Znovuzrodenie Starého mosta v Bratislave

28.2.2016 8:00 Juraj Földes

Znovuzrodenie Starého mosta v Bratislave

Prvý pevný most cez Dunaj v Bratislave pôvodne pomenovaný ako most Františka Jozefa odovzdali do užívania pre cestnú premávku 30.12.1890. Paralelný jednokoľajný železničný most trate do Szombathely cez Hegyeshalom pribudol len o niečo neskôr, a to 9.11.1891. Ešte za monarchie uložili na cestný most koľaje normálneho rozchodu trate miestnej dráhy „Viedenskej električky - Pressburgerbahn“ spoločnosti POHÉV, po nedohode s MÁVom a premávku zahájili 1.2.1914.

 

 

 

Most zažil dramatické chvíle pred stanovením definitívnych hraníc Československa v rokoch 1918- 1920 a po mníchovskej dohode, keď sa pravobrežná časť republiky- Petržalka prepustila tretej ríši. Až na tieto udalosti a výluku na prelome rokov 1935/36 v dôsledku prerozchodovania trate Viedenskej električky po štátnu hranicu na metrový rozchod ostatných bratislavských električiek slúžil most nepretržite do definitívneho ústupu fašistických vojsk  3.4.1945, ktoré vyhodili jeho štyri polia do vzduchu.

1920- 1938- Bratislava- pohľad na Štefánikov most od juhozápadu- z Lida.
1920- 1938- Bratislava- pohľad na Štefánikov most od juhozápadu- z Lida. Zdroj: http://lacohephotos.tumblr.com/

Ako rodený Bratislavčan som bol s rodičmi už od mala pravidelne na prechádzkach pri Dunaji, neskôr sme sa v Dunaji- pri Riviére, alebo na Lide- občas aj kúpavali a hlavnou atrakciou pritom boli lode- aj dunajský most, dlho jediný v meste. K rieke sa pravidelne vraciam stále a v dôsledku profesnej deformácie so záujmom sledujem aj každý stavebný počin a zaujímavosti som zdokumentoval kamerou a novšie na smartfón. Keď sa v zime na stavbe nového Starého mostu už finišovalo, usporiadal som si obrázky v počítači a začal uvažovať o napísaní článku pre Vlaky.net, ktorý Vám teraz predkladám.

po 3.4.1945- Bratislava- zničený most gen. M.R. Štefánika.
po 3.4.1945- Bratislava- zničený most gen. M.R. Štefánika. Zdroj: pohľadnica na webe

Podľa  citátu z Wikipédie: “Starý most (pôvodne: Most Františka Jozefa, Franz-Josef-Brücke, Ferencz József-híd, po prvej svetovej vojne Štefánikov most, po druhej svetovej vojne Most Červenej armády) je most cez Dunaj v Bratislave. V čase jeho uzatvorenia bol najstarší pevný most cez Dunaj na území Bratislavy. V januári 2016 sa predpokladá kolaudácia nového mosta.

Pozostáva zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na kamenných pilieroch. Je dlhý 460 m. Je na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať (ktorá nepokračuje na žiadnom konci mosta). Do roku 2010 tu bola aj dvojpruhová cestná komunikácia. Tá bola najprv vo večerných hodinách 31. decembra 2008 uzavretá pre všetky druhy dopravy okrem MHD a od 14. mája 2010 aj pre MHD. Následne bola pre havarijný stav mosta demontovaná. Od konca novembra prebieha jeho demontáž, pričom z tohto dôvodu je od 2. decembra 2013 uzavretý pre všetku dopravu.”

leto 1967- Bratislava- pohľad z hradu na Starý most ©Juraj Földes
leto 1967- Bratislava- pohľad z hradu na Starý most ©Juraj Földes

Prvé znovuzrodenie mosta nastalo  3.2.1946, keď pod velením maršála Žukova a využitím nemeckých vojnových zajatcov bol cestný most obnovený ako provizórium, už ako most Červenej armády. Krajné, nezničené polia ostali pôvodné, oblúkové pole nad riekou nahradil priamou priehradovinou.

