Železnice v médiích
Nepřipadá vám, že (nejen v poslední době) televize, tisk, rozhlas či internetové noviny "pojednávají" železnici vesměs jen z negativního pohledu, jakoby s cílem zdiskreditovat ji (ještě více, než to dokáže sama) v očích veřejnosti?
Například dnešní "novinky.cz" pod tučným titulkem "Cestování autobusem už lacinější než vlakem" uvádějí mimo jiné takovýto důkaz nesrovnatelnosti jízdného ČD a autobusových dopravců:
"Na autobusových linkách, provozovaných Orlobusem Nové Město, bude i po Novém roce cestující platit jízdné v dosavadní výši. Za jízdenku z Hradce Králové do Prahy tak vydá 78 korun. Ve vlaku je z Hradce do hlavního města obyčejné jízdné za 140 a zákaznické za 86 Kč."
Přitom redaktorům jaksi ušla skutečnost, že třeba obyčejná zpáteční jízdenka z Hradce Králové do Prahy stojí 155,- Kč, zpáteční jízdenka pro 2 cestující 310,- Kč (a jednosměrná 172,- Kč). A to ty zpáteční jízdenky platí až do druhého dne. Navíc celý bombasticky "protiželezničně" orientovaný článek je reakcí na zdražení jen některých slev ČD, protože rozsáhlé zdražení jízdného nebo rušení komerčních slev se nekonalo (zatím). Jak asi takováto sdělení působí na ty občany, kteří zas tak často vlakem nejezdí? Toto je ale jen jeden příklad za všechny. Média u nás mají vůbec tendenci vyzdvihovat na železnici především to, co je negativní (ne, že by nebylo co), ale věci pozitivní (i ty jsou!) pomíjejí.
Súvisiace odkazy:
TV program
Podradené diskusné témy
Firme vzrástli objednávky, a tak vo výrobe potrebuje viac pracovníkov
[8.12.2005, TREND / hai]
Po zvýšení cien hutníckych výrobkov a následnom poklese záujmu európskych prepravcov o železničné podvozky a vagóny ohlásila popradská Tatravagónka začiatkom tohto roku hromadné prepúšťanie 450 ľudí. Odísť mala zhruba štvrtina jej zamestnancov.
V súčasnosti už situácia tak dramaticky nevyzerá. Pri prepúšťaní muselo napokon z popradskú spoločnosť opustiť len niečo vyše tristo ľudí. Navyše podnik začína stavy svojich zamestnancov ku koncu roku znovu zvyšovať.
Opätovné oživenie dopytu Tatravagónke umožnilo prijať v týchto mesiacoch viac ako stovku pracovníkov, a tak do nového roku prejde s celkovo 1 700 ľuďmi.
„Takýto stav nám postačuje aj na prvý kvartál budúceho roku. No neskôr možno budeme priberať ďalších nových zamestnancov. Plánované kontrakty však ešte nie sú definitívne potvrdené,“ naznačuje výkonný riaditeľ Tatravagónky Marcel Polomský.
Na jeseň sa firme konečne podarilo zrealizovať niektoré veľké kontrakty, ktoré pôvodne mali byť hotové už na jar. Išlo o dodávky vagónov do Švédska. Tatravagónka exportuje všetku výrobu. Prepúšťanie na začiatku tohto roku spôsobili hlavne výpadky objednávok od poľských železníc.
U severného suseda sa totiž čakalo na voľby, a tak sa na štátnych železniciach žiadne veľké rozhodnutia nerobili. Prechodné problémy s odbytom sa však premietnu do zníženia tržieb. Tie tohtoročné klesnú oproti vlaňajšku o takmer štyristo miliónov korún na zhruba 3,2 miliardy, pričom Tatravagónka vykáže stratu. V roku 2004 dosiahla čistý zisk vo výške takmer päť miliónov korún.
http://www.etrend.sk/generate_page.php?page_id=59472
(rr)
V Brandýse nad Labem byl slavnostně otevřen skladový areál společnosti Mitas. Místo kamionů bude pneumatiky Mitasu z Hostivaře vozit vlak. Každý den včetně sobot a nedělí sem nyní vlak o osmi až devíti vagonech přiveze asi 1650 pneumatik, což je 44 000 za měsíc a 527 000 za rok. Nový skladový areál má výrazný ekologický přínos, protože vlaky nahradí denně dosud jezdících osm až devět kamionů. Jen pro zajímavost: za rok tak zmizí z našich přetížených silnic mezi Prahou a Brandýsem nad Labem 2880 kamionů. Při průměrné spotřebě kamionu 32,5 litru na 100 km jde o celkový objem 46 800 l spotřebované nafty za rok (do Brandýsa a zpátky je to 50 km). Ekologické úspory nelze zcela jednoduše vyjádřit, protože vlak také produkuje emise. Na základě tabulek z ministerstva životního prostředí ale vznikne změnou přepravy z kamionů na železnici úspora na emisích cca 80 % .
Slovenské železnice – aký web také cestovanie
http://alian.info/index.php?option=com_content&task=view&id=784
http://spravy.pravda.sk/sk_zaujima.asp?r=sk_zaujima&c=A051203_153933_sk_zaujima_p23
Denník Sme od 18. hodiny sprístupnil články o železnici, ktoré zverejnil vo víkendovej prílohe:
Romantika a realita na koľajniciach
http://www.sme.sk/c/2494129/Romantika-a-realita-na-kolajniciach.html
Malé mašinky a ich veľkí ctitelia
http://www.sme.sk/c/2494130/Male-masinky-a-ich-velki-ctitelia.html
V tom prvním bylo zajímavé ani ne to, co bylo řečeno, ale to, co tiskový mluvčí ČD nevyslovil. Jako o výrazné změně v dálkové dopravě se zmínil o nasazení Pendolin mezi Ostravou a Prahou. Tečka.
