Komárno, most cez Dunaj - Most / viadukt

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Ďalšie informácie

Most cez Dunaj v Komárne

Železničný most ponad Dunaj v Komárne bol postavený v roku 1910. Nachádzal sa v km 3,021 trate Újszöny - Komárom, mal päť otvorov rozpätia 81,60 + 4 x 101,76 m, kozákové nosníky, charakteristické parabolickým zakrivením horného a spodného mostného poľa. Celková dĺžka mosta bola 488,64 m.

Zničenie mosta koncom 2.svetovej vojny

Na konci druhej svetovej vojny bol most uskupujúcimi nemeckými jednotkami zničený. Opory a piliere mosta boli zničené a do základov popraskané. Zničené boli aj všetky konštrukcie, ktoré ostali visieť na troskách pilierov alebo boli zhodené na stranu a čiastočne vyčnievali z vody. Pre umožnenie plavby po Dunaji Červená armáda odstránila v piatom otvore konštrukciu tak, že ju rozstrieľala a nechala ju klesnúť na dno.
Koryto Dunaja bolo neskôr vyčistené od trosiek. Ale až do roku 1953 čneli z rieky len piliere mosta.

Obnova zničeného mosta

Obnova zničeného mosta sa sa uskutočnila so stavbou preložky trate Komárom (MÁV) - Komárno. Nová trať začína v km 2,6 trate Komárno - Bratislava (dnes Komárno stavadlo 4), kde odbočuje 1,8 km dlhý úsek trate k dunajskému mostu. Obnovu mosta vykonali spoločne česko-slovenské a maďarské podniky. Železničné staviteľstvo Bratislava dodalo obkladový kameň pilierov a kamenárov. Novú konštrukciu mosta s priamopásovými priehradovými nosníkmi vyrobila firma Ganz. Na jej montáži sa zúčastnili i Hutní montáže Ostrava-Kunčice. Zaťažkávacia skúška mosta sa vykonala 16-19.12.1954 pomocou 4 plne nazbrojených parných rušňov radu 556.0 s celkovou hmotnosťou 640 ton. Prvý nákladný vlak prešiel po moste 28.12.1954. Slávnostné otvorenie mosta nazvaného "Most priateľstva" sa uskutočnilo 1.1.1955. Pre osobnú dopravu slúži most od mája 1955.

Poškodenie mosta vojskami Varšavskej zmluvy

V noci 20.8.1968 po moste na územie Česko-Slovenska vstúpili tanky Varšavskej zmluvy. Pritom ho poškodili, doprava medzi ČSD a MÁV sa prerušila. Obnovená bola 30.8.1968, keď do Maďarska odišiel o 20.15 hod prvý vlak č.9812.

Rekonštrukcia mosta v roku 1980

Väčšia rekonštrukcia mosta sa uskutočnila v prvom polroku 1980. Pracovníci TD Nové Zámky a MO Bratislava realizovali opravu 817 mostníc.

Rekonštrukcia mosta v roku 1998

Podobná rekonštrukcia sa uskutočnila aj v roku 1998. Práce realizovali pracovníci MO Bratislava s pracovnými čatami zo Strediska správy železničných mostov Bošany, Strediska správy železničných mostov v Bratislave, Strediska mechanizácie a nezadateľných prác Bratislava a Správy železničných tratí a stavieb Nitra. Práce na rekonštrukcii sťažoval prudký vietor, chlad ako aj práca v nebezpečnej výške 20 m nad plavebnou dráhou Dunaja.
Pri rekonštrukcii bolo potrebné demontovať železničný zvršok, podlahu a poistné uholníky, vyniesť nové mostnice a realizovať ich osadenie, uložiť koľaje a uskutočniť zaťažkávaciu skúšku zo strany maďarských železníc. Celkovo pri rekonštrukcii bolo vymenených 820 mostníc a kilometer koľajníc. Práce sa podarilo skončiť v porovnaní s plánom o tri dni skôr. V sobotu 10.10.1998 po dvadsiatich dňoch rekonštrukcie (od 21.9.1998) znovu uviedli do prevádzky železničný most v km 3,0 Komárom (MÁV) - Komárno.
Rekonštrukcia si vyžiadala náklad u ŽSR približne 12 mil. korún, MÁV 20 mil. forintov.

Ťažké opevnenie na ochranu železničného mosta cez Dunaj v Komárne

V 30-tych rokoch, v súvislosti so stavbou železobetónových opevnení na území celého Česko-Slovenska, sa mala riešiť aj obrana železničného mosta cez Dunaj v Komárne. Proti neočakávanému postupu nepriateľa a v prípade potreby aj zničenia mosta, sa mala realizovať stavba troch pechotných zrubov.
Komisia odborníkov z Ředitelství opevňovacích prací na prelome februára a marca 1936 navrhla umiestniť na most v úrovni prvého piliera koľajovú uzáveru spolu s oceľovou bránkou proti pechote. Obe zariadenia sa mali vždy po prejazde vlaku diaľkovo zavierať zo slovenského brehu a mali byť chránený guľometom z pechotného zrubu S-2, umiestneného v ose mosta. Bočný dostrel mali zaisťovať ďalšie zruby po stranách mosta. Zrub S-1 mal byť umiestnený na ľavom brehu smerom na Novú Stráž a zrub S-3 na západnej špičke Alžbetinho ostrova.
Pre prípad zničenia mosta mala byť pri prvom pilieri pripravená nálož so skrytým prístupom pod mostovkou. V prípade, ak by nebolo možné uskutočniť zničenie mosta, uvažovalo sa zriadiť v telese železnice aspoň krytú štôlňu na zničenie pobrežnej opory. Pri strážnom domčeku sa mala zriadiť vojenská hliadka s guľometom.
Na ochranu železničného mosta boli firme Inžesta, spol. s r.o. Bratislava v máji 1937 zadané stavby len 2 pechotných zrubov (S-1 a S-3) a u firmy Ippen Alfréd, strojírna a mostárna Hradec Králové boli zadané mostné zábrany. O zosiľovaní strážneho domčeka a budovaní podzemných chodieb nie je v archívnych dokumentoch žiadna zmienka. Formálne bola stavby zrubov dokončená 11.5.1938.
Viedenskou arbitrážou z 2.11.1938 sa osud zrubov spečatil. Do 6.11.1938 bol všetok materiál zo zrubov odvezený do vojenského železničného skladu v Bošanoch. V priebehu okupácie boli zruby odstreľovaním silne poškodené. Ich ďalší osud ovplyvnila dunajská povodeň z júna 1965. Zrub S-1 prekážal v stavbe novej protipovodňovej hrádzi, preto ho pracovníci žilinského Váhostavu na jar 1969 odstrelili. Zrub S-3 pri vodárni zostal stáť, ale bol prestavaný na garáž.

Miro Kožuch www.rail.sk/skhist/mosty/kn-nz.htm

 

O pevnosti Komárno

Komárno je najväčším, najvýznamnejším a najzachovanejším pevnostným komplexom na Slovensku. Komárňanská pevnosť je jedinečnou ukážkou fortifikačnej architektúry 16. až 19. storočia. Možno tu vidieť bastiónový, polygonálny aj fortový systém opevnenia. Vo svojej dobe bola najväčšou a najsilnejšou obrannou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Vzhľadom k svojej monumentalite a zachovalosti patrí medzi unikáty aj v európskom meradle.  Viac podrobností: http://pevnosti.szm.sk/foto8.htm

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.

Galéria objektu