Situácia Starého mosta s vyznačením koľajových tratí
Situácia Starého mosta s vyznačením koľajových tratí ©Juraj Földes, mapový podklad: Google

Železničný most nemal pre Sovietov až taký význam, obnovený bol až v roku 1951. V tom istom roku bola obnovená aj premávka bratislavských električiek po cestnom moste po Sad Janka Kráľa, ale len do roku 1961, keď linku 6, s ktorou sme zvykli cestovať na pravý breh, najprv presmerovali do remízy na vtedajšej Martanovičovej ulici a následne zrušili. Pressburgerbahn po 2.svetovej vojne obnovili len za železnou oponou, na rakúskom území, z Viedne po Wolfsthal. Výnimkou vypracovania niekoľkých štúdii jej predĺženia, ako súčasnej trate viedenského S- Bahnu č. 7 popri dedinke Berg po stanicu Petržalka, sa ďalšie kroky zatiaľ neuskutočnili.

1914- 1918- Bratislava, dnešné Šafárikovo námestie- električka rady Cmg (1435 mm)
1914- 1918- Bratislava, dnešné Šafárikovo námestie- električka rady Cmg (1435 mm). Zdroj: http://lacohephotos.tumblr.com/

Osobné vlaky na trati ČSD 36m (31e) z niekdajšej stanice Bratislava- Nové mesto- od r. 1966 premenovanej na Bratislava- Nivy- do pohraničnej stanice Rusovce premávali ešte v rokoch 1968/69. Po vybudovaní prvej etapy Ústrednej nákladnej stanice roku 1973 došlo k prekládke trate z Rusoviec (Rajky, MÁV) ľavobrežne, pozdĺž nákladného prístavu do tejto najnovšej bratislavskej stanice. Osobná doprava bola do Rusoviec až do roku 1987 prerušená. Vlaky po vojne nepremávali ani na trati do Kittsee s pokračovaním do Parndorfu, do Rakúska chodili vlaky zo Slovenska výlučne cez Devínsku Novú Ves a Marchegg.

pred r. 1973- Bratislava, Krížna (Steinerova)- nákladný vlak smeruje k Starému mostu.
pred r. 1973- Bratislava, Krížna (Steinerova)- nákladný vlak smeruje k Starému mostu.  Zdroj: http://lacohephotos.tumblr.com/

Predbežne definitívny koniec  koľajovej dopravy po Starom moste sa datuje do čias sprevádzkovania novej dvojkoľajnej trate po treťom bratislavskom, diaľnično - železničnom moste cez Dunaj (Most hrdinov Dukly/ Prístavný most), v roku 1983. Koľajnice opusteného úseku mizli len postupne, lebo mesto uvažovalo o výstavbe rýchlodráhy (metra) z Petržalky do centra, v prvej etape, opäť provizórne, jednokoľajne, po starom železničnom moste- zhruba po zrušenú stanicu Bratislava- Nivy. Tento zámer, ako aj ostatné plány s metrom v Bratislave, sa neuskutočnil, odvtedy strašia len betónové torzá tubusov polozapustenej trate z rokov 1988-89 na južnom konci panelákového sídliska.

1967- Bratislava- Vydrica- štvorokeňák #11 po zrušení linky č.6 ide ako sedmička do Karlovej Vsi
1967- Bratislava- Vydrica- štvorokeňák #11 po zrušení linky č.6 ide ako sedmička do Karlovej Vsi ©Juraj Földes

