Železnice v médiích

Jakub:
Z rovnakych pricin sa k sympatizantom zaleznice zaradili kedysi aj sudruhovia Kim-ir-Sen a Breznev (tusim) so svojimi pancierovymi vlakmi.

Tatravagónka opäť prijíma ľudí
Firme vzrástli objednávky, a tak vo výrobe potrebuje viac pracovníkov


[8.12.2005, TREND / hai]



Po zvýšení cien hutníckych výrobkov a následnom poklese záujmu európskych prepravcov o železničné podvozky a vagóny ohlásila popradská Tatravagónka začiatkom tohto roku hromadné prepúšťanie 450 ľudí. Odísť mala zhruba štvrtina jej zamestnancov.

V súčasnosti už situácia tak dramaticky nevyzerá. Pri prepúšťaní muselo napokon z popradskú spoločnosť opustiť len niečo vyše tristo ľudí. Navyše podnik začína stavy svojich zamestnancov ku koncu roku znovu zvyšovať.

Opätovné oživenie dopytu Tatravagónke umožnilo prijať v týchto mesiacoch viac ako stovku pracovníkov, a tak do nového roku prejde s celkovo 1 700 ľuďmi.

„Takýto stav nám postačuje aj na prvý kvartál budúceho roku. No neskôr možno budeme priberať ďalších nových zamestnancov. Plánované kontrakty však ešte nie sú definitívne potvrdené,“ naznačuje výkonný riaditeľ Tatravagónky Marcel Polomský.

Na jeseň sa firme konečne podarilo zrealizovať niektoré veľké kontrakty, ktoré pôvodne mali byť hotové už na jar. Išlo o dodávky vagónov do Švédska. Tatravagónka exportuje všetku výrobu. Prepúšťanie na začiatku tohto roku spôsobili hlavne výpadky objednávok od poľských železníc.

U severného suseda sa totiž čakalo na voľby, a tak sa na štátnych železniciach žiadne veľké rozhodnutia nerobili. Prechodné problémy s odbytom sa však premietnu do zníženia tržieb. Tie tohtoročné klesnú oproti vlaňajšku o takmer štyristo miliónov korún na zhruba 3,2 miliardy, pričom Tatravagónka vykáže stratu. V roku 2004 dosiahla čistý zisk vo výške takmer päť miliónov korún.
http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=59472

Podla prazskeho radia City ma cesky minister kultury V. Jandak strach z lietania a preto na navsetvu Ruskej federacie pouzije namiesto obvykleho lietadla vlak.

1.12.2005 Listy hlavního města Prahy str. 4 Život v metropoli
(rr)

V Brandýse nad Labem byl slavnostně otevřen skladový areál společnosti Mitas. Místo kamionů bude pneumatiky Mitasu z Hostivaře vozit vlak. Každý den včetně sobot a nedělí sem nyní vlak o osmi až devíti vagonech přiveze asi 1650 pneumatik, což je 44 000 za měsíc a 527 000 za rok. Nový skladový areál má výrazný ekologický přínos, protože vlaky nahradí denně dosud jezdících osm až devět kamionů. Jen pro zajímavost: za rok tak zmizí z našich přetížených silnic mezi Prahou a Brandýsem nad Labem 2880 kamionů. Při průměrné spotřebě kamionu 32,5 litru na 100 km jde o celkový objem 46 800 l spotřebované nafty za rok (do Brandýsa a zpátky je to 50 km). Ekologické úspory nelze zcela jednoduše vyjádřit, protože vlak také produkuje emise. Na základě tabulek z ministerstva životního prostředí ale vznikne změnou přepravy z kamionů na železnici úspora na emisích cca 80 % .

Ak máte chuť a čas, prečítajte si blog:

Slovenské železnice – aký web také cestovanie

http://alian.info/index.php?option=com_content&task=view&id=784

O oslavách okrúhleho výročia bitky pri Slavkove, kam smeroval aj nostalgický vlak ÖBB, MÁV a ŽSR si prečítajte na:

http://spravy.pravda.sk/sk_zaujima.asp?r=sk_zaujima&c=A051203_153933_sk_zaujima_p23

Prečítajte si toto :-(

http://www.aktuality.sk/spravy/domace/cierny-tyzden-na-zelezniciach

Ktorý železničný fanda si dal vyrobiť takúto známku? Ináč na stránke http://www.zazzle.com si môžete spraviť ukážku ako by známka USPostal s vašim ľubovolným obrázkom vyzerala(viď foto), ak sa namýlim aj Sl. pošta ponúka službu známky "podľa želania". 131 a Ťahanovský tunel:

a druhá známka VYCHYLOVKA

Tá známka s Horehroncom je super, nebude mať niekto náhodou cestu do USA? Jeden filatelista by ju potreboval do zbierky.

Aj Slovenská pošta vydala tento rok známky so železničnou tématikou.

ČIERNOHRONSKÁ ŽELEZNICA

Toto sa oplatí prečítať :-)

Denník Sme od 18. hodiny sprístupnil články o železnici, ktoré zverejnil vo víkendovej prílohe:

Romantika a realita na koľajniciach
http://www.sme.sk/c/2494129/Romantika-a-realita-na-kolajniciach.html

Malé mašinky a ich veľkí ctitelia
http://www.sme.sk/c/2494130/Male-masinky-a-ich-velki-ctitelia.html

Tento dnešní publicistický pořad na ČT 1 věnoval první dva příspěvky železnici. Ten úplně první regionální dopravě a jejímu financování v Jihočeském kraji, druhý pak dnes už "kultovnímu" přejezdu v Hradci Králové - Březhradě.
V tom prvním bylo zajímavé ani ne to, co bylo řečeno, ale to, co tiskový mluvčí ČD nevyslovil. Jako o výrazné změně v dálkové dopravě se zmínil o nasazení Pendolin mezi Ostravou a Prahou. Tečka.
V příspěvku o březhradském přejezdu byly nejzajímavější ukázky z průmyslových kamer - které na něm byly ponechány i přes namontování závor.
Kdo takové zaběry vidí, nemůže být vůbec překvapen počtem střetů mezí silničními a železničními vozidly na přejezdech. Lidé jsou naprosto nepoučitelní, dokonce i kolegové onoho mrtvého řidiče DP HK!

Denník SME uverejnil dňa 3.12.05 vo svojom sobotňajšom vydaní Víkend na str. 28 a 29 dvojstrannú reportáž, venovanú železnici. Autor M. Jaslovský absolvuje jednu cestu na rušni pod vedením p I. Kurtanského, a exkurziu na odstavnom, zrejme v Bratislave. Druhá strana je venovaná návšteva modelárskeho vozňa a expozície Združenia žel. modelárov Slovenska, v sprievode predsedu p. Kaupucza a p. Ing. Halfara. Sprievodné snímky sú bohužiaľ v č-b prevedení.

Svetoznáma železničná trať Margecany - Červená Skala sa ocitla na najnovšej poštovej známke USA s nominálnou hodnotou 37 centov.
Zobrazuje 754.010 s R 811 Horehronec ako vchádza do železničnej stanice Hnilec.

Sikan: Na hajzloch sa fajci veselo uz teraz, nie kazdemu sa chce liezt z vozna c. 9 do vozna c.1, tak ide na najblizsie WC. Spoznas to podla zadymeneho priestoru a spakov v umyvadle...

Na ukrajine sa fajci vsade a vzdy, aj v osobakoch, ale zase to ma taky bonton - je dobrym zvykom ist si zapalit na predstavok ku dveram. Ale ako som videl ani pokial si niekto zapali priamo na sedackach, tak mu "provodnik" nic nepovie.

Srbsko, Macedonsko - asi vsetky vozne su fajciarske, tam sa na nic nehraju - proste pridu siedmi chlapi do kupe a fajcia.

S tym fajcenim vo vlaku sa odvolavaju na EU, tak nech sa teda idu pozriet do EU, ako to tam funguje. Take Francuzsko, nie je fajciar, ziaden problem, zapalime si na chodbicke pri dverach; Taliansko, tiez ziaden problem, vo vlaku je sice zakazane fajcit, ale da sa to stihnut vo vacsej pauze vonku na perone - mimochodom na peronoch sa fajci snad v celej EU + Svajciarsko, len na Slovensku nie. Tych prikladov by sa dalo vymenovat kvantum, len aky by to malo zmysel? Mimochodom, moze my niekto vysvetlit, aky zmysel ma zakaz fajcit na peronoch (krytych), ked staci prejst 4 m mimo a uz neplati? Pod tym krytym peronom snad neprudi ten isty vzduch?
PS: este taky maly priklad: protifajciarska krajina Norsko
V Norsku snad asi kazdy fajci, zakazy takmer vsade i vo vlaku, no akonahle zastavi vlak v stanici, cely vlak vybehne von na peron a huli ako besny. Takze naco su zakazy, no predsa na ...

K tomu fajceniu: Tiez som za zrusenie voznov, prinajhorsom ich radenie na koniec (v oboch smeroch) supravy.
Ale zase ked pri plnej rychlosti IC-cka otvoris vo WC okno mas za 10 sekund totalne vyvetrane.:-) Hm.... len kde sa tam tolko ludi pomesti?

