Štiavnický

Stavba tunela Ministarstvo dopravy a verejných prác, rezort železničný v Bratislave, vypísalo 20.5.1940 verejnú súťaž č.1390-III-40 na stavbu dvojkoľajnej trati v úseku 98,277-101,200 km Košicko-bohumínskej železnice, preložky krajinskej cesty a preložky potoka. Stavba trate vratane preložiek bola zadaná 19.9.1940 združeniu firiem Ing.Václav Holý, staviteľ Jozef Šašinka a staviteľ Ondrej Janček v Poprade. V brale pri obci Spišský Štiavnik mal byť postavený dvojkoľajný tunel dĺžky 140 m. Náklad na jeho stavbu mal byť vyše 13 mil. Ks. Ako uvádza periodikum Hlas dopravy dňa 1.4.1942, v tuneli bolo v tom čase vylámaných 18 pásov a kysacký portál a úplne vymurovaných 15 pásov. Prevádzka cez 158 m dlhý tunel bola otvorená s novou dvojkoľajnou traťou Hrabušice - Gánovce v roku 1947.

Tunelovú rúru tvorí 19 tunelových pásov, v oboch smeroch sú v tunelovej rúre po 2 bezpečnostné výklenky. Problém prechodnosti tunela Pri elektrifikácii úseku Poprad - Spišská Nová Ves (1955), dvojkoľajný tunel nevyhovoval pre elektrickú trakciu. Medzi temenom koľajnice a trolejovým vedením bola nižšia výška, ako dovoľovali vtedajšie normy ČSN. Muselo sa preto pristúpiť k zníženiu nivelety koľaje, čím bolo spomalené tempo elektrifikačných prác. Po udelení výnimky z noriem ČSN tunel síce vyhovoval, ale len pre maximálnu dovolenú rýchlosť 80 km/h. Výnimka pre tunel ostala dodnes, pretože norma určuje výšku niveletu 5500 mm, no v tuneli je 5000 mm. V 80-tych rokoch sa niveleta opäť znižovala, čím sa traťová rýchlosť zvýšila na 100 km/h. Aj dnes profil Štiavnického tunela nezodpovedá prechodovému prierezu 1 SME, tunel tým partí svojim stavom k najhorším v sieti ŽSR.

Nákladné vlaky, ktoré majú prekročenú ložnú mieru musia cez tunel v smere na Žilinu ísť v traťovom úseku Vydrník - Poprad po nesprávnej koľaji a rýchliky, ktoré majú v súprave zaradené rýchlikové vozne typu SŽD a UKR profilu 1-VM, majú pri prejazde tunelom maximálnu dovolenú rýchlosť 50 km/h.

Text: Miroslav Kožuch
http://www.rail.sk/skhist/tunely/180/06.htm