Mestská hromadná doprava zo samostatnej obce Petržalka/ Ligetfalu do Prešporku/ Bratislavy bola od roku 1914 zabezpečovaná električkami normálneho rozchodu (550 V=) spoločnosti POHÉV, a.s., a lokomotívami firmy Ganz&Co. Eg č. 5 a 6 z dvojrozchodovej, trojkoľajnej slučky (1435/1000 mm) v meste, dvojkoľajne (1435 mm) po dunajskom moste s jednokoľajovým pokračovaním po stanicu Kopčany/ Köpcsény/ Kittsee. Medzimestské vlaky do Viedne sa tu prepriahali, rakúsky úsek po Groß Schwechat bol napájaný napätím 15 kV/16,7 Hz. Trať na československom úseku bola, podľa literatúr, na prelome rokov 1935/36 prerozchodovaná na metrový rozchod a tým skončila aj preprava priamych vozňov do Viedne. Počas prác bola zriadená náhradná autobusová doprava a následne v rokoch 1936-38 tu premávali dvojosové električky, aké premávali aj na mestských linkách.

1938- 1945- Bratislava- slovenská finančná stráž pri mýtnom domčeku.
1938- 1945- Bratislava- slovenská finančná stráž pri mýtnom domčeku.  Zdroj: http://lacohephotos.tumblr.com/

Po Mníchove prestala mestská hromadná doprava do Petržalky (nem. Engerau) 10.10.1938 fungovať, medzištátna verejná doprava po moste bola v obmedzenej miere možná len autobusmi, alebo vlakmi. Električky začali po cestnom moste po Sad Janka Kráľa opäť premávať v roku 1951 – linka č. 4, neskôr (1953?) č. 6 a pre problémy s nosnosťou mosta prepustili roku 1961 most definitívne autobusom. Tie po Starom moste premávali potom až do 14.5.2010.

1951- 1953(?)- Bratislava- Petržalka- štvorokeňák #16, linka č.4 po Sad Janka Kráľa.
1951- 1953(?)- Bratislava- Petržalka- štvorokeňák #16, linka č.4 po Sad Janka Kráľa.  Zdroj: http://lacohephotos.tumblr.com/

Vzhľadom na plánovanú bytovú výstavbu v Petržalke, ktorá sa stala po vojne súčasťou Bratislavy, sa musel koncom šesťdesiatych rokoch nutne začať stavať druhý- cestný most cez Dunaj. Po neľahkom výbere polohy a po architektonickej súťaži sa podľa návrhu profesorov Lacka a Tesára z SVŠT do roka 1972 postavil Most SNP. Nasledovali dva diaľničné mosty (dokončené v rokoch 1983/5 a 1991), prvý z nich kombinovaný, na spodnej úrovni  s dvojkoľajnou železnicou a napokon v poradí piaty- zaujímavý, aj ocenený- mestský cestný most Apollo autora Ing. Maťaščíka bol odovzdaný v roku 2005.

1969- 1971- Bratislava- stavia sa druhý- nový most cez Dunaj
1969- 1971- Bratislava- stavia sa druhý- nový most cez Dunaj ©Juraj Földes

Počet obyvateľov Petržalky- 10 tisíc v roku 1920- narástol na vyše 11-násobok v súčasnosti. Všestranný rozvoj mestskej časti a intenzívna cestná tranzitná doprava už v čase prvých  plánov rozvoja predpokladala potrebu zriadenia koľajového nosného systému mestskej dopravy. Spočiatku sa navrhovala električka, neskôr rýchlodráha, alias metro a po roku 1989 boli pripravené plány aj pre ľahké metro, ktoré tiež skončili v zásuvkách. Po ďalších rokoch existenčných rozpočtových problémov mesta svitla nádej v rámci európskeho projektu TEN-T 17 vybudovať podzemnú železničnú trať medzi stanicami Bratislava- Petržalka a –Predmestie s napojením trate tram-trainu od Rajky cez stred  novej Petržalky. V rozpracovanosti bol projekt rozdelený na dve etapy- kde 1. etapa neobsahovala pravobrežný úsek a po predložení projektov bol zmietnutý zo stola ako nerentabilný.

