Ako som cestoval do Dražoviec

Vodič asi mal v Prahe koniec zmeny a poznal tajné cesty, tak sme tam dorazili dokonca o 20 minút skôr. Nechcel som riskovať peší presun z Florenca na hlavnú stanicu a snáď premeškať Metropol, tak som pokračoval ďalším autobusom do Brna, kde som mal pol hodiny času do Metropolu prestúpiť. V našom vagóne nefungovalo kúrenie, tak nám sprievodca odporučil presunúť sa buď do veľkopriestorového vozňa alebo v Břeclavi do priameho vozňa z Poľska. V Nových Zámkoch som išiel do samoobslužnej reštaurácie raňajkovať, …

Samoobsluha na stanici v Nových Zámkoch

... fotil som na stanici a potom som pokračoval do Úľan nad Žitavou, …

EC do Prahy a odstavená „laminátka“ v novozámockej stanici

...kde som prestúpil do motoráku do Zlatých Moraviec.

Úľany nad Žitavou, vlak do Zlatých Moraviec

Po ceste z neho ľudia vystúpili a asi išli na návštevu, do Zlatých Moraviec sme dorazili už iba štyria.

Zlaté Moravce

Autobusová stanica je z vlakovej dosť ďaleko. Aj keď som si vytlačil mapu, pomýlila ma veľká voda v potoku Zlatňanka, ktorý som považoval za Žitavu. Odbočil som doľava a autobusová stanica nikde. Našťastie ľudia venčili psov a nasmerovali ma späť na správnu cestu. V 9:30 hod mal ísť autobus do Nitry. „Ten furt mešká“ mi naznačil domorodec, ktorý tam tiež cestoval. To nebolo dobre, lebo v 10:17 hod mi išiel vlak do Prievidze. U semaforu pred nami ešte expert zadusil motor, a tak sme do Nitry dorazili až v 10:14 hod.

Vlaky v stanici Nitra, vpravo vzadu stojí Arriva

Našťastie je v Nitre autobusová stanica hneď vedľa vlakovej, tak som pred odchodom ešte rýchlo stihol jednu fotku. Na VLAKY.NET sa píše o tom, že v Humennom majú samé pokazené 861, tu ale fungovali. V Prievidzi som mal 15 minút na občerstvenie a prestup do Vrútok.

Dopravný ruch v žst. Prievidza

Stanica Horná Štubňa

Vo Vrútkach som si chcel kúpiť koláč. V obchode stála strašne páchnuca cigánka, že mi bolo na zvracanie, a trvalo to chvíľu než konečne pochopila, že jej predavačka zadarmo nič nedá.

Stanica Vrútky

Nasledovala posledná etapa, rýchlikom do Košíc, kde zasa u automatu na lístky na MHD zaručene stretnete žobrákov. Hneď mi išla šestka ku Spoločenskému pavilónu a odtiaľ to už nie je ďaleko ku svokre, kde náhodou boli dvaja švagrovia na návšteve. Spolu sme rozprávali a dali si pálenku, načo som mohol aspoň dobre spať. Na druhý deň, 1. mája, som ešte trochu fotil v Košiciach na stanici, než som odišiel vlakom o 6:08 hod do Vrútok.

Košická stanica s vlakom z Čiernej nad Tisou

Keď do Vrútok prišiel R 341 Beskyd Ostrava – Banská Bystrica, mnoho ľudí sa hrnulo k zadným dverám, ja som ale išiel do poloprázdneho prvého vozňa, kam nikto nenastúpil.

Žst. Vrútky, vpravo rýchlik „Beskyd“

Cesta cez peknú horskú trať do Banskej Bystrici bola bez problému, len je na počudovanie, že sa oficiálne nezastavuje v Harmanci jaskyni, aj keď tam je križovanie.

Prípoj smer Bratislava vo Zvolene stál hneď vedľa. Išiel som celkom dozadu, kde síce boli staršie vozy, zato sa tam ale dali otvoriť okná. Do Kozároviec sme dorazili včas pred odchodom môjho „cieľa“, zvláštneho vlaku v podaní M 262.007, o ktorom sa tu už písalo.

Stanica Kozárovce s motorovým vozňom M 262.007

Po nastúpení sme rýchlo uháňali do Zlatých Moraviec, kde mali pre fotografov dokonca pripravený manipulačný nákladný vlak.

Žst. Zlaté Moravce v nostalgickom duchu

Na ceste boli fotozastávky, ale želal by som si, aby sme na to mali viac času. V Žiranoch je firma Calmit. Na webe obce sa o nej okrem iného píše: „Keďže železnice neboli schopné zabezpečiť prepravu, tá sa celá presunula na cestnú nákladnú dopravu“.

Stanica Žirany

To je čudné, lebo až dodnes tam je vlečka a v areáli stojí rušeň aj nákladné vozne. Šok nás čakal na konci trate v Dražovciach.

Do Lužianok je všetko preč!

Po návrate do Kozároviec som sa vybral na spiatočnú cestu domov cez Bratislavu.

Osobný vlak do Zvolena v Kozárovciach

Pretože na ceste do Bratislavy všade nastupovalo veľa ľudí, meškali sme občas až 8 minút a ja som už mal obavy, či stihnem prestup do Csárdása. Schopný rušňovodič ale nakoniec meškanie znížil a do Bratislavy sme tak prišli s meškaním iba polovičným.

Rušeň, ktorý ma dopravil do Bratislavy

Pri návale cestujúcich do Csárdása som sa mohol iba usmievať, nakoľko som mal miestenku.

Boj o miesto v EC 272 „Csárdás“

Do Prahy som dorazil bez problémov či zaujímavých zážitkov a odtiaľ som potom išiel Flixbusom domov. Ďalšie fotografie z tohto cestovania nájdete v mojom verejnom albume.

Prepracoval a doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský