé esíčkové stúpanie. Uvelebili sme sa na jeho spodnom okraji. Ledva sme sa stihli nachystať a Ušatá za hlasného sipotu sa prirútila do stúpania.

Trenčianske Jastrabie 464.001. © Milan Vojtek
Trenčianske Jastrabie 464.001. © Milan Vojtek

Pri troche šťastia by sme mohli vlak opäť dobehnúť vo vrchole stúpania pred ŽST Mníchova Lehota. Všetko záviselo od Shalomkovho šoférskeho umenia a šťastia v podobe „nevychytať“ kamión pred sebou. Podarilo sa. No ako sa vraví, len o vlások. Nemal som čas ani len rozložiť statív. Ušatá veru dnes ťahala ako o život. Nedala nám dýchať. Našťastie 5 minútový pobyt nám umožnil presunúť sa pod ŽST a zachytiť odchod vlaku. „Ahaho“ povedal Shalomek na striebornú Alfu Rómeo, ktorá sa okolo nás prerútila. „Však to je Mayo“. Aby som pravdu povedal, tak som to ani nezaregistroval. Železničná trať ŽSR číslo 143 sa v tomto mieste odkláňa od cesty a vedeli sme, že prípadná nasledujúca zastávka bude až niekde pod kopcom.

Mníchova Lehota © Milan Vojtek
Mníchova Lehota © Milan Vojtek

Myslím, že teraz je ten pravý čas povedať si niečo o histórii výstavby tejto prekrásnej železničnej trate:

Prvé plány na výstavbu železnice spájajúcej údolia Váhu a Nitry pochádzajú z roku 1865, keď gróf Keglevich predložil projekt železnice Komárno - Nitra - Trenčín. K uskutočneniu ale kvôli nedostatku financií nedošlo. Neskôr boli viacerým záujemcom udelené povolenia na predbežné práce na totožnej trase. 17. júla 1870 bola pre Henricha B. Strousberga vydaná koncesia na výstavbu a prevádzku železnice vedenej z Komárna cez Nové Zámky, Nitru a Bánovce do Trenčína, dokončenie celej trate bolo plánované na rok 1878. K začatiu výstavby ale opäť nedošlo, Strousberg predal koncesiu bankám a nakoniec bol v októbri 1875 zatknutý za finančné podvody pri stavbách v celej Európe. Železnicu Ponitrím postavila Rakúska spoločnosť štátnej dráhy (StEG) v rokoch 1874 - 1884, kvôli hospodárskej kríze však trať končila vo Veľkých Bieliciach. Pokračovanie do Prievidze bolo postavené až po dvanástich rokoch ako miestna trať, na ktorej bola zahájená prevádzka 18.4.1896.

Odchod vlaku OsOs 30028 zo ŽST Mníchova Lehota © Milan Vojtek
Odchod vlaku OsOs 30028 zo ŽST Mníchova Lehota © Milan Vojtek

Na konečnej realizácii spojenia Ponitria s Považím mali najväčšiu zásluhu podnikatelia z hornej Nitry, ktorí potrebovali spojenie s Považskou a Košicko - bohumínskou železnicou. Trať mala byť pôvodne vedená z Bošian cez Žabokreky, kvôli odporu miestneho veľkostatkára Zsambokréthyho však bola presmerovaná cez Chynorany. V januári 1900 vydala akciová spoločnosť Miestna železnica Topoľčany-Bošany-Trenčín akcie po 200 korún na zaistenie kapitálu na výstavbu. 1. mája 1900 sa na najvyššom mieste trate v priesmyku Jarky uskutočnil slávnostný výkop pri príležitosti zahájenia výstavby trate. 52 kilometrov dlhá trať z Bošian do Trenčína bola stavaná mimoriadne rýchlym tempom, prvý slávnostný vlak prešiel po trati 18.8.1901, necelých 16 mesiacov od začiatku stavby. Kolaudácia celej trate a stanice v Trenčíne sa uskutočnila 17.9.1901. Trať si vyžiadala rozsiahle zemné práce, najmä na úseku medzi Trenčianskou Turnou a Svinnou, kde prekonáva sedlo medzi Považským Inovcom a Strážovskými vrchmi v nadmorskej výške 355 m. 80 % trate je vedených na stúpaní (maximálne 16 promile) a 36 % v oblúkoch. Postavených bolo 131 mostov a priepustov, 6 staníc, 4 nákladiská, 10 strážnych stanovíšť a 87 úrovňových priecestí, z ktorých boli 3 kryté závorami. Výstavba železnice stála 4 670 000 korún.

zdroj: Ing. J. Kubáček, CSc. Dejiny železníc na území Slovenska.