2010 (?)- Už neaktuálna navrhovaná trasa TEN-T 17 popod Dunaj a prepojenie tram-trainov na električkovú trať
2010 (?)- Už neaktuálna navrhovaná trasa TEN-T 17 popod Dunaj a prepojenie tram-trainov na električkovú trať. Zdroj: Sme

Starý most slúžil po roku 2010 už len pešej a cyklistickej doprave, keď v rámci hľadania možností riešenia jej opravy, alebo rekonštrukcie svitla nádej na získanie (dočerpanie) prostriedkov z kohézneho fondu EÚ- OPD (do 85 % investičných nákladov) na jeho zásadnú rekonštrukciu- nový most s využitím väčšiny pamiatkovo chránených pôvodných opôr- pilierov. Projekt nového Starého mosta bol mestským zastupiteľstvom schválený v marci 2012 podľa návrhov spoločnosti Alfa 04, a.s.- Ing. Maťaščíka- bez architektonickej- projektovej súťaže, s odvolaním sa na nedostatok času, ako mostu primárne pre koľajovú dopravu, s duálnym rozchodom 1000/ 1435 mm. Individuálna automobilová doprava mala zostať vylúčená, okrem električiek (a tram- trainu) sa uvažovalo len s chodcami a cyklistami. Projekt je výstižne popísaný na stránkach servera imhd.

6.11.2013- Bratislava- cestný Starý most už bez vozovky ©Juraj Földes
6.11.2013- Bratislava- cestný Starý most už bez vozovky ©Juraj Földes

Starý most sa definitívne pre verejnosť- peších 2.12.2013 uzatvoril a odovzdal sa do rúk vysúťaženého zhotoviteľa- združenia akcioviek Eurovia SK, Eurovia CZ a SMP CZ. Onedlho sa začalo s rozoberaním oceľovej konštrukcie- postupovalo sa z ľavého brehu k pravému. Začiatkom leta 2014 stáli už len osamelé piliere, tri z nich v riečisku. Dva, č.3 a 4 bolo treba zbúrať, s tým, že ich nahradí jeden nový- označený číslom 34. Pilier č. 5 sa musel opraviť, spevniť od základov a nadstavať. Nový most už musel spĺňať kritériá medzinárodných dohôd pre svetlú šírku, aj výšku plavebnej dráhy. Aj preto je nový Starý most zakrivený do mierneho kruhového oblúka oproti priamemu starému predchodcovi.

30.3.2014- Bratislava- rozoberá sa 3. pole medzi piliermi 3 a 4 ©Juraj Földes
30.3.2014- Bratislava- rozoberá sa 3. pole medzi piliermi 3 a 4 ©Juraj Földes

Pre hľadanie mín z vojnových čias sa práce v polovici roka 2014 na dlhé mesiace prerušili, ktoré sa napokon nenašli, nedošlo ani k mimoriadnym udalostiam, len termín dokončenia sa oddialil natoľko, že laici, aj mnohí odborníci boli skeptický v otázke možnosti dokončiť práce ešte v roku 2015, rozhodujúceho pre spolufinancovanie z európskeho fondu.

29.9.2014- Bratislava- búranie piliera č.3 pomocou lodí ©Juraj Földes
29.9.2014- Bratislava- búranie piliera č.3 pomocou lodí ©Juraj Földes

Z rôznych návrhov verejnosti, aj odborníkov, sa počas výstavby, po zverejnení projektu, premietli do projektu najmä návrhy občianskej iniciatívy Lepšia doprava. Išlo okrem iného o posun zastávky na Štúrovej južným smerom, zmeny v usporiadaní tejto komunikácie a zmenu dočasného obratiska v Petržalke na úvraťovú, čo bolo možné vďaka nákupu obojsmerných moderných nízkopodlažných električiek s prispením európskych fondov. Zachovaný ostal duálny rozchod 1000/ 1435 mm, aj keď už prenikli informácie, že pokračovanie- 2.etapa trate v Petržalke bude úniou spolufinancovaná iba na rozchode 1000 mm. Vyskytli sa aj notoricky známe komplikácie okolo nezameraných alebo nesprávne zakreslených inžinierskych sietí a z toho vyplývajúcich zmien projektov.

6.11.2014- Bratislava, Nám. Ľ. Štúra- prezentácia prvej obojsmernej električky Škoda 30T For City Plus ©Juraj Földes
6.11.2014- Bratislava, Nám. Ľ. Štúra- prezentácia prvej obojsmernej električky Škoda 30T For City Plus ©Juraj Földes

Vo februári 2015 sa zmontovala na petržalskej strane prvá časť nového mosta, ktorá postupne rástla a z brehu sa vysúvala v asi dvojtýždenných intervaloch spočiatku po 15, neskôr po 30 metroch. Intenzita prác a počet pracovníkov pod tlakom novozvolenej reprezentácie mesta od jari postupne rástli, pričom vyššia moc- počasie- u nás, ale aj na vyššie situovanom povodí Dunaja- bolo stavbe vyslovene naklonené. Zimy boli mierne, skôr suché a neprišli ani žiadne povodne.

25.7.2015- Bratislava- Petržalka- nová konštrukcia siaha za pilier 5 s umelým ostrovom ©Juraj Földes
25.7.2015- Bratislava- Petržalka- nová konštrukcia siaha za pilier 5 s umelým ostrovom ©Juraj Földes

Vysúvanie po prvú oporu vo vode- pilier č.5 sa zaobišlo bez plávajúcej podpery, ale už pri vysúvaní na nový pilier č. 34 bolo treba po dosiahnutí kritického vyloženia využiť plávajúcu podperu na súlodí, ktoré bolo stabilizované pomocou lán z brehov. Počas prípravy a počas samotného vysúvania bola plavba na tomto úseku zakázaná, čo muselo byť v predstihu oznámené. Rizikom bola kolísavá a zvýšená hladina, ale napokon všetko dobre dopadlo. Zahraničný subdodávateľ možno komunikoval aj so správcom vodného diela Freudenau pri Viedni. Vysúvanie bolo ledva pozorovateľné voľným okom, ale webové kamery na stránkach mesta snímajúce po 15 minútach umožnovali sledovať spätne celú operáciu.

28.8.2015- Bratislava- vysúvanie mosta na nedokončený pilier 34 pomocou plávajúcej podpery ©Juraj Földes
28.8.2015- Bratislava- vysúvanie mosta na nedokončený pilier 34 pomocou plávajúcej podpery ©Juraj Földes

V letných mesiacoch 2015 sa uskutočnila výluka električiek medzi Kamenným námestím a mostom SNP, počas ktorej sa kompletne rekonštruoval koľajový triangel  v križovatke Jesenského/Štúrova. Pozdĺž Štúrovej sa realizoval duálny, smerom do Jesenského len metrový rozchod. Duálny rozchod končí za výhybkami pred budovou Luxor, mimo zastávky a bez koľajovej spojky.

20.10.2015- Bratislava, Štúrova- duálny rozchod pri pohľade k mostu ©Juraj Földes
20.10.2015- Bratislava, Štúrova- duálny rozchod pri pohľade k mostu ©Juraj Földes

Plávajúcu podperu bolo treba využiť ešte raz, pri finálnom vysúvaní k pravému brehu, k pilieru č. 2. Dunaj bol znovu preklenutý koncom októbra 2015, na pravom brehu bolo ale treba ešte zmontovať krajné polia, dobetónovať na umelom ostrove pilier 34, položiť mostovku a koľajnice. Začal veľký finiš s deadlineom 15.december, termínom dokončenia diela podľa platného dodatku k zmluve. Úplne všetky práce sa do polnoci nestihli, zrejme sa niektoré dostali aj na zoznam vád a nedorobkov, ktoré odstraňuje zhotoviteľ na vlastné náklady.

