Dobšiná - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Umiestnenie na trati

Koľaje v objekte

Dopravné: 3    Manipulačné: 7   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Poskytované služby

Ubytovanie v blízkosti,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Dobšiná leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR č. 167 Rožňava - Dobšiná.

Zaujímavosti:

20. VII. 1874 sprevádzkovanie trate.

Železničná stanica mala byť súčasťou projektovanej trasy pokračovania "Gemerských spojok" smerom k dnešnej železničnej stanici Mlynky. Výškový rozdiel mal byť prekonaný dvojitým špirálovým tunelom v masíve Dobšinského kopca.
Všetko skončilo vo fáze úvah o stavbe tejto odvážnej trate. Ukončením 2. svetovej vojny došlo k navráteniu zabraných území Slovenska a celý projekt upadol do zabudnutia. Gemerské spojky zostali nedostavané, napriek vysokej rozpracovanosti niektorých úsekov. Podrobnosti o Gemerských spojkách nájdeš v reportáži: http://www.vlaky.net/servis/sprava.asp?lang=1&id=799

Návrh senátorov Dr. Ing. J. Botto, Ad. Šelmeca na vybudovanie železničnych spojiek 1. medzi Dobšinou a železničnou tratou Červená Skala-Margecany, 2. medzi tratiami Červená Skala-Margecany a Bohumín-Košice a 3. medzi Turňou n. B. a traťou Plešivec-Dobšiná a medzi staniciami Muráň a Tisovec. Je to z roku 1936.

Veľká oblasť juhu stredného Slovenska - Rožňavsko - má tri železničné trati, vychodiace z pohraničného Plešivca: 1. trať Plešivec-Dobšiná, 2. trať Plešivec-Slavošovce a 3. trať Plešivec-Muráň. Všetky tieto trati sú slepé: prvá končí v Dobšinej, druhá v Slavošovciach a tretia v Muráni. Plešivec sám a tak aj celá oblasť spojený je iba na juh s pohraničnou časťou trati Plešivec-Zvolen, v dôsledku čoho celá oblasť revúcska a rožňavská je izolovaná od všetkých príľahlých častí Slovenska a to tým viac, že ju od ních oddeľujú aj vysoké pohoria. Táto izolovanosť kraja spôsobila, že driev kvetúci tu priemysel a baníctvo alebo zanikly, alebo iba živoria. Vývoz a dovoz kraje smeroval driev na juh, dnes sa musia vyhledávať hospodárske styky s celým územím štátu. Avšak chýbajú železničné spoje, ktoré by tieto styky umožnily. Medzi západom, stredom a východom Slovenska nemáme potrebného kontaktu. Jediná magistrála košicko-bohumínská je pre dopravné potreby južného a stredného Slovenska príliš daleká a preto aj nákladná! Nová trať Červená Skala-Margecany bude pre kraj, ktorým ona prebehá, veľkým pozitivum, pre styky západovýchodné z celoštátneho hľadiska a z mnohých dôležitých ohľadov velkým uľahčením, neznamenala by však hospodársky veľa pre južné pohraničné Slovensko; keby ostala od neho izolovaná. Tedy ani touto traťou neodstránime veľký nedostatok priamych a krátkych hospodárskych stykov medzi východnou oblasťou štátu a medzi juhom Slovenska, lebo niet južnej pohraničnej trati spojovacej Košicko s Rožnavskom.

Pre nedostatočnú sieť železničnú a pre vysoké dopravné tarify za suroviny zvýšil sa produkčný náklad v priemyselnej, banickej a drevárskej výrobe, takže sa výroba nevyplácala a celý rad podnikov zanikol. V záujme národohospodárskom vôbec a vo vysokom záujme štátu je, aby sme tento kraj pripojili železnične k priľahlým krajom Slovenska a k Podk. Rusi. Tým stane sa vzájomná výmena tovaru možná, umierajúci priemysel oživne i tu i tam. zhodnotí sa drevo, ruda, uhlie a iné prírodné bohatstvá krajov, dosiaľ odrezaných od sveta.

Záujmy hospodárske, kultúrne, obranné a záujmy cudz. ruchu (turistické, lázeňské atď.) nám priamo prikazujú navrhňúť:

Slávny senáte, ráčže sa usniesť:

Vláda sa vyzýva, aby zaradila do najbližšieho pracovného programu výstavby žel. dráh:

1. v prvom rade výstavbu trati, ktorá by spájala údolie r. Slanej (Dobšiná) a údolím. rieky Hnilca (trať Červ. Skala-Margecany),

2. potom výstavbu spojovacej trati medzi tratiami Červená Skala-Margecany a Bohumín-Košice,

3. a napokon výstavbu spojky medzi stanicami Brzotín a Turňa n. Bodvou a medzi stanicami Muráň a Tisovec.

V Prahe dňa. 5. marca, 1936.


2. II. 2003 Železničná spoločnosť zastavila prevádzku osobnej dopravy.

O Dobšinej

Staré banské mesto v ktorom sa od jeho založenia (po roku 1326) ťažili rozličné kovy a nerasty - striebro, železo, meď, kobalt, nikel a ortuť.
Ťažba rúd sa skončila v 19. storočí. Roku 1680 postavili v Dobšinej prvú vysokú pec na Slovensku. Hutnícka výroba tu zanikla koncom 19. storočia.
Severne od mesta je vodné dielo Dobšiná s hydroelektrárňou, prečerpávajúcou vodu do vodnej nádrže Palcmanská Maša. V historickom jadre mesta sú viaceré klasicistické domy.
Dominantou Dobšinej je pôvodne neskorogotický kostol z 15. storočia. V centre sa nachádza neorenesančná radnica z roku 1870 a na okraji mesta sú pozostatky hámrov, mlyna a píly.

Mapy a nákresy

JPG
JPG
58 kB
16.4.2020

Galéria objektu