Pozvoľným tempom sme sa presunuli pred ŽST Trenčianska Turná. Zastavili sme na okraji cesty tesne za Mayom, ktorý už stál v poli aj so svojou zbrusu novou kamerou. Po krátkom zvítaní sa už aj prirútila Ušatá valiaca sa dolu kopcom smerom na Trenčín. Dlhý oblúk sme si vychutnali, nadávajúc na neustále proti svetlo. Nebol však čas na nejaké dlhé prejavy. Mayo zmizol ako gáfor. Nám dvom neostávalo nič iné ako ho nasledovať.

Medzi Trenčínom a Trenčianskou Teplou. © Milan Vojtek
Medzi Trenčínom a Trenčianskou Teplou. © Milan Vojtek

Rozložili sme sa za Trenčínom. Trolejové vedenie a dvojkoľajka znamenala, že sme sa ocitli na hlavnej trati z Bratislavy do Žiliny. Slniečko už svietilo naplno, akurát vietor znepríjemňoval život. Vlak v pozadí s hradom za hlasného piskotu prefrčal maximálnou rýchlosťou. Nasledovala opäť procedúra naskakovania do auta a prenasledovanie. Nasledoval pobyt v Trenčianskej Teplej. Množstvo fanúšikov sledovalo dianie. 464.001 odišla do rušňového depa zbrojiť vodu. Chvíľku pobytu nám umožnila pokecať s množstvom priateľov, vypiť kávu, zjesť bagetu. Všetko takpovediac v chvate. Shalomek už pozeral na hodinky a tak mi bolo jasné, že treba ísť. Opustili sme ŽST Trenčianska Teplá aj našu sprievodkyňu Janku z vlaku, ktorá nám pomáhala zlikvidovať bagetu.

Mayo a jeho nová hračka. © Radovan Plevko
Mayo a jeho nová hračka. © Radovan Plevko

Cesta do ŽST Nemšová sa nám neplánovane predĺžila. Skoro sme nestihli. Šokovalo ma množstvo čakajúcich ľudí. Paráda so všetkým ako má byť. Dokonca aj dychovka začala vyhrávať, keď sa Ušatá objavila v oblúku pred stanicou. Nezdržovali sme sa dlho. Ďalšia zastávka bola pred Bolešovom.

Os Os pre Bolešovom. © Milan Vojtek
Os Os pred Bolešovom. © Milan Vojtek

Opäť sme narazili na Maya. Množstvá ľudí na staniciach sa preniesli aj k trati. Pokiaľ doteraz to bolo všetko bez problémov, tak teraz sme si už zavadzali. Dlhá kolóna sa tiahla za vlakom, alebo zbesilo pred vlakom. Príchod do Lednických Rovní bol ako v Bratislave piatok poobede. Zápcha ako svet. Nepodarilo sa nám nafilmovať príchod vlaku. Všetko vynahradil famózny program organizátorov. Z každej strany bolo cítiť dobrú náladu.

Cesta späť už bola rýchla. Kolóna nám nedovoľovala nejaké extra výkony. No ešte sa niečo podarilo. So Shalomkom som sa rozlúčil v Nemšovej.
Výsledkom našej práce sú Shalomkove fotografie a môj film:

Video: Ivan Wlachovský, foto: Milav Vojtek
Video: Ivan Wlachovský, foto: Milan Vojtek


Zámerne som sa nepísal o železničnej trati ŽSR 124: Trenčianska Teplá - Lednické Rovne a vlastne ani o rozsiahlej výročnej akcii. Na priebeh osláv 100. výročia trate sa pozrieme v samostatnej foto a videoreportáži už čoskoro.

Galéria

Súvisiace trate

  • ŽSR-123: Trenčianska Teplá - Horné Srnie - Vlárský průsmyk ČD
  • ŽSR-124: Trenčianska Teplá - Lednické Rovne
  • ŽSR-140: Nové Zámky - Prievidza
  • ŽSR-143: Trenčín - Chynorany

Súvisiace odkazy