27.10.2015- Bratislava- po poslednom vysunutí je Dunaj opäť premostený ©Juraj Földes
27.10.2015- Bratislava- po poslednom vysunutí je Dunaj opäť premostený ©Juraj Földes

Preberanie stavby investorom- Magistrátom mesta za účasti primátora začalo 16.decembra a fakturácia prebehla podľa správ do konca roka, bez navýšenia zazmluvnených nákladov. Kolaudáciu vyše 100 objektov začali 20.1.2016 a do doby napísania článku ešte nebolo vydané užívacie povolenie, po ktorom bude zahájená doprava po (druhýkrát) znovuzrodenom Starom moste. Prvé skúšobné jazdy električiek metrového rozchodu po moste prebehli 16.2.2016. Deň nato začali skúšky aj bratislavskou električkou T3 na košických podvozkoch normálneho rozchodu.

5.12.2015- Bratislava- na pilieri 34 treba ešte zadebniť a zabetónovať prostrednú časť medzi nosnými stojkami ©Juraj Földes
5.12.2015- Bratislava- na pilieri 34 treba ešte zadebniť a zabetónovať prostrednú časť medzi nosnými stojkami ©Juraj Földes

V prieskume o zmene pomenovania mosta na internetových stránkach magistrátu najviac hlasujúcich hlasovalo za zachovanie terajšieho, dlho vžitého názvu, čomu aj ja držím palce. Súčasti mosta, jeho poloha aj s mýtnymi domčekmi ale aj typ konštrukcie a farebnosť napovedajú, že sa jedná skôr o znovuzrodený Starý a nie (úplne) nový most.

4.2.2016- Bratislava- Petržalka- zastávka Sad Janka Kráľa so stráženým vstupom na most ©Juraj Földes
4.2.2016- Bratislava- Petržalka- zastávka Sad Janka Kráľa so stráženým vstupom na most ©Juraj Földes

Pokračovanie zatiaľ 2,4 km dlhej električkovej trate zo Štúrovej ulice je už predurčené- od provizórnej konečnej stanice Jungmannova (Bosákova) sa vedie po teréne asi 4,3 km dvojkoľajnej trate s metrovým rozchodom a 7 zastávkami do Janíkovho dvora. Projekty sa pripravujú, posudzovanie EIA má prebehnúť v roku 2016 a realizácia stavby do roku 2020. V dôsledku odporu dotknutej verejnosti sa upustilo od výstavby paralelnej  štvorprúdovej komunikácie, tak ako to dlhé roky bolo plánované a projektované (Trasa „B“). Zato vznikne paralelná cyklotrasa.

4.2.2016- Bratislava- Petržalka- pohľad zo zastávky Farského na estakády smerom k Starému mostu ©Juraj Földes
4.2.2016- Bratislava- Petržalka- pohľad zo zastávky Farského na estakády smerom k Starému mostu ©Juraj Földes

Či a do akej miery sa uskutoční zástavba v duchu viťazného návrhu architektonicko- urbanistickej súťaže popri tejto trase, ukáže budúcnosť. Pôjde zrejme o samostatné stavby, alebo súbory stavieb, ktoré budú jednotlivo navrhované, posudzované, povoľované a uskutočňované. S depom na Janíkovom dvore- pôvodne pre tram-trainy- sa pre električky v navrhovanom rozsahu už neuvažuje.

Územný generel dopravy mesta bol prerokovaný a posudzovaný v druhej polovici roka 2015. Navrhuje sa v ňom vetvenie trate 2. úseku električkovej trate ulicami Bratskou a Panónskou cestou po Rusovskú cestu. Zmysluplnosť takéhoto trasovania bude určite ešte kriticky posudzovaná a asi ešte budú zmeny. O tram- traine, ani o Viedenskej električke som tam zmienku nenašiel. Časť jej trate medzi bývalým hraničným priechodom Berg a diaľnicou D2 je vo výkrese vyznačená ako cyklotrasa.

7.11.2014- Bratislava, Eurovea- prezentácia lokomotívy Viedenskej električky Ganz rady Eg vo farbách POHÉV ©Juraj Földes
7.11.2014- Bratislava, Eurovea- prezentácia lokomotívy Viedenskej električky Ganz rady Eg vo farbách POHÉV ©Juraj Földes

Rakúsky priatelia železníc pozorujú dianie u nás. V časopise Schienenverkehr aktuell 9/2015 som našiel článok „Tram- Train auf der Pressburgerbahn“, v ktorom je obrázok zo skúšobnej jazdy súpravy Flexity Swift TT (ET 2010)  z viedenského závodu Bombardiera na trati S7 do Wolfsthalu. Autor (el) píše, že trasa zrušenej trate z Wolfsthalu po štátnu hranicu je z väčšej časti stále disponibilná a dáva básnickú otázku, či by tram-trainy nemohli zase spojiť centrá miest Viedeň a Bratislava aj vďaka novej duálnej trati po Starom moste. Slovákov bývajúcich v Rakúsku za hranicami stále pribúda a vlak by podľa neho využili aj starousadlíci na ceste za nákupmi či kultúrou.

30.1.2016- Bratislava- Petržalka, zastávka Jungmannova- koniec 1.úseku s koľajovou spojkou len na rozchode 1000 mm ©Juraj Földes
30.1.2016- Bratislava- Petržalka, zastávka Jungmannova- koniec 1.úseku s koľajovou spojkou len na rozchode 1000 mm ©Juraj Földes

Technicky je to v prípade spoločenského dopytu stále možné, len by si to žiadalo vytvoriť minimálne územnú rezervu od bývalého hraničného priechodu Berg po aktuálnu novú električkovú trasu. Stav bývalej trate Petržalka- Berg je zdokumentovaný na stránkach imhd od autora osa. Bolo by treba nanovo riešiť aj prestup medzi klasickými vlakmi a tram-trainom, optimálne v rámci stanice Bratislava- Petržalka, nakoľko ani práve dokončená stavba, ani dopravný generel takýto prestup neriešili v bode mimoúrovňového kríženia železničnej (132) a električkovej trate.

30.1.2016- Bratislava- Petržalka- pohľad z rekonštruovanej električkovej estakády na železničnú trať č. 132 ©Juraj Földes
30.1.2016- Bratislava- Petržalka- pohľad z rekonštruovanej električkovej estakády na železničnú trať č. 132 ©Juraj Földes

Na južnom konci električkovej trate za zastávkou Janíkov dvor môže budúcnosť priniesť potrebu riešenia prestupu regionálnej vlakovej dopravy na dopravu miestnu. Osobné vlaky medzi Rajkou a Bratislavou v súčasnosti nepremávajú, len nákladné, ale verím, že regionálnych vlakov z Maďarska (dopravca GYSEV), ktoré zatiaľ končia v Rajke sa môžeme v Petržalke dožiť skôr ako tram-trainu.

Čo sa dunajských mostov týka, 16.2.2016 dala končiaca vláda zelenú pre 1. časť vonkajšieho diaľničného obchvatu Bratislavy (D4) formou PPP projektu, ktorého súčasťou je aj v poradí 6. cestný most cez Dunaj na nezastavanom južnom okraji mesta. Výstavbou mostov sa spláca cena premeny niekdajšieho mesta pri Dunaji na mesto na Dunaji.

Pramene a odkazy:

  • Andrej Szőnyi: Tak rástla Bratislava, VSFVU Bratislava 1967
  • Jiří Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR Bratislava 1999
  • Alfred Luft: Die Preßburgerbahn, Kleine Bahnreihe Heft 8, Peter Pospischil, Wien 198?
  • „Tram-Train“ auf der Pressburgerbahn in: Schienenverkehr aktuell...in Österreich 9/2015, Minirex AG, Luzern
  • zdroje uvedené pod odkazmi

Úvodný obrázok: 30.11.2013- Bratislava- Starý most pred rozoberaním © Juraj Földes

Galéria