V příspěvku o březhradském přejezdu byly nejzajímavější ukázky z průmyslových kamer - které na něm byly ponechány i přes namontování závor.
Kdo takové zaběry vidí, nemůže být vůbec překvapen počtem střetů mezí silničními a železničními vozidly na přejezdech. Lidé jsou naprosto nepoučitelní, dokonce i kolegové onoho mrtvého řidiče DP HK!
Na ukrajine sa fajci vsade a vzdy, aj v osobakoch, ale zase to ma taky bonton - je dobrym zvykom ist si zapalit na predstavok ku dveram. Ale ako som videl ani pokial si niekto zapali priamo na sedackach, tak mu "provodnik" nic nepovie.
Srbsko, Macedonsko - asi vsetky vozne su fajciarske, tam sa na nic nehraju - proste pridu siedmi chlapi do kupe a fajcia.
PS: este taky maly priklad: protifajciarska krajina Norsko
V Norsku snad asi kazdy fajci, zakazy takmer vsade i vo vlaku, no akonahle zastavi vlak v stanici, cely vlak vybehne von na peron a huli ako besny. Takze naco su zakazy, no predsa na ...
Ale zase ked pri plnej rychlosti IC-cka otvoris vo WC okno mas za 10 sekund totalne vyvetrane.:-) Hm.... len kde sa tam tolko ludi pomesti?
Urozeným veľkomožným sa dakedy muselo onikať! Tak prečo by každý nemal mať právo prejaviť svoj vlastný názor? Čo na to Jano Slotove?
Mám možnosť výberu, aj výberov! Ale na Slovač - níto nad mašinku!!!
A "perohrízkovia"? Veď ich nahajte písať čo chcú. Otázka je kto to číta... . A ako na to reguje... . Nemám pravdu?
Je viac problémov, ktore vytvorili tuto pomerne zlu situáciu (a to nielen u nas).
Na to aby niektory novinár sa mohol vyznat v takej zlozitej teme (ale aj iných) ako je zeleznice, musi sa snim pravidelne zaoberat - to y mohol urobit v nejakom casopise so zeleznicnou témou.
Máme taký casopis? - Nemáme - to uz odpovedá otázku znalého novinára
Na druhej strane chceme taký casopis? - podla uz aj tu napisanych referátov asi ani nie, takze, de facto nie je dostatocny záujem. Ak by bol casopis, musel by prinásat aj clánky lahsie strávitelne aj pre zaciatocnikov alebo pre tych, koho by videli radi medzi citatelmi, a to sa dá urobit jedine na ukor kvality, alebo by to boli obrazkové casopisy (podobne roznym fotocasopisom a casopisom pre pánov, kde prekrásne devy generuju citatela...). Zase lokomotivy nie su az také povabné - aj ked......
Takze tento stav generuje to co je. Novinár dnes musi pisat o zeleznici, zajtra bude mat esej o gynekologii..... (dnes v aute som pocuval radio - rozoberali temu digitalnej televizie - 3 tam boli a z nich minimálne 2 nemali o tom ani potuchy a treti to snazil - miestami dost mylnymi informáciami - kompenzovat - to cele 50 min.)
Co sa tyka televizie, tam situácia je este horsia. Spravodajske soty maju totiz scenár - t.j. niekto vopred rešeržoval, vyhladal tych spravnych, ktory by mali potvrdit rešerž (vyvrátit urcite nemozu, lebo by dali najavo ze ten, kto pripravil spravu zle rešeržoval. Takze ak si nieco povedal zle, budes vystrihany alebo (co dnes je velmi moderne....) prestrihany, aby z tvojich ust vyslo asi to co chcu pocut.
Skutocne zeleznicne filmy su zase dost velkou raritou a je dost málo profesionálnych timov, co take filmy dokázu urobit tak, aby to bolo atraktivne pre TV diváka.
Tu rozhodne amatéri, alebo dnes uz z amaterov vyrasteni profesionali su lepsi - len ich práce su dost zanedbane v TV staniciach. (a aj ich tvorba je dost obmedzena vacsinou z financnych a casovych dovodov)
Co sa tyka komentárov odbornych clankov a filmov (tusim Garin to poznamenal) v tejto biede radsej sa tomu vsetcia vyhybaju, ved nikto nechce velmi kazit iniciativu tych co dokázu ziskat pre svojich clánkov a filmov priestor - a tym pre sirsie vrstvy napisat alebo ukazat to malo. Ked sa clovek zacne do toho vrtat, prestanu a nebude nic. Naviac obeh skutocnych odbornych casopisov a filmov je tak pomaly (od podania manuskriptu po vyjdenie clanku), ze ked to uz vyjde neraz autor ani nespomina co kedy napisal (alebo - co sa zial tiez stalo - ze medzitym zomrel). Takze skutocna diskusia ani nemoze zvyknut na strankach casopisu (nanajvys napr. tu) a preto aspon podla mojho pohladu redakcie sa tomu vyhybaju. V nemeckych a anglickych casopisov je ako taka diskusia, ale je vsade dost filtrovana a topi sa v sebechvále (cest vynimkám).
Ono niekdajsiu cenzuru dnes premenili na mnozstvo informácii, ktoré uz len kvoli tomu mnozstvu sa stali nekontrolovatelnymi a bezny citatel skutocne to nemoze ani pochopit, takze de facto dokázali to, co niekdajsia cenzura - tam sme citali medzi riadkami - dnes necitame vobec nic.
Z rovnakych pricin sa k sympatizantom zaleznice zaradili kedysi aj sudruhovia Kim-ir-Sen a Breznev (tusim) so svojimi pancierovymi vlakmi.