Turňa nad Bodvou - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Stanica Turňa n./Bodvou sa nachádza na čiastočne zdvojkoľajenej trati ŽSR 160.
Zo stanice vedie trať do Maďarska, využíva ju len nákl. doprava.

Umiestnenie a určenie železničnej stanice

Železničná stanica Turňa nad Bodvou leží v km 31,930 trate Košice – Plešivec medzi zast. Drienovec a zast. Dvorníky Zádiel. Stanica smerom od Košíc má dve a smerom od Plešivca jednu traťovú koľaj.
Medzistaničné oddiely v priľahlých úsekoch sú rozdelené nasledovne:
a) žst. Moldava nad Bodvou – žst. Turňa nad Bodvou :
- jednokoľajný oddiel žst. Moldava nad Bodvou – výh. Drienovec,
- dvojkoľajný oddiel výh.Drienovec – žst. Turňa nad Bodvou.
b) žst.Turňa nad Bodvou – žst.Hrhov:
- jednokoľajný oddiel žst.Turňa nad Bodvou – výh.Dvorníky-Zádiel,
- dvojkoľajný oddiel výh.Dvorníky-Zádiel – žst.Hrhov.
Koľaje majú rozchod 1435 mm a nie sú elektrifikované

Je samostatnou, medziľahlou, zmiešanou stanicou. Pridelené nesamostatné stanice: žst.Hrhov, žst.Jablonov nad Turňou. Pridelené výhybne : výh.Drienovec, výh.Dvorníky-Zádiel, výh.Tunel. Pridelené zastávky : zast. Drienovec, zast.Dvorníky-Zádiel.

Rozčlenenie stanice

Stanica nie je rozčlenená, ale má pridelené výhybne Drienovec a Dvorníky-Zádiel, diaľkovo obsluhované výpravcom žst.Turňa nad Bodvou.

Styk dráh

Vlečka U.S.Steel s.r.o. DZ žel. doprava, lom Včeláre (ďalej len USSK) má odovzdávkové koľajisko, ktoré je súbežné s koľajami ŽSR, leží v obvode ŽST Turňa nad Bodvou medzi koľajami č.9 a 17. Odbočuje z koľaje č.3 výhybkou č.5a/b, z koľaje č.9 výhybkou č.20 košického zhlavia a z koľaje č.5b výhybkou č. 31a/b a z koľaje č.1 výhybkou č. 37a/b plešiveckého zhlavia stanice. Sú to tri koľaje (11,13,15) vrátane výhybiek (8,10, 5, 22 a 28 + odbočné). Z vlečky odbočuje koľaj ŽSR č.17 výhybkami č.9 a 26. Manipulačné koľajisko sa nachádza v lome Včeláre, odovzdávkovým koľajiskom je spojené spojovacou koľajou č.91V (ďalej len spojka USSK).
Vlečka VSH Trans s.r.o. Turňa nad Bodvou (ďalej len VSH) odbočuje zo spojky USSK v km 2.671,52 výhybkou č.C1 a v km 3.625,53 výhybkou č.C18.
Bývalá vlečka Trenákup a.s. Košice ( predtým tiež pomenovaná Poľnonákup príp. aj Uhoľné sklady ) odbočuje z koľaje číslo 5b výhybkou číslo 38 v km 36,303. Prevádzka na vlečke je zastavená, vlečková zmluva nie je uzavretá 
Vlečka VSH Trans s.r o. , Turňa nad Bodvou odbočuje zo spojovacej koľaje USSK č. 91V medzi stanicou Turňa nad Bodvou a lomom Včeláre v km 2,671 výhybkou číslo C1 a v km 3,625 výhybkou číslo C18. 

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam

Výhybňa DRIENOVEC leží v km 30,897 trate Košice – Plešivec medzi žst Moldava nad Bodvou a zastávkou Drienovec Výhybňa rozdeľuje medzistaničný oddiel žst.Moldava nad Bodvou – žst.Turňa nad Bodvou na dva priestorové oddiely a to:
- jednokoľajný oddiel žst. Moldava nad Bodvou – výh. Drienovec,
- dvojkoľajný oddiel výh.Drienovec – žst. Turňa nad Bodvou.
Výhybňa nie je dopravne obsadená, zabezpečovacie zariadenia výhybne sú obsluhované zo žst. Turňa nad Bodvou. Administratívne je pridelená k žst. Turňa nad Bodvou.

Zastávka DRIENOVEC leží v km 31,329 medzi výh. Drienovec a žst.Turňa nad Bodvou. Administratívne je pridelená k žst.Turňa nad Bodvou. Má výpravné oprávnenie pre výpravu cestujúcich, komerčne nie je obsadená. Výpravná budova je pre cestujúcu verejnosť uzatvorená. Prístupová cesta z obce vedie vedľa výpravnej budovy na prvé nástupište. Pre nástup a výstup cestujúcich slúžia vyvýšené nástupištia na vonkajšej strane obidvoch
koľají v dĺžke 250 metrov. Ako útulok cestujúcim slúžia zakryté vchody podchodov na nástupišiach číslo jedna a dva. Prechádzanie na druhé nástupište cez koľaje je umožnené cez priechodové mostíky zabudované v oboch koľajach na začiatku nástupíšť. Nástupištia sú spojené aj podchodom, ktorý je pre zlý technický stav trvalo zatvorený. Na zastávke treba vždy postupovať ako v koľajisku bez podchodov. Na zastávke je vybudovaný staničný rozhlas obsluhovaný zo žst. Turňa nad Bodvou. Nástupište číslo jedna a dva sú osvetlené tromi stožiarovými lampami pri každom nástupišti. Názov zastávky je osvetlený ramienkovým svetlom. Elektrické osvetlenie názvu a nástupíšť zastávky je ovládané časovým spínačom elektrického osvetlenia, ktorý je umiestnený vo výpravnej budove zastávky v bývalej služobnej miestnosti komerčného
pracovníka. Administratívne je pridelená k žst. Turňa nad Bodvou.

Zastávka DVORNÍKY-ZÁDIEL leží v km 40,012 medzi žst.Turňa nad Bodvou a výh. Dvorníky-Zádiel. Administratívne je pridelená k žst.Turňa nad Bodvou. Má výpravné oprávnenie pre výpravu cestujúcich, komerčne nie je obsadená. Čakárňou pre cestujúcich je sklolaminátový prístrešok vedľa prístupovej cesty. Pre nástup a výstup cestujúcich slúži vyvýšené, jednostranné nástupište v dĺžke 160 m. Staničný rozhlas zastávka nemá. Nástupište je osvetlené tromi stožiarovými lampami.. Elektrické osvetlenie nástupišťa je ovládané časovým spínačom elektrického osvetlenia, ktorý je umiestnený v budove výh. Dvorníky-Zádiel v samostatnej miestnosti.

Výhybňa DVORNÍKY - ZÁDIEL leží v km 40,320 trate Košice – Plešivec medzi žst Turňa nad Bodvou a žst Hrhov. Administratívne je pridelená žst Turňa nad Bodvou. Výhybňa rozdeľuje medzistaničný oddiel žst.Turňa nad Bodvou – žst.Hrhov na dva priestorové oddiely a to:
- jednokoľajný oddiel žst. Turňa nad Bodvou – výh. Dvorníky-Zádiel,
- dvojkoľajný oddiel výh.Dvorníky-Zádiel – žst. Hrhov.
Výhybňa nie je dopravne obsadená, zabezpečovacie zariadenia výhybne sú obsluhované zo žst. Turňa nad Bodvou. Administratívne je pridelená k žst Turňa nad Bodvou.

Nástupištia

Vyvýšené obrubníkové nástupištia sú medzi koľajami číslo 4 a 2, 2 a 1, 1 a 3, 3 a 5. Všetky nástupištia sú vybudované v dĺžke 240 metrov. Vo vymenovaných koľajach sú vybudované tri prechody v úrovni koľají pre cestujúcich. Prístupy ku prechodom sú od nástupišťa pri koľaji číslo štyri - východ z čakárne pre cestujúcich v strede VB, koniec kvetinovej záhrady služobného bytu a na konci VB v smere na plešivecké zhlavie.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

ŽST Turňa nad Bodvou je vybavená zab. zariadením 3. kategórie - reléovým zabezpečovacím zariadením cestového systému so svetelnými hlavnými návestidlami s rýchlostnou návestnou sústavou, ktoré sú závislé na polohe prechádzaných a odvratných výhybiek a výkoľajok. RZZ stanice tvorí jeden celok s RZZ výh.Drienovec a výh.Dvorníky-Zádiel, preto sa aj RZZ uvedených výhybní obsluhujú zo žst. Turňa nad Bodvou.
výh. Drienovec aj vo výh. Dvorníky-Zádiel :
– reléové zabezpečovacie zariadenie (RZZ) 3. kategórie, cestového systému, bez odchodových návestidiel. Postavením vchodového návestidla do polohy povoľujúcej jazdu sa povoľuje jazda vlaku cez výhybňu do ďalšieho priestorového oddielu.

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch
Priľahlý medzistaničný oddiel :
a) žst. Moldava nad Bodvou– výh Drienovec,
b) výh. Drienovec – žst. Turňa nad Bodvou,
c) žst Turňa nad Bodvou – výh. Dvorníky Zádiel,
d) výh. Dvorníky Zádiel – žst. Hrhov
je vybavený traťovým zabezpečovacím zariadením 2. kategórie – obojsmerným reléovým poloautomatickým blokom.

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Skladiská, koľajové váhy a obrysnice stanica nemá. Pre nakládku a vykládku vozňových zásielok v stanici slúži koľaj číslo 8. Je to slepá koľaj, ktorá vyúsťuje na košickom zhlaví stanice, je krytá zriaďovacím návestidlom Se8 a výkoľajkou Vk 1. Jej užitočná dĺžka je 230 metrov. Príjazdová cesta vedie zo smeru od obce poza VB stanice. Manipulačný priestor sa nachádza medzi koľajami číslo 4 a 8 na košickom zhlaví stanice. Manipulačný priestor nie je vyvýšený a nie je ani dostatočne osvetlený. Vykládka a nakládka koľajových vozidiel z opačnej strany koľaje číslo 8 nie je dovolená. Na konci koľaje číslo 8 je vedľa koľaje vybudovaná nájazdová rampa k nakladaciemu
zariadeniu firmy Ametys s.r.o., ktorá toto zariadenie prevádzkovala. Medzi nakladacím zariadením a koľajou nie je zachovaný voľný a schodný priestor pre bezpečný pohyb zamestnancov – zariadenia zasahujú do  osunujúceho rajónu.

Obec Turňa nad Bodvou

Obec leží v západnej časti Košickej doliny. Južná časť chotára má na nive Turne a Bodvy rovinný, až pahorkatinný charakter. V podloží sú mladotreťohorné íly, piesky a štrky. Zarovnané a na juhu naklonené planiny z druhohorných vápencov sa končia zráznymi svahmi, zmiernenými úpätnými sutinami. Na severozápad od Turnianského Podhradia sú dva veľké rybníky. V kotline sú nivné a lužné pôdy, vyššie oglejené, na náplavových kužeľoch redziny až hnedozeme, na planinách a ich svahoch redziny. Na výslnných stráňach sú porasty duba plstnatého, drieňa a mahalebky.

Významné je chránené nálezisko Turniansky hradný vrch na ploche 13,78 ha s krasovitým reliéfom a vzácnou teplomilnou flórou a faunou.

Zvlášť pozoruhodný je výskyt vzácneho edemitu rumenca turnianskeho (Onosma turnensis). Je jediným náleziskom zbehovca Laxmannovho (Ajuga Laxmannii), vzácne sú aj iné druhy vegetácie (žltuška smradľavá, kavyľ a kostrava), z drevín sú to jaseň mannový (Fraxinus ornus) a dub plstnatý (Quercus pubescens). Zo živočíchov sa tu vyskytuje užovka hladká (Coronella austrica) a teplomilné slimáky.

Turniansky hrad i dnes vo svojich zrúcaninách dáva svojmu okoliu pocit ochrany, istoty a vyníma sa svojou krásou. Pod hradom sa rozprestiera bývalé mesto, ktoré stáročiami bolo viackrát spustošené, ale vždy sa znovuzrodilo, znovupostavilo.

Turňa bola obývanou usadlosťou už v praveku, čo dokazujú nálezy z bronzovej a železnej doby nájdené pri kostole. Na konci železnej doby prví obyvatelia okolia Turne boli baníkmi. Po Avaroch v roku 512 až 495 sa tu usadili Bulhari a Slovania. Ich ríša sa však po Svätoplukovej smrti rozpadla. Vtedy prišli na územie staromaďarské kmene.
Vodca Árpád tiahol so svojím ľudom krajinou, keď pri odpočinku v Szerencsi vyslal s vojskom Borsa, syna Börgéra na obhliadku k poľským hraniciam, aby zistil potrebu vojenského posilnenia krajiny až po vrcholy Tatier. Toto územie získal Börgér a jeho syn. Usadili sa v údolí Bodvy a Sajó.
O stavbe Turnianskeho hradu a vzniku Turnianskej župy presné údaje nie sú. Cirkevne však Turňa bola ústredím hlavného krajinského dekanátu troch poddekanských oblastí ostrihomského arcibiskupstva, založeného svätým Štefanom. Stavba kostola spadá do obdobia vzniku kresťanstva.

Podľa listinného dôkazu prvým majiteľom turnianskeho panského majetku bol krajinský sudca, palatín a župan bán Bomokos, najznámejší člen rodu Myskócz. Majetok získal darom od kráľa Bélu III. Turňa predtým bola kráľovským majetkom a miestom pobytu kráľov Árpádovcov. Po smrti bána Domokosa bola znovu kráľovským majetkom a v roku 1243 Béla IV. ju daroval bratom Bebekovcom. V tom čase už tu stál starý hrad.
Tatárske kmene Turňu úplne spustošili, vypálili. Obyvatelia aj kráľ Béla IV. sa len po odchode Tatárov mohli vrátiť domov. Pred Tatármi kráľ utekal cez Turňu do Zádielskej doliny, kde v jaskymiach vyhľadával svoje útočište. Dôkaz o tom nachádzame v kronikách a známych legendách, či miestnych pomenovaniach ako napr. Királykút (Kráľovská studňa), Királybarlang (Kráľovská jaskyňa), Király aszatala (Kráľovský stôl).
Z vďačnosti za pomoc pri úteku kráľ všetky rodiny Turne a Hrhova povýšil do zemianskeho stavu. Aj neskôr sa sem rád vracal, v Turni býval na hrade a v Hrhove si dal postaviť svoj stan na mieste i dnes zvanom Palota.

Roku 1255 sa zdržiaval v Turnianskom hrade, kde ho navštívil jasovský prepošt Albert a žiadal ho, aby obnovil výsadné a darovacie listiny, zničené počas tatárskeho nájazdu. Kráľ jeho žiadosti vyhovel.
Béla IV. v poslednom roku svojho života daroval hrad aj s panským majetkom grófom Tekusovcom zo Šarišskej župy, ktorí neskôr prebrali priezvisko Tornay a v živote župy zohrali dôležitú úlohu. Tornayovci boli majiteľmi hradu a obce do roku 1406, keď ich rod vymrel. Roku 1409 Turňa bola povýšená na mesto a roku 1476 ako slobodné mesto sa stalo sídlom súdnictva. Turniansky hrad s mestom a viacerými poddanskými dedinami daroval kráľ Žigmund Pavlovi Bessenyő Ezdegeiovi a Štefanovi Sáfár Berencsimu z Nitrianskej župy. Neskôr sa tu vystriedalo viac majiteľov a hrad bol vystavený aj častým vojnovým útokom. Roku 1652 ho obsadia Turci, mesto bolo v plameňoch. Roku 1678 bolo obkľúčené vojskom Imricha Thökölyho. Roku 1679 sa mesto podarilo obsadiť rakúskym vojskám. Roku 1681 ho znovu získa Thököly, ktorý tiahol so svojím oddielom z Košíc do Fiľakova cez Turňu. Po porážke tzv. Thökölyho povstania Turniansky hrad obsadili cisárske vojská. Roku 1685 na rozkaz cisára Leopolda generál Schultz dal do povetria vyhodiť hrad pušným prachom.

Za Františka II. Rákocziho národné hnutie a povstanie vrcholilo. V jeseni roku 1703 do Turne prišli vojská Miklósa Bercsényiho a tu sa spojili s oddielmi Rákócziho vojska. Rákószi v októbri roku 1706 navštívil naverbovaných vojakov a s vodcami Bercsényim a Károlyiom rokovali o obliehaní mesta Košice. 23. decembra 1706 z Rožňavy do Košíc prechádzal cez Turňu. Roku 1707 idúc do Rožňavy sa ubytoval v turnianskom kaštieli, hrad bol už neobývateľný.
V období národnooslobodzovacieho boja (1848) v zachovalých miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy. Od toho času bol hrad odsúdený na zánik. Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj pozostalé múry hradu, keď odtiaľto odstreľovali cestu vedúcu do Košíc.

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
Rímskokatolícky opevnený kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v gotickom štýle začiatkom 14. storočia asi na základoch staršieho kostola z 11. storočia. Stavba bola v 15. storočí rozšírená, v lodi zaklenutá začiatkom 16. storočia, upravovaný v 18. storočí, obnovený roku 1889 a 1930. Kostol je jednoloďová stavba s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzavretý presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a na západnej strane s predstavanou vežou. Severná jednoloďová kaplnka bola pôvodným kostolom, slúžiacim za pohrebnú kaplnku rodu Tornayovcov. Ku kaplnkepristavali druhý jednoloďový chrám s dlhým polygonálnym presbytériom a oba priestory spojili dvoma lomenými arkádami, ich kamenné ostenie a profilácia poukazujú na začiatok 15. storočia. Do toho istého obdobia patrí aj klenba polygonálneho presbytéria, ktorá má na svorníkoch reliéf baránka a hlavu diviaka (erb Tornayovcov). V presbytériu je gotický kamenný epitaf Tornayovcov z roku 1406 a na južnej stene je klasicistický epitaf Jozefa Keglevicha z roku 1792.

Zvláštnosťou sú postavy odeté v uhorských odevoch a so štítom. Fresky boli zamaľované bielou farbou a znovuobjavené roku 1880. Tieto fresky objavil slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai. V súčasnosti sú fresky v zlom stave. Kaplnka je osvetlená iba jediným oknom. Okolo kostola je obranný kamenný múr so strieľnami. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 19. storočia, z čias jeho obnovy. V kaplnke je závesný barokový obraz svätého Pavla pustovníka z polovice 18. storočia. V sakristii je obradová neskorobaroková skriňa z konca 18. storočia. Gotický zvon s nápisom je od majstra Augustína z konca 14. storočia. Pozoruhodné sú dve farebné okná polygonálneho presbytéria, zobrazujúce svätú Alžbetu a svätého Štefana. Kostol je mimoriadne dôležitá pamiatka gotického sakrálneho staviteľstva.

Kaštieľ
Kaštieľ bol postavený v 17. storočí v renesančnom slohu zrejme po zbúraní hradu po roku 1685, asi na staršom základe kaštieľa Magócsyovcov. Kaštieľ, ktorý sa dodnes zachoval, dal postaviť Mikuláš Keglevich a je typom menšieho prízemného kaštieľa na pôdoryse v tvare L s dvoma nárožnými oblými vežami na hlavnej fasáde. Podľa miestnej tradície dnešná zachovaná budova bola iba opevnením a hospodárskym traktom s ubykáciami služobníctva, ozajstný sklený palác stával pri jazierku v parku. Roku 1711 krátky čas tu pobýval František II. Rákoczi, kde sa pokúsil o odpor, ale tento bol zanedlho potlačený. Koncom 18. storočia kaštieľ získala dedičstvom barónska vetva Zichyovcov a tí ho dali začiatkom 19. storočia klasicisticky prestavať. V polovici 19. storočia ho predali budapeštianskej banke, od ktorej budovu zanedlho odkúpil barón Solymósy a neskôr venom ho získal jeho zať gróf Ján Pallavicini. Tým kaštieľ patril až do roku 1945, potom prešiel do majetku miestneho ŠM. Dlhší čas je prázdny a jeho budúcnosť je otázna.

Budova je v zlom stave a po roku 1950 bola viackrát nevhodne upravovaná. Aj park nie je v najlepšom stave.

Bývalý župný dom Bývalý župný dom je klasicistickou dvojpodlažnou stavbou z roku 1820 na pôdoryse tvaru U. Na hlavnej fasáde má mierne vystupujúci stredný rizalit zakončený trojhranným štítom, na ktorom je zuborez.

Okná majú pôvodné kované mreže a nadokenné reliéfy s dvojitým frontónom. Na poschodí je vo frontóne polkruhový mušľovitý obrazec. Okná v rizalite sú väčšie, polkruhovo zakončené s klenákom. Portál so segmentovým oblúkom má po stranách štíhle stĺpy, na ktorých sedia ženské alegorické postavy.

V rohoch nad oblúkom sú reliéfy okrídlených bytostí s rohom hojnosti. V tympanóne je erb župy flankovaný rohmi hojnosti. Pod tampanónom je nápis s chronostikonom. Dvorové fasády budovy sú hladké, iba na prízemí jednej strany sú otvorené arkády. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami. Po zlúčení Abovskej a Turnianskej župy roku 1881 budova slúžila rôznym praktickým účelom, ale dnes je prázdna a hľadá sa pre ňu najvhodnejšie využitie. Bývalý župný dom je v súčasnosti v zlom stave.

Kaplnka svätého Floriána Kaplnka svätého Floriána sa nachádza pri vstupe do areálu opevneného kostola a bola postavená začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu.

Socha svätého Jána Nepomuckého
Socha svätého Jána Nepomuckého v areáli opevneného kostola je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Pod murovaným baldachýnom spočívajúcim na štyroch stĺpoch stojí socha svätca. Malá stavba je ohradená klasicistickou mrežou. Socha pôvodne stávala na námestí.

Pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na bývalom župnom dome, v ktorom boli umučení roku 1919 trinásti príslušníci maďarskej červenej armády. Jej autorom je Vojtech Löffler a bola odhalená roku 1959.

Náhrobník na cintoríne Náhrobník na cintoríne na pamäť bojovníkov za Slovenskú republiku rád je dielom Vojtech Löfflera.

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

96 kB

17.4.2020