Tiez planujem na Vianoce potesit blizkych darcekovou poukazkou.. a ako nefajciar si pochvalujem aktivitu ZSSK.. na druhej strane, stale mame na Slovensku vela fajciarov, velku vacsinu bezohladnych a tak je tu riziko rozmachu fajcenia na poslednych predstavkoch, v zachodoch..

Kždy vie, ako mu v hrnci vrie!
Urozeným veľkomožným sa dakedy muselo onikať! Tak prečo by každý nemal mať právo prejaviť svoj vlastný názor? Čo na to Jano Slotove?
Mám možnosť výberu, aj výberov! Ale na Slovač - níto nad mašinku!!!
A "perohrízkovia"? Veď ich nahajte písať čo chcú. Otázka je kto to číta... . A ako na to reguje... . Nemám pravdu?

Nechcem reagovat na vsetko co tu odznelo a ani nechcem hájit ani jednu ani druhu stranu.

Je viac problémov, ktore vytvorili tuto pomerne zlu situáciu (a to nielen u nas).

Na to aby niektory novinár sa mohol vyznat v takej zlozitej teme (ale aj iných) ako je zeleznice, musi sa snim pravidelne zaoberat - to y mohol urobit v nejakom casopise so zeleznicnou témou.

Máme taký casopis? - Nemáme - to uz odpovedá otázku znalého novinára

Na druhej strane chceme taký casopis? - podla uz aj tu napisanych referátov asi ani nie, takze, de facto nie je dostatocny záujem. Ak by bol casopis, musel by prinásat aj clánky lahsie strávitelne aj pre zaciatocnikov alebo pre tych, koho by videli radi medzi citatelmi, a to sa dá urobit jedine na ukor kvality, alebo by to boli obrazkové casopisy (podobne roznym fotocasopisom a casopisom pre pánov, kde prekrásne devy generuju citatela...). Zase lokomotivy nie su az také povabné - aj ked......

Takze tento stav generuje to co je. Novinár dnes musi pisat o zeleznici, zajtra bude mat esej o gynekologii..... (dnes v aute som pocuval radio - rozoberali temu digitalnej televizie - 3 tam boli a z nich minimálne 2 nemali o tom ani potuchy a treti to snazil - miestami dost mylnymi informáciami - kompenzovat - to cele 50 min.)

Co sa tyka televizie, tam situácia je este horsia. Spravodajske soty maju totiz scenár - t.j. niekto vopred rešeržoval, vyhladal tych spravnych, ktory by mali potvrdit rešerž (vyvrátit urcite nemozu, lebo by dali najavo ze ten, kto pripravil spravu zle rešeržoval. Takze ak si nieco povedal zle, budes vystrihany alebo (co dnes je velmi moderne....) prestrihany, aby z tvojich ust vyslo asi to co chcu pocut.

Skutocne zeleznicne filmy su zase dost velkou raritou a je dost málo profesionálnych timov, co take filmy dokázu urobit tak, aby to bolo atraktivne pre TV diváka.

Tu rozhodne amatéri, alebo dnes uz z amaterov vyrasteni profesionali su lepsi - len ich práce su dost zanedbane v TV staniciach. (a aj ich tvorba je dost obmedzena vacsinou z financnych a casovych dovodov)

Co sa tyka komentárov odbornych clankov a filmov (tusim Garin to poznamenal) v tejto biede radsej sa tomu vsetcia vyhybaju, ved nikto nechce velmi kazit iniciativu tych co dokázu ziskat pre svojich clánkov a filmov priestor - a tym pre sirsie vrstvy napisat alebo ukazat to malo. Ked sa clovek zacne do toho vrtat, prestanu a nebude nic. Naviac obeh skutocnych odbornych casopisov a filmov je tak pomaly (od podania manuskriptu po vyjdenie clanku), ze ked to uz vyjde neraz autor ani nespomina co kedy napisal (alebo - co sa zial tiez stalo - ze medzitym zomrel). Takze skutocna diskusia ani nemoze zvyknut na strankach casopisu (nanajvys napr. tu) a preto aspon podla mojho pohladu redakcie sa tomu vyhybaju. V nemeckych a anglickych casopisov je ako taka diskusia, ale je vsade dost filtrovana a topi sa v sebechvále (cest vynimkám).

Ono niekdajsiu cenzuru dnes premenili na mnozstvo informácii, ktoré uz len kvoli tomu mnozstvu sa stali nekontrolovatelnymi a bezny citatel skutocne to nemoze ani pochopit, takze de facto dokázali to, co niekdajsia cenzura - tam sme citali medzi riadkami - dnes necitame vobec nic.