Expedícia VLAKY.NET na Oravu a Kysuce. 2. časť HLÚŽ

30.11.2009 8:00 Ivan Wlachovský

Expedícia VLAKY.NET na Oravu a Kysuce. 2. časť HLÚŽ

V duchu sme dúfali, že pondelňajšie počasie bude milostivejšie ako to nedeľné. Hneď po zobudení sa som nahliadol von oknom. Katastrofa. Hmla ležala priamo na Oravskej Lesnej a k tomu všetkému aj drobno mrholilo. Vediac, že nás čaká ťažký deň urobili sme spoločný nájazd na chladničku a pripravili si základ pre dlhú turistiku.

Niekedy pred desiatou hodinou sme vyrazili po novej asfaltke spojujúcej Oravu a Kysuce do Vychylovky. Cestu II/520 Nová Bystrica - Oravská Lesná otvorili dňa 10. novembra 2008. Cesta spája spája regióny Kysuce a Orava. Výstavba cesty z Vychylovky do Oravskej Lesnej trvala 5 rokov. Stála 2,2 miliárd korún. V ťažkej hmle a daždi sme síce toho veľa nevideli, ale aj to málo stačilo na to, aby bolo jasné, že sa jedná o grandiózne dielo. Koniec novej cesty pre nás znamenal odbočenie doľava a 3 km stúpanie do Vychylovky.

© Dušan Antalík
Vstupná brána do skanzenu. © Dušan Antalík

Príchodom na ľudoprázdne parkovisko sa hmla zdvihla, dokonca aj liať prestalo. Po pravej strane sme už sledovali hodnú chvíľu koľajnice úzkorozchodnej 760 mm železnice. Povzbudení zlepšujúcim sa počasím sme sa vybrali priamo do múzea kysuckej dediny, kde má sídlo aj HLÚŽ. Tu je asi to správne miesto napísať čo – to o technickom skvoste prekonávajúcom sedlo Beskyd. Textom som si pomohol zo stránky www.Karpaty.net

© Dušan Antalík
Chmúra. © Dušan Antalík

Kysucko–oravská lesná železnica vznikla v roku 1926 spojením dvoch samostatných lesných železníc (LŽ): Kysuckej LŽ a Oravskej LŽ. Dodnes zachovaný úvraťový systém svojim počtom úvratí, prevýšením a vekom patrí medzi svetové unikáty. Roku 1991 bol vyhlásený za prvú národnú kultúrnu pamiatku v oblasti dopravy na Slovensku.

Kysucká LŽ viedla Bystrickou dolinou z drevoskladu píly v Oščadnici do Chmúry (kataster obce Nová Bystrica, časť Vychylovka). Jej výstavbu začala v roku 1915 viedenská firma AG für Mühlen und Holzindustrie. Trať po dokončení v roku 1918 merala spolu 29 km. Odbočky z hlavnej trate viedli do dolín v Klubine, Skríželné, Riečnica, Harvelka (odbočka z Riečnice) a Rycierová.

Oravskú LŽ vybudoval Oravský komposesorát v rokoch 1914-1918. Hlavná trať viedla z drevoskladu v obci Lokca cez Brezu, Zakamenné, Ústrig na Podrusnáčku v katastri obce Erdútka (Oravská Lesná). Táto trať merala 22,68km. Odbočky z hlavnej trate: najdlhšia Mútne–Furandová, v Zákamennom na parnú pílu, Vysoká Magura a Úšust I.

© Igor Molnár
Bohužiaľ tento pondelok bolo zatvorené. © Igor Molnár

Spojenie Kysuckej a Oravskej LŽ

Oravská LŽ nemala napojenie na "veľkú železnicu" z dôvodu nerealizovania projektu napojenia na verejnú železnicu Kraľovany – Suchá hora. Preprava dreva povozmi alebo splavovaním po Bielej Orave prudko predražovala drevo. Ako najlepšie a najkratšie riešenie sa ukázalo spojiť železnice navzájom. Spojovacia trať bola vybudovaná v rokoch 1925-1926 v dĺžke 10,5km. Projekt vypracovala firma Dipl. Ing. E. a L. Gál z Ružomberka. Úsek na oravskej strane vychádzal z Gontkuly (časť obce Erdútky) do sedla Beskydu v nadmorskej výške 939,1m. Druhý úsek zo sedla Beskydu do Chmúry bol stavebne náročnejší. Na pomerne krátkej vzdialenosti (1500 m) musel projektant prekonať 217,69 m výškový rozdiel. Z dôvodu malého priestoru, projektant použil 3 úvrate, pričom úvraťové boli aj stanice sedlo Beskyd a Chmúra. V úvratiach vlak mení smer jazdy pričom raz je súprava ťahaná a raz tlačená. V dobe najväčšieho rozmachu dosiahla LŽ dĺžku takmer 110km. Postupne boli jednotlivé odbočky rušené. Na žiadosť majiteľa Štátnych lesov Žilina bola železnica zrušená rozhodnutím odboru dopravy KNV v Banskej Bystrici s účinnosťou od 1. 1. 1969 a demontovaním trate do konca roku 1971. Vďaka zanieteniu nadšencov a všetkých zúčastnených organizácií sa podarilo zapísať do zoznamu kultúrnych pamiatok úsek Chmúra – Tanečník roku 1972. Správu nad zachovanými 8 km železničky roku 1974 preberá Kysucké múzeum a súčasne začína budovať v doline Chmúra svoju národopisnú expozíciu v prírode – Múzeum Kysuckej dediny. Pritom počíta s využitím lesnej železnice v rámci expozície a na dopravu turistov. V rokoch 1977 -1981 je vďaka nadšencov znova vybudovaný úsek železnice medzi stanicou Chmúra a osadou Kubátkovia a železnička dostáva názov Historická lesná úvraťová železnica (HLÚŽ). Od roku 1981 začínajú na tomto úseku sporadické jazdy. V rokoch 1992 -1995 prebehla generálna rekonštrukcia trate v úseku Kubátkovia – sedlo Beskyd. Od roku 1996 začína riadna prevádzka po 1.úvrať. Po zime v roku 1997 a 2000 dochádza k zosuvom na 1. úvrati. Dnes je už našťastie všetko opravené.


