Kuriozity

*Zachráněné nádraží v Ústí nad Orlicí je mrtvé. Majitelé se přou, co dál*
Zdroj: https://www.idnes.cz/pardubice/zpravy/nadrazi-budova-usti-nad-orlici-pamatka-olga-sommerova.A200128_233756_pardubice-zpravy_lati

Dumaj Samko, prídeš na to. R = 13 vozňov; Os = EMJ r.671 t.j. rýchla a vrtká, predpísaná rýchlosť rovnaká, ba znížená okolo Milochova.... no dumaj.

prečo má v aktuálnom GVD osobák z PU do PB s 2 medzizastávkami o minútu kratšiu jazdnú dobu ako rýchlik bez medzizastávok na tej istej trase v tom istom smere?

Radšej nič nesľubujem, ale keď bude čas a cesta tým smerom, nebránim sa tomu. Vďaka za info a užívajte život! Ozvem sa!

PS - para1 na našom webe VN si nájdi postup ako sa robí reportáž tam je všetko presne popísané ,zober foťák a nafot všetko podstatné k tomu svojimi slovami daj popis a pošli členovi redakcii VN na úpravu ,on to upraví a vydá tvoj report.

» MiroD
**Kde presne stojí?** 48.7443100N, 18.9030731E
Budova na pravo, za vagónmi:
https://youtu.be/i10gppYognw?t=2942

Áno, zo zásobníkov do vodného žeriava a odtiaľ do lokomotívy už išla voda samospádom. Takto sa mohol zásobník plniť pomaličky aj z málo výdatného zdoja, zatiaľ čo doberanie vody do lokomotívy muselo byť rýchle veľkým prietokom.

Ťažko povedať, na čo slúžilo to koliesko/kladka na fasáde, keď nevieme čo je za stenou. Vodojemy boli vybavené jednoduchou signalizáciou stavu naplnenia, kde bol ukazovateľ na ciachovanej doske spojený s plavákom pomocou lanka. Toto lanko práve prechádzalo cez kladku. Objekt na fotke však skôr pripomína remenicu na plochý remeň s charakteristickým vybúlením povrchu. V takom prípade by parný stroj vo vnútri budovy cez tkz. transmisiu (rotačný hriadeľ pod stropom) poháňal nejaké zariadenie vonku, alebo naopak mohol vonku stojaci stacionárny motor poháňať čerpacie zariadenie vo vnútri.

Tiež sa prikláňam k nápadu zverejniť súbor fotografií formou reportáže. Tam by sa o tom dalo jednak lepšie diskutovať a tiež by sa táto zaujímavá technická stavba nestratila v hlbinách internetu.

Redakcii čoho, tohto webu? No, objekt je na Kremnických baniach neďaleko stanice.

Dobrý je ten tvoj nápad ,aby sa para1 pustil do práce s reportážou hoc je na VN iba niekoľko dní,isté by jeho reportáž bola zaujímavá a zaradil by sa medzi nás reportérov.

Keď sa o tento objekt tak zaujímaš, možno by stálo za to urobiť (foto)reportáž a poslať redakcii, mohol by z toho byť zaujímavý článok.

Kde presne stojí?

hej vdaka! ja len som sa v tom ''od novoťi'' nevedel az tak dobre orientovat...

Dakujem vsetkym za odpovede, o tom, ze voda bola cerpana z Turcekovskeho vodovodu viem, ale tie dalsie veci som netusil (resp. vedel len malo o nich) takze velka vdaka! Cize ak to chapem spravne kotol sluzil na pohon stroja, ktory cerpal z Turcekovskeho vodovodu vodu do tych hornych velkych nadob na prvom poschodi stavby vodarnicky. A ta bola potom dodavana do parnych lokomotiv. Pridam este foto z prveho poschodia stavby. Tam su dve take velke cisterny, v nich sa teda drzala voda, ktora sla do lokomotiv neskor cez tie vodne zeriavy? Umiestnenie tych cisterien bolo vyssie predpokladam preto aby to potom slo dobre samospadom.

Mozno sa este spytam: to koliesko co je na foto zvonka budovy - na nom bol nejaky remen kvoli tomu cerpadlu, alebo to fungovalo trochu inak?

Na zaver len poviem, ze skoda, ze stavba dnes takto vyzera. V inych krajinach by tam bola expozicia, nejake male muzeum a kaviarnicka a kedze je to pri hlavnej ceste, neverim, ze by si to na seba nezarobilo. A region by bol zasa o nieco turisticky zaujimavejsi...

Kuriozitou železničnej vodárenskej stanice v Kremnických Baniach je, že nečerpala vodu zo studne ani z potoka, ale priamo z Turčekovského vodovodu.

PS - vodný žeriav sa nachádza nielen v zst,ale sa nachádza aj v RD - KE a to pri tocni jeden menší a druhý vetsi vodný žeriav, opodiaľ stojí aj zauhlovaci žeriav modrej farby ( viď.moj report o RD - KE ) ako pamiatka na slávne časy parnej trakcie.

dlho som ho vídaval aj pri východnom konci vajnorského nástupišťa(rozumej ostrovného nástupišťa žst. Bratislava-Vajnory ), ale neviem, prečo tam bol a dávno som tade nešiel...

Áno vodný žeriav sa zachoval aj v blízkosti ŽST - KE ,napr.zst Nižná Myšľa a z opačného smeru v zst .Kysak v oboch prípadoch sú zst.pred stúpaním.

Vodní jeřáb se leckde ještě dochoval, ikdyž se už dávno nepoužívá. Např. v Čáslavi.
Při jízdách parních vlaků dnes vypomáhají hasiči, kteří v některých stanicích doplňují vodu do tendru. Má to výhodu, že když jede velká mašina s tendrem 935 či 932 na lokálku s nižším povoleným nápravovým tlakem, tak si nemůže vzít plnou zásobu vody, ale vezme si jen málo a hasiči cestou doplňují.

Na prvej fotke je vodný žeriav, ako písal rakana. V prípade K. Baní ktoré sú vrcholovou stanicou, tu rušne dopĺňali vodu po jazde ,,na kopec''
Na druhej je stojatý parný kotol, ten vyrábal paru pre parný stroj poháňajúci čerpadlo. Čerpalo sa z blízkeho vodného toku, prípadne zo studne. Ako to bolo tu, neviem.
Na tretej fotke je dno samotného vodojemu.

para1 - na obrázku c.1 je vodný žeriav ktorý slúžil na dopĺňanie vody pre parné rušne, parný rušeň mal na boku tendra nádrže na vodu ,kuric pootocil vodný žeriav jeho hornú časť do nádrže na vodu a plnil vodnú nádrž na boku tendra . Vodné žeriavy sa medzi inými miestami inštalovali v zst kde začínali stúpania.

ja len k tomu fóru: skús nabudúce otázky+odpovede, v kuriozitách sa to stratí. I keď niektoré témy si nájdu diskutérov hocikde, viď napr. pískanie a spriahadlá v žel.nezmysloch :)
A vitaj na vlaky.net