Čínske „vysokorýchlostné“ metro

Prejsť na diskusiu

19.6.2018 8:00 Ing. František Smatana

Čínske „vysokorýchlostné“ metro

Už dávnejšie ma zaujala nová rýchla trať metra v juhočínskom meste ShenZhen (alebo v „našom“ prepise ŠenČen). A k napísaniu na nakopla debata na vlaky.net o zvyšujúcich sa rýchlostiach na železniciach. Metro ma zaujalo preto, lebo jeho vlaky tam jazdia rýchlosťou do 120 km/h. V metre. Teda také vysokorýchlostné metro. A pretože som sa ním párkrát viezol, píšem o ňom aj vám.

 

 

 

ShenZhen: mesto a jeho metro

Na začiatok sa pozrieme na vývoj a stav metra v tomto čínskom veľkomeste. Ono vlastne mesto by mohlo byť symbolom rozvoja v Číne. A so všetkými príznakmi, ako pozitívnymi, tak aj negatívnymi. Ak viete dobre, ak neviete, tak vedzte, že ShenZhen je mesto susediace s HongKongom. Len pred pár rokmi to bola neznáme bezmenné malomesto (a vtedajšiu čínsku dedinu si, bez urážky, predstavte ako našu cigánsku, hoci môže byť násobne väčšia). Ale v novembri 1979 bolo povýšené, jeho riadenia sa ujali priamo šéfovia provincie. V auguste 1980 mu bola pridelený štatút „špeciálna ekonomická zóna“, ako vôbec prvý v Číne (dodnes nad niektorými cestami stoja bývalé hraničné kontrolné brány).

No a dotiahli to na extra mesto (v Číne patrí do 1. ligy), 2 020 km2 a 9 - 11 miliónov obyvateľov; pre porovnanie Slovensko má 49 036 km2, 5.4 milióna (a tiež jednu trať na 120 km/h.).. Aj HDP nám pokročilo za tie roky, zo 179 miliónov (1979) na desiatky miliárd yuanov (2007) a s výkonom 10 618 $ sa radilo k naj mestám Číny. V roku 2016 to bolo už 49 185 $. U nás sme mali nad 31 000 $ (2016). (Pozn.: Údaje o HDP sa podstatne líšia pre každý zdroj, ktorý som čítal; berte ich s veľkou rezervou. Zhodneme sa na tom, že mesto rastie extrémne vo všetkých smeroch).


Mapa veľkomesta ShenZhen

Pre zaujímavosť (trochu bulváru), v začiatkoch bývali v ShenZhene celé štvrte, kde v nových panelákoch (panelák je v Číne symbolom pokroku a civilizácie) sídlili frajerky podnikateľov z HongKongu, ktorí tu prekračovali hranice a mali všetko „po ruke“. Dnes sa to „rozriedilo“…

Pozrime sa na rozvoj metra. Prvú linku otvorili až na konci roku 2004, ale potom to už frčalo (hoci s prestávkami); aj predlžovaním tratí, aj stavaním nových. A dnes má metro 8 liniek, 166 staníc a 286 km tratí. „Otváralo“ sa najmä v lete 2011, kvôli letnej univerziáde: 110 km (keď už sa naši papaláši chcú inšpirovať Čínou, prečo nie stavbou železníc?). A čo poviete na plány do budúcnosti? Celkom 1 142 km na 32 tratiach v roku 2030. Aké sú plány pre naše železnice? A nemusíme ani stavať nové trate, stačí sa venovať tým, ktoré už máme. Podľa článku v China Daily má ShenZhen štvrté najdlhšie metro v Číne (október 2017).

Menšou zaujímavosťou je, že týchto 8 tratí má 3 prevádzkovateľov: Shenzhen Metro Group (hlavný a najväčší, so 6 traťami), Shenzhen Metro Line 3 Operations (1 trať) a MTR Corporation (Shenzhen) Limited (čo je dcéra prevádzkovateľa hongkongského metra, tiež 1 trať).


Mapka metra v r. 2004 (2 trate)

Rast metra vyzeral takto:

2004 – 2 trate (č.1 a č. 4),
2007 – predĺženie č. 4,
2009 – predĺženie č. 1,
2010 – 2 nové trate (č. 2 a 3),
2011 – nová trať č. 5 a predĺženie č. 1, 2, 3 a 4,
2016 – nové trate č. 7, 9 a 11,
2018 – práce pokračujú …

Dostupný je tiež hore spomínaný plán rozvoja metra (veľmi stručný, štyri strany, dve z nich nájdete na konci galérie) a na ňom je naplánovaných 8 tratí na vyššiu rýchlosť, neuvádza sa na akú (6, 11, 13, 14, 18, 20, 21 a 22), to sú tie modré, s celkovou dĺžkou 412 km; zvyšných 730 km má byť obyčajných.

Linka 11

To ja tá, ktorú chcem predstaviť. Otvorili ju v roku 2016. Vedie medzi stanicami FuTian a BiTou, dĺžka 51,7 km a počet staníc 18. Pretože má zastávku aj na tunajšom medzinárodnom letisku, používa sa aj názov Airport Line. A stanica FuTian je jedna z VRT staníc v ShenZhene. Na jednom obrázku (č. 6) som vybral pre porovnanie obyčajnú trať metra a našu, rýchlu. Vidíte tam, ako sú vzdialené ich stanice.

Práce začali v apríli 2012 a testovacia prevádzka v marci 2016. Ono teda oficiálny „výkop“ bol už v 2008, ale potom sa strana a vláda nevedela dohodnúť, tak sa postup pozastavil. To vravím bez nejakého ohovárania, problémy sú všade.


Mapka metra v r. 2016 (8 tratí)

Súpravy dodala čínska firma ZhuZhou Electric Locomotive Works. Jedná sa o typ A, osemvozňové súpravy, veľkopriestorový interiér. Súprava sa skladá zo 6 vozňov obyčajných a 2 biznis, s celkovou kapacitou 2 564 pasažierov. Koľko sa zmestí Číňanov v špičke, neuvádzajú. Ako som sa dočítal, bolo tu aj prvé rozdelenie ľudí na „nás“ a „ich“ (čím myslím zavedenie biznis triedy) v čínskych metrách. Priznám sa, nevidel som, koľko ľudí používa biznis triedu, ako zahraničný montér som sa viezol v obyčajnej. Ale oficiálny údaj z 2016 je, že biznis využíva 11 % pasažierov. Čo vôbec nie je zlé (otázka je, nakoľko sa dá veriť oficiálnym údajom). Takisto som si posledne všimol, že majú vozeň vyhradený pre ženy.

Zvršok, teda jeho typ, som nevidel, ospravedlňujem sa. Na zastávkach sú všade zábrany (presklené steny), a cez ne je vidieť nič. A do posledných vozňov som nešiel. Trať vedie ako pod zemou (v centre), tak aj nad. Rozchod je ale štandardný, 1 435 mm. Nie veľmi štandardné je napájanie, teda 1 500 V striedavých, ale vedených nad súpravou.


Trať vpravo smerom z centra, vľavo do centra, xx.06.2018 © F.Smatana

Cestovanie je jednoduché, ani po čínsky nemusíte vedieť. Značenie je na slušnej úrovni, nepáči sa mi len optický informačný systém na princípe vide vo vnútri vozňov, ten je na môj vkus príliš ozdobný. Stanice hlási rozhlas v mandarínčine, kantončine a angličtine. Problém je len s ľuďmi, čínsky „bordel“ mi vadí. Ako jednorazový „lístok“ sú používané okrúhle žetóny zelenej farby (biznis trieda má žlté). Čo mi znepríjemňuje cestovanie v každom čínskom metre, to sú neustále kontroly batožín skenerom. Keď ste však už vo vlaku, a ten si to fičí 120, je to príjemný pocit.

Fotografovanie v stanici QiaoTou sa nepáčilo akémusi aktívnemu zamestnancovi, ktorý ma vyháňal. Ale nejaké fotky mám. Tá stanica je 4. nad letiskom, ale previezol som sa tam, aby som videl aj trať nad letiskom. Nič prekvapujúce, v okolí, kam oko dovidí, sa stavia o 106; mesto má dobré meno a ľudia sa sem hrnú. Pozrite si logo prevádzkovateľa SZMG, a porovnajte ho s logom hongkongského metra. Akoby ich jedna mater mala. Ale je dobre, že majú svoj vzor, ktorému sa chcú priblížiť. Metru a jeho používateľom to len pomôže (lebo hongkongské metro pracuje veľmi dobre).

Výsledok? Len môj laický. Funguje to dobre (myslím vysokorýchlostné metro), a je to cesta na zlepšovanie dopravy v mestách. Čím myslím zvyšovanie rýchlostí vybraných tratí, rozumnú a fungujúcu organizáciu v celej sieti metra, atď. Jednoducho systém. Pred koncom ešte jedna poznámka: Rýchle metro sa otvorilo v 2017 aj v inom veľkom čínskom meste, ChengDu. Aj tu je to trať na letisko (konkrétne č. 10). Tá je kratšia, len 10 km (to je jej prvá fáza, po dostavaní bude mať 27 km) a rýchlosť o čosi nižšia, 100 km/h.

Zdroje:

Úvodný obrázok: Logo metra ShenZhen

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský

Galéria

Súvisiace odkazy