Videozáznam HLUŽ a orloja v Starej Bystrici © Ivan Wlachovský
formát wmv. 11,6 MB.

Obzerajúc sme sa dostali cez našťastie otvorenú bránu skanzenu až na „námestie“ kde stálo odstavené auto a pohybovali sa tam dve osôbky, evidentne zamestnanci HLÚŽ. Celkom som sa potešil a okamžite vyštartoval za nimi. Predniesol som požiadavku na mimoriadnu jazdu a tiež na zakúpenie suvenírov. Vyhýbavé pohľady a odpoveď: „Už nejazdíme, je po sezóne. Suveníry tiež nepredáme, máme uzavretú pokladňu.“ Sklamaný som sa otočil a oznámil výsledok „jednania“ priateľom. Po krátkej porade ma vyslali opäť jednať. V okolí sa okrem nás pätnástich pohybovalo ďalších 5 – 6 vozenia chtivých ľudkov. Chyba lávky. Kým som sa stihol vrátiť, tak zamestnanci múzea sa stratili v útrobách budovy a dvere za sebou zatvorili. Čo už. Spomenul som si na včerajší ústretový prístup chlapcov na oravskej strane.

© Radovan Plevko
Opäť sa rozpršalo. © Radovan Plevko


Neostávalo nám nič iné ako vybrať sa pešo po trati. Vyrazili sme z odhodlaním po svojich vyšliapať až hore do sedla Beskyd. Ledva sme dorazili do staničky Chmúra, už sa opäť otvorila obloha. Začalo liať tak intenzívne, že sme sa utekali skryť do senníka stojaceho v svahu. Po cca ½ hodine dážď trocha prestal a tak expedícia pokračovala. Samozrejme aby chvíľku, pokiaľ sa nepustila ďalšia leja.

© Radovan Plevko
Utekáme sa schovať © Radovan Plevko

Igi s D´antom sa rozhodli napriek počasiu vyšliapať až hore. Doktorka, Koko, Shalomek, Víchrica, Uragán a Pio sa zas rozhodli nepokračovať. Ostatní: Šľachtičná, Evka, Blanka, Rajio, Maťo, Mayo a Peter sa rozhodli ísť aspoň po prvú úvrať. Spojení vysielačkami sme si oznamovali aktuálne počasie. Maťo síce tvrdil, že už prestáva pršať, ale nemal som to srdce hnať hore premočenú perepúťu. Tak sme sa rozdelili. Skupina číslo jedna pomaly zdolávala v daždi úvrate a skupina číslo dva sa rozhodla prezrieť si orloj v Starej Bystrici.

© Dušan Antalík
Igimu dážď nevadí © Dušan Antalík


Moknúca partia zdolávala úvrať za úvraťou. Pomaly v daždi vyliezli až do sedla Beskyd. Až k nám zo včera dobre známej zamknutej výhybke. Cesta späť už trvala kratšie cca 3/4 hodinky po asfaltke. Ako záznam z cesty predkladáme fotografie doplnené krátkymi videosekvenciami, ktoré spravil Igi pri svojej minulej návšteve.

© Peter Ondovčík
Úvrať. © Peter Ondovčík

© Radovan Plevko
Ďaľšia úvrať. © Radovan Plevko

© Radovan Plevko
Zápas s bahnom. © Radovan Plevko

© Peter Ondovčík
Opäť v sedle Beskyd © Peter Ondovčík


Videozáznam prechodu drezíny po úvratiach HLÚŽ v dávnej dobe © Igor Molnár

My slabšie nátury sme sa premiestnili do Starej Bystrice k miestnemu lákadlu, ktorým je orloj. Orloj je vyzdobený bustami pre Slovensko významnými dejateľmi. Počkali sme na celú hodinu, prezreli divadlo.

Potom už nasledoval obed v miestnej krčme a odchod do Starej Lesnej do penziónu.

Druhá partia ešte navštívila vodné dielo Stará Bystrica.

Všetci sme sa šťastne opäť stretli už za tmy na našej základni v Oravskej Lesnej. Bohužiaľ už bez Shalomka, ktorý trielil do práce. Večer sa niesol v pokľudnej atmosfére predchádzajúcich dní s večierkou posunutou ďaleko za polnoc.

© Radovan Plevko
Odmena © Radovan Plevko

Utorňajšie plány navštíviť Oravský hrad zmarilo hneď ráno počasie. Tak sme sa bez náhlenia zbalili a porozchádzali do Slovensku.


Večerná pohodička v Oravskej lesnej. © Luďka Wlachovská

